Akademický maliar Ivan Schurmann oslávil 70. narodeniny

V júni sa dožil známy a popredný slovenský výtvarník - akademický maliar Ivan Schurmann, zaslúžilý umelec, vzácneho životného jubilea - sedemdesiat rokov. Úspešný tvorca a zanietený propagátor známkovej grafiky na Slovensku, aj v bývalom Československu, ich oslávil na Záhorí - v mestečku Plavecký štvrtok, kde ako rodený Bratislavčan a dnes "VIP Záhoria" žije už vyše dvadsať päť rokov.


Patrí k "služobne" najstarším a jedným k najvýznamnejším slovenským tvorcom známkovej grafiky. Už viac ako tri desaťročia patrí k osobnostiam a pilierom slovenskej známkovej grafiky, ktorých tvorba vychádza z tradície česko-slovenskej známky a skúsenosti s ňou získal ešte v spoločnom česko-slovenskom štáte. Spolu s Jozefom Balážom, Igorom Rumanským, Martinom Činovským a Dušanom Kallayom patrí k tej tvorivej skupine slovenských výtvarníkov - grafikov, ktorí svoje ostrohy v známkovej tvorbe získali a úspešne pôsobili v oblasti priznanej známkovej tvorby ešte v bývalom Československu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ostatného storočia (nadviazali tak úspešne na tradície "štvorlístka" jej pionierov ešte z päťdesiatych a o šesťdesiatych rokov - Š. Bednára, M. Medveckej, A. Hollého, J. B a l á ž a, J. Klimoviča a J. Chovana, neskôr aj Gabriel Štrba, Oto Lupták a Sibilla Greinerová...). Poštová známka bola a zostala pre neho vždy nielen ako forma úhrady poštovného, ale predovšetkým ozajstným umeleckým dielom, ktoré vypovedá o jeho tvorcovi a krajine jej pôvodu celému svetu - či už to bolo Československo, alebo dnes samostatná Slovenská republika.

Akademický maliar Ivan S c h u r m a n n sa narodil, vyrástol a takmer dlhé polstoročie svojho života prežil v Bratislave. Keď zháňal pred vyše dvadsiatimi rokmi priestrannejší ateliér, pre realizáciu umeleckej zákazky z oblasti monumentálnej tvorby pre Slovenské lodenice Komárno, dostal od priateľov tip na finančne vtedy nenáročné a ľahko dostupné chalupy na Záhorí, v Plaveckom Štvrtku, vzdialenom iba 29 km od Bratislavy. Jednu si nakoniec vybral. Vtedy ešte iste netušil, že tento vyše sto rokov starý dom, premenený na praktický ateliér, sa stane časom aj jeho trvalým príbytkom, keď sa doň presťahoval z mesta na Dunaji, už pred vyše štvrťstoročím. Má v ňom všetko, čo potrebuje pre svoju prácu a pokojný život - priestranný svetlý ateliér, pozostávajúci z dvoch miestnosti s veľkou presklennou stenou s výhľadom do záhrady, kuchyňu a kúpeľňu, ako aj priestrannú obývaciu izbu a nového ako uhoľ čierneho mladého vlčiaka, ktorý mu robí pri práci nielen tichého spoločníka, ale v čase jeho neprítomnosti aj spoľahlivého strážcu príbytku. Televízne noviny pravidelne sleduje v priestrannej štýlovo zariadenej obývacej izbe, kde často sedia aj jeho priatelia a návštevy (domáce i zo zahraničia) z radov umelcov a politikou, ale i kňazov. Aj jeho ostatnú súbornú výstavu obrazov v novom miléniu Bratislave otváral Lic. theol Ivan Lehocký. Jeho poštová schránka je často plná obálok so známkami zo zahraničia - to galérie, ale aj filatelistické zväzy ho pravidelne informujú o svojich novinkách v známkovej tvorbe vo svojich krajinách.

Ivan S c h u r m a n n (1935) sa už dávno zaradil medzi popredných slovenských výtvarníkov. Z umeleckých odborov výtvarného umenia majstrovsky ovláda takmer všetko a realizuje predovšetkým maľbu, kresbu, grafiku - voľnú a úžitkovú, ilustráciu a monumentálnu tvorbu. V roku 1955 absolvoval školu umeleckého priemyslu (známu ŠUPku) v Bratislave a v rokoch 1956-62 aj Vysokú školu výtvarných umení, kde absolvoval oddelenie voľnej grafiky a ilustrácie u známeho profesora Vincenta Hložníka, ako jeden z jeho prvých absolventov. Okrem vlastnej výtvarnej tvorby sa angažoval aj spoločenský. V osemdesiatych rokoch pracoval vo funkcii predsedu Zväzu slovenských výtvarných umelcov a niekoľko rokov pracoval aj v kultúrnej komisii UNESCO. Dlhé roky bol aj členom vtedy ešte česko-slovenskej komisie známkovej tvorby na federálnom ministerstve spojov (spolu s J. Balážom a A. Brunovským)... Paralelne s výtvarnými aktivitami v nich plodne zúročil aj svoje priznané organizačné schopnosti. Od roku 1981 je nositeľom titulu zaslúžilý umelec. Ako výtvarník a komisár precestoval kus sveta, okrem európskych krajín navštívil aj štáty Ázie - Japonsko, Čínu, Indiu, Vietnam, Thajsko, Kambodžu, či Irak, alebo Kubu. Samostatne vystavoval v Prahe, Berlíne, Varšave, Moskve, Sofii, Budapešti, Viedni, Bukurešti, Ženeve, ale i v ďalekej Havane a Mexiku.

Kolektívnymi výstavami prešli jeho diela tiež v Bulharsku, Francúzsku, Iraku, Juhoslávii, Kube, Nemecku, Maďarsku, Mexiku, Poľsku, Rusku a Švajčiarsku. ,

Celoživotná výtvarná tvorba Ivana Schurmanna nám otvára široké možnosti pohľadov a umeleckého poznania. Nazrime teraz s dovolením umelca a jubilanta do jeho bohatej sýpky výtvarnej krásy - v známkovej tvorbe, ale ilustrácii, grafike, maľbe a monumentálnej tvorbe.

Známková grafika

V známkovej tvorbe sa mu podarilo skĺbiť svoje umelecké nadanie - výnimočný výtvarný talent a schopnosti rozvinúť výtvarné dielo v miniatúrnom rozmere známky rovnako ako v monumentálnej nomenklatúre.

Ivan Schurmann rýchlo pochopil široké výtvarné možnosti, ktoré poskytuje táto umelecká oblasť. So svojím poslaním pôvodne chápanú ako úžitkovú grafiku premieňa postupne v tvorivom procese na miniatúrne voľné grafické listy. Aj keď pri jej realizácii vychádzal z výtvarných dejín československej známky a nadviazal na jej tradície, súčasne sa a to hneď od začiatku usiluje o ich novú obraznosť, vlastnú umeleckú a estetickú hodnotu, kompozíciu so silnejším dôrazom na farebnosť k dosiahnutiu umeleckej originálností a estetickým hodnotám týchto grafických miniatúr - čo jeho známky vo svojej výslednej rovine dokazujú. Jeho kresliarsky naturel mu umožňoval výtvarne kultivovane a elegantne pôsobivo zvládnuť aj malú ohraničenú plochu známky.

Na jednej strane expresívne umocnil niektoré prvky, čo logicky súvisí s ich obsahovo významovým zacielením, na strane druhej rozšíril lyrické hodnoty svojej tvorby až k hraniciam imaginatívnej poetiky. Ich výrazná profesionálne zvládnutá grafickosť sa podieľa na vysokej úrovni našej známkovej grafiky v SR. Bohaté výtvarne skúsenosti využil k novému umeleckému vnímaniu známky a chápaniu jej poslania. Nikdy však nechápal námet známky len zúžením na tému, ale od lapidárnej skratky, znakovo plagátového takmer vývesného charakteru, cez jednoduchšiu obrysovú kresbu (s využitím dekoračných hodnôt farieb), až po zúročenie svojich grafických skúsenosti a kresliarskej zručnosti smeroval v známkovej grafike k výrazne výtvarným opusom - artefaktom. S charakteristickou vyváženou kompozíciou a s eleganciou jemu vlastnou štylizovanými prevážne figurálnymi motívmi vytvára nové tvarové variácie v ktorých známe symbolické motívy spája v dekoratívne pôsobiaci a kompozične uzavretý celok. Výsledný umelecký dojem - kompozíciu a výraz stavia na technických a umeleckých hodnotách, ktoré poskytuje stáročiami už dávno overená oceľorytecká reprodukcia.

Aj jeho zásluhou poštové známky Slovenskej republiky patria medzi medzinárodne uznávané, čoho dôkazom sú už dve najvyššie ocenenia slovenských známok v prestížnej medzinárodnej súťaže o najkrajšiu známku sveta Grand Prix de I´Exposition WIPA vo Viedni udelené slovenským známkam - v rokoch 2000 / Dejiny poštového práva, 20 Sk, autori D. Kallay, M. Činovský/ a 2003 / reprodukcia olejomaľby Ladislava Medňanského /18 52-1919/: Potok za humnami, Na brehu, 1875, zo zbierok Slovenskej národnej galérie / 18 Sk, z emisného radu Umenie/ a dve tretie miesta v rokoch 1995 a 1998 / reprodukcia olejomaľby M. Benku - Krajina z Terchovej, v prepise Martina Činovského a Ľudovít Štúr, autori Jozef Baláž, Martin Činovský /.

V jeho známkovej grafike sa výrazne premieta vývojová premena umenia poštovej známky od začiatku sedemdesiatych rokov až doteraz.. Ku kresbovej časti známok, ktorej vtláča náročné umelecké zretele i veľa svojho ilustračného snaženia, pripája postupne celú škálu farebného pôsobenia bez toho, žeby farebnosť znamenala iba druhotné doplnenie kresbovej a textovej kompozície.

Známková tvorba do roku 1993

V roku 1971 zvíťazil v súťaži na známky k 30. výročiu zničenia českých obcí, originálnosťou a nápaditosťou riešenia a tak už v roku 1972 zaznamenáva svoj známkový debut dvoj známkovou emisiou čs. známok - Lidice 30h / zobrazená žena pred troskami vypálenej obce, ktorej priam brilantne vykreslil tvár poznačenú smútkom a utrpením / a Ležáky 60h / symbolická kresba utrpenia - ruky bolestivo poranené ostnatým drôtom ako memento odkazu minulosti a humánne posolstvo ľudstvu do budúcnosti/, v spolupráci a ryteckom prepise s M. Ondráčekom.

Za svoje prvé realizované známky získal hneď aj prvý významný úspech Cenu poroty./ Obrazová podoba známky Lidice - pátos kŕčovitých gest bezmocných obetí vojny v rovine naliehavého mementa - je dodnes považovaná a radená k jeho najpôsobivejšie stvárneným témam - kultivovaným výtvarným prejavom a výrazným humánnym posolstvom./

K tejto téme sa vrátil aj v roku 1982, v emisii pri príležitosti už 40. výročia ich vypálenia, tiež dvoma známkami v hodnote 1 Kčs, so symbolickými kresbami, s výrazne odlišnými aspektami od predošlej emisie - kde už ustupuje určitá dekoratívnosť a na výraznejšie miesto sa dostáva motivická osnova so zmyslom pre rozvrhnutie ikonografických atribútov, zosilňujúcich estetickú príťažlivosť ich výtvarného riešenia. A opäť v ryteckom prepise M. Ondráčeka. Ďalej sú to známky v : r. 1974 - Slovenské národné povstanie NP, 30h, pri príležitosť 30. výročia SNP / zobrazená múza s maskami/, r. 1975 - Medzinárodný deň žien, 30h / hlava ženy /, / neskôr každoročne vytvoril aspoň 1-2 známky, spomeňme aspoň tie najznámejšie známky: r. 1976 - 40. výročie SVŠT, 20h / Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave /, r. 1980 - dve známky Československá spartakiáda, 50h / sprievod športovcov / a 1 Kčs / pôsobivá dorastenka so švihadlom /, r. 1984 - 40. výročie Karpatsko-Duklianskej operácie, 2 Kčs, rytecký prepis V. Fajt, v roku 1986 - dvomi známkami uvádza novú, úspešnú a esteticky pôsobivú emisiu Bratislavské historické motívy / nadväzujú na ne emisie v r. 1987 a 1989 /, 3 Kčs / Žigmundova brána / a 4 Kčs / gotická obkladačka /, keď v roku 1987 sa pri Bratislavských motívoch po prvýkrát stretáva s naším prvým slovenským rytcom akad. maliarom Martinom Činovským, žiakom ateliéru A. Brunovského a ryteckou ašpirantúrou u ryrca Jozefa Herčíka v Prahe.., r. 1988 - Deň československej poštovej známky, 1 Kčs, r.1989 - Výročia osobností, 50h / T.G.Ševčenko / a 50h / M.P. Musorskij / a 200. výročie dobytia Bastily, 5Kčs, autorom ryteckého prepisu je famózny pražský rytec Jozef Herčík, keď v podmienkach Československa vytvoril Schurmann takmer tri desiatky známok.

Známková tvorba po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

1994 - Olympijské hnutie - 100 rokov Medzinárodného olympijského výboru, 3 Sk, 23.6.1994 známka obsahuje aj dva kupóny: Citus, Altius, fortius a päť olympijských kruhov na vlajke SR / svetlo sveta uzrela v predvečer jeho šesťdesiatych narodenín/, rytecký prepis výtvarného návrhu, FDC a Pečiatky je M. Činovský /č.e. 33/.


1995 - SND - 75. rokov Slovenského národného divadla, 10 Sk, 28.2.1995, rytecký prepis výtvarného návrhu, FDC a pečiatky - Martin Srb, /č.e. 59/.
1998 - Slovenské povstanie - 1848-49, 4 Sk, 1.6.1998, rytecký prepis výtvarného návrhu, FDC a pečiatky - M. Ondráček /e.č. 153/
1999 - 19. Svetová Zimná univerziáda ´99 Poprad - Tatry, 12 Sk , plus dva kupóny, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - B. Schneider /č.e. 169/.
2000 - OH Sydney 2000, 18 Sk, 27.6.2000, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - B. Schneider /č.e. 212/.
Medzi clenmi slovenskej olympijskej výpravy na letných XXVII. OH v Sydney 2000 bol obrazne povedané "symbolicky", aj jeden člen ne športovec, náš jubilant akad. maliar Ivan Schurmann, autor výtvarného návrhu poštovej známky veno- vanej olympijským hrám - kompozícia športového strelca / 18 Sk /. Jeho poštová známka, ktorá vyšla 27. júna 2000 bola venovaná práve nadchádzajúcim olympij- ským hrám...
2001 - ME v krasokorčuľovaní Bratislava 2001, 16 Sk, 16.1.2001, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - B. Schneider /č.e. 227/.
Spravodlivým medzi národmi, 14 Sk, 9.9.2001, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečate - R. Cigánik /č.e. 245/.
2002 - ZOH Salt Lake City 2002, 18 Sk, 25.1.2002, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - B. Schneider /č.e. 256/.
MS v ľadovom hokeji, 10 Sk, 4.7.2002, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - F. Horniak /č.e. 272/.


2003 - Vianoce 2003, 7 Sk, 30.10.2003, rytecký prepis výtvarného návrhu, FCD a pečiatky - A. Feke /č.e. 310/.
2004 - Valentín - srdiečko, 8 Sk, 30.1.2004 /č.e. 318/.


Vstup do NATO, 60 Sk, 1.5.2004, ofset /č.e. 326/.
2005 - Pre známku Prezident SR Ivan Gašparovič, 9 Sk, 15.6.2005/č.e. 359/ , ktorej autorom výtvarného námetu známky je akad. maliar Martin Činovský /autor známok všetkých doterajších prezidentov Slovenskej republiky, vydaných technikou oceľorytiny/, je autorom výtvarného návrhu FDC a návrhu na príležitostnú pečiatku. Rytecký prepis FDC a pečiatky - akad. maliar M. Činovský .

Nie je našim zámerom vymenovať všetky známky, ktoré vytvoril Ivan Schurmann za viac než tri desaťročia . Vytvoril už takmer stovku výtvarných námetov na známky, a k tomu prirátajme FDC, návrhy pečiatok, kupónov... K prvým dvom, ktoré vznikli ešte v roku 1972, pri príležitosti výročia vypálenia Lidíc a Ležák, ich pribudlo v priebehu desaťročí desiatky a desiatky... Spolupráca pri nich so znamenitými majstrami ryteckého remesla a umenia M. Ondráčekom, J. Fajtom, Schneiderom, J. Herčíkom, či po roku 1986 so prvým slovenským rytcom Martinom Činovským a naposledy aj Rudolfom Gigánikom, priniesla skutočne bohaté plody.

Spoločne vytvorené poštové známky - v rámci Československa do roku 1992 i samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993 patria právom k špičkovým výtvarným opusom nielen v domácom, ale i európskom a svetovom merítku.

Knižné ilustrácie Ak je reč o tomto výtvarníkovi, nemôžeme aspoň pripomenúť jeho ilustračnú tvorbu.

Meno Ivana S c h u r m a n n a sa v súvislosti s ilustráciou objavilo ešte počas jeho štúdií na VŠVU v Bratislave. Profesor Hložník sa usiloval, aby študenti jeho ateliéru spájali výtvarnú teóriu priamo s praxou hneď od prvých výtvarných krokov na škole. Jej začiatky sa datujú od roku 1961, keď ilustroval - Grigorija Baklanova: Piaď zeme /vydavateľstvo Osveta/, neskôr Rudo Moric: Sen o chlebe /Mladé leta, 1969/, Pavol Koyš: Na čo je človeku dom /Slovenský spisovateľ,1974/, Vladimír Mináč: Na rozhraní /Slovenský spisovateľ, 1981/, postupne vyše osemdesiat titulov pre známe vydavateľstvá Mladé leta, Smena, Slovenský spisovateľ, Tatran, Naše vojsko a iné..., nielen z pôvodnej slovenskej literatúry ale aj svetových klasikov. Zaujala ho tak próza ako aj poézia. Venoval sa tiež časopiseckej i novinovej ilustrácii. Oddá sa pri tejto príležitosti pripomenúť aspoň niektoré literárne tituly z jeho autorskej ilustračnej dielne: román -V.Gašparíková: Zbojník Mišo Vdovčík /Mladé leta, 1966/, poviedky - B.Slančíková-Timrava: Za koho ísť /Mladé leta, 1968/, slovenské banícke povesti - M. Húska: Tri zlaté tulipány/ /Mladé leta, 1970/, vojnová tematika - B. Polevoj: Príbeh ozajstného človeka /Mladé leta, 1971/, dobrodružný román - O´Dell Scott: Ostrov belasých delfínov /Mladé leta, 1975/, poviedky - Cesta človeka: Antológia arménskych poviedok /Smena, 1984/, atlas dejín - P. Dvořák:Môj prvý atlas / Gemini, 1992/, dievčenský román - D. Dušková: Cigánka /Východoslovenske vydavateľstvo, 1992/, básnická zbierka - E. Holečka: Malá vizita /T.R.I. Médium,1997/. Výtvarne interpretoval aj literatúru vzdialených kultúr - napr. arménske poviedky Cesta človeka /1984/ a približuje ju tak vo svojom výtvarnom videní, cítení a stvárnení slovenskému čitateľovi. V roku 1976 za ilustráciu knihy L. Novomestkého Otvorené okná /otváranie okien do Európy/ získal striebornú medaila Grand Prix International d´art de Lyon za ilustrácie/. Autorova ilustračná tvorba svedčí o citlivom rešpektovaní literárneho textu a zároveň o výstavbe diela, ktoré je rovnocennou súčasťou architektúry celej knihy. Zaujatie ilustračnou tvorbou významne prispelo u neho k zachovaniu kontinuity výtvarného názoru v doterajšom vývinovom vrstvení.


Voľná grafika

Venuje sa tak voľnej ako aj úžitkovej grafike.

Svet jeho grafík pôsobí lyrickým a intímnym záznamom nálad i zážitkov, snov i túžob, predstav i myšlienok /drevoryty Sen. Spomienka, 1981/ celé jeho dielo charakterizuje lyrika. Spomeňme aspoň štyri základne okruhy z jeho tvorby viažuce sa - k prírode /litografia 1969, /k hudbe /litografia, linoryty, 1969,75/ a k aktuálnym politickým a spoločenským udalostiach /SNP - linoryt, 9 listov s historickou tematikou SNP /harmonicky ucelený umelecký pôsobivý celok - dekoratívne a symbolické momenty s pietnym, účinkom a značným lyrickým podfarbením /, k slovenskej krajine /zaznieva v nich nežná poézia tejto krajiny, bohatá tradícia a prítomnosť nášho národa a politické a spoločenské udalosti.

Od r.1969 sa venuje s veľkým zanietením aj knižným značkám - Ex-librisu. Pútajú hravou, jemnou až noblesnou štruktúrou prelínania čiernych a bielych plôch i vrstvením súbežných línií dotvárajú atmosféru okolo centrálneho významového celku. Nechá sa pri nich unášať rytmom a rovnováhou jednotlivých čiernych čiar a necháva zaznieť lyriku, ktorá nakoniec charakterizuje celé jeho dielo. Práce na miniatúrnych rozmeroch knižných značiek si Ivan Schurmann veľakrát overoval formálnu i obsahovú nosnosť svojich motívov, ktoré neskôr tak efektne a elegantne pretransformoval do známkovej grafiky.

Maľba

Bola a hlavne v súčasnosti je jeho srdcu náramne blízka záležitosť.

Aj keď vyštudoval grafiku a knižnú ilustráciu nedokáže odolať kúzlu farebného rozletu, ktorý umožňuje maľba. Preto na jeho maliarskej palete málokedy vysýchali farby a štetce boli v neustálej permanencii...Jeho obrazy inšpirované poéziou a hudbou sú úprimnou výpoveďou o vnútornom svete maliara s ktorou sa skláňa s úctou a pokorou k človeku a jeho humánnemu poslaniu. Vo svojich obrazoch kladie dôraz na silný emotívny zážitok navodzujúci pocity pokoja, kľudu a harmónie. Vo svojej maľbe sa úsilie o zachovanie nevyčerpateľného žriedla slovenského ľudového prejavu - odráža rytmus i arabesku krajiny, jej radosť i zádumčivosť. Veselé farby však nie sú vždy len synonymom pre ľahkú farebnosť. Okrem toho sa v jeho obrazoch sa premietajú zážitky a poznania z jeho bohatých cestovateľských zážitkov z početných zahraničných ciest naprieč Európou, ale aj Amerikou a Áziou a všadeprítomná lahodiaca mu hudba. Nové tvárne podnety - obohatené o nové motívy vniesla do jeho obrazových malieb návšteva dovtedy exotických krajín /Čína, Kuba.../ .

Hudba, ako taká vplývala na jeho tvorbu mimoriadne inšpiratívne, sám sa venoval aj jej štúdiu a venuje sa dodnes - hre na klasickú gitaru - a hlboko obohatila a zasiahla do jeho umeleckého života. Hudobné cítenie vniesol aj do motívov svojich obrazov - pocitmi, náladou a dojmami.

V roku 2000 potešil svojich priaznivcov výstavou v Bratislave v Galérii Hotela Danube. Nazval ju Vízie, sny a reálie. Vystavené maľby - na lyrickejšiu nôtu s intímnejším náznakom nálad i zážitkov a snov i túžob - boli namaľované technikou vaječnej tempery, ktorá patrí do autorovej kategórie lyricko-farebných snov.

V tomto roku sme mohli spoznať jeho najnovšie optimistický ladené obrazy farebných predstáv a myšlienok z jeho autorskej dielne na predajnej výstave v renomovanej Galérii v Leviciach.

Maľby z posledného obdobia sú farebne veľmi pôsobivé. Maľuje krajinky, ale aj abstraktné farebné kompozície, zátišia, portréty, robí koláže...Objavuje sa v nich aj motív šarkanov / čoby reminiscencia na ázijské cestovateľské spomienky./. Ale aj prostý vidiecky dvor s neodmysliteľným "farebne vyšperkovaným" elegánom - kohútom. Sú to fantazijné výjavy, inšpirované vlastnými snami a spomienkami a príbehy z detstva. Kultivovaný a decentný farebný prednes, podriadený dekoratívnym princípom kompozičnej stavby ich robí žiadanými u pravých milovníkoch a znalcov umenia maľby. Miluje tvorivý nepokoj, očakávanie nápadu, jeho realizáciu. Rád priznáva, že je to vždy krásny pocit vytvoriť niečo nové, čo záujme a obohatí aj iných. S láskou a pokorou im to ponúka do pozornosti. Konflikty dobra i zla, radosť a smútok, nádeje a túžby, skutočnosti a sny.

Majster je rád, že o jeho tvorbu je záujem. Preto diel kategórie " majetok autora " je u neho v ateliéri, na rozdiel od iných výtvarníkov, ktorí sa len neradi lúčia so svojimi dielami, veľmi poskromne.

Monumentálna tvorba

Aj tu zanechal svoj výrazný autorský rukopis.

Zápis z jeho tvorivého potenciálu ne absentuje ani v tak náročnej disciplíne monumentálnej tvorby. Či už je to emailová stena v Slovenských lodeniciach v Komárne, keramická stena v Slovenskej televízii v Mlynskej doline, alebo interiér z tepaného hliníka pre československé lode, kde prejavil symbiózu výtvarného diela s architektúrou, ale i s technickou zručnosťou. Svoje myšlienky realizuje aj vo výtvarne a technicky tak náročnej forme v monumentálnej umeleckej tvorbe, pričom dominuje dôsledná kompozícia a technická zdatnosť. Tieto práce, ktoré citlivo dotvárajú a obohacujú naše životné prostredie, prekvapujú zmyslom pre poslanie objektu i pochopenie určitého materiálu, ako aj pre symbiózu výtvarného diela s architektúrou.

V roku 2005 vstúpil Ivan Schurmann do šiesteho desaťročia svojej tvorivej syntézy. Svoj mnohostranný talent rozvíja a zúročuje v doterajšej tvorivej aktivite - v maľbe, voľnej a úžitkovej grafike, ilustráciách a monumentálnej tvorbe. Aj keď cieľom a zámerom tohoto profilu nebolo venovať sa rozsiahlemu maliarskemu , grafickému a ilustračnému dielu jubilanta, ktoré vytvoril za viac než päťdesiat rokov svojej výtvarnej činnosti / to radi prenecháme priznaným výtvarným kritikom / veríme, že od dnes už filatelisti budú poznať nielen jeho známkovú tvorbu ale trocha aj ich tvorcu - Ivana Schurmanna.

Sám výtvarník zastáva názor, že výtvarné umenie, kto sa mu raz oddá, musí byť pre neho vášňou aj koníčkom, aj keď popri tom býva zdrojom živobytia.

Aj keď v lete oslávil už 70. narodeniny, miluje stále tvorivý nepokoj, nechýba takmer na žiadnej výstave kolegov - tak generačne blízkych, alebo mladých nádejných výtvarníkov.
Iste by si zaslúžil, nielen jubilant ale i verejnosť, autorskú prierezovú výstavu v Bratislave. Návštevník by si tak zaiste mohol utvoriť svoju vlastnú predstavu o interpretácii toho o čo sa autor v päťdesiatročnom časovom tvorivom oblúku usiloval a usiluje....