Pedagogika v práci vedúceho krúžku mladých filatelistov II.
Datum vydání: 15. 1. 2006
Vyučovacie metódy. Východzia vyučovacia metóda z hľadiska logického postupu je komparatívna, t.j. porovnávacia metóda. Jej podstata spočíva v stanovení zhodnosti a rozdielnosti javov, vecí, na základe ktorých ich môžeme hlbšie skúmať, chápať, klasifikovať a systematizovať.
Môžeme napr. predložiť deťom viac poštových známok, ktoré budú s riadkovým zúbkovaním, s hrebeňovým zúbkovaním (volíme typické exempláre známok so širším zúbkom) a s rámcovým zúbkovaním.
Úlohou detí môže byť pozorovaním a porovnávaním vyčleniť niektoré alebo aj všetky známky na tri skupiny podľa ich charakteristických znakov perforácie.Ku komparatívnej metóde sa pridružuje analytická metóda, ktorá vychádza od známych celkov a ich rozborom sa postupuje k ich hlbšiemu porozumeniu. (Analýza = rozbor). Vyčleňovanie jednotlivých prvkov zo zložitejších štruktúr a ich relatívne osamostatnenie prispieva k hlbšiemu poznaniu. Analýza skutočnosti v sebe skrýva aj úskalie v atomizácii javov, drobenie na izolované prvky. Napr. z poštovej známky vyčleníme prvky, ktoré ju tvoria: označenie krajiny, používanú menu, farbu známky, nominále, známkový obraz, autora výtvarného návrhu, meno rytca, rok vydania, perforáciu a pod. Alebo z pohľadu poštovej známky ako celku, využijeme jeden z prvkov známky ako vedľajší motív napr. v námetovom exponáte. Opakom analytickej metódy je syntetická, ktorá postupuje od jednotlivých častí k celku. Je vhodnejšia v prípadoch, keď zložitejšie celky nie sú deťom známe ale poznajú aspoň niektoré prvky.
V skutočnosti nejestvuje v praxi čisto analytická ani čisto syntetická metóda, pretože sa stále prelínajú. Vtedy hovoríme o analyticko-syntetickej metóde.
Vo vyučovaní sa veľmi často používa aj induktívna a deduktívna metóda.
Induktívna metóda vychádza od konkrétnych javov a ich porovnávaním a analýzou sa snaží dospieť k všeobecným pojmom, zákonom a pravidlám. Induktívna metóda je časovo náročná, lebo induktívne vyvodiť záver vyžaduje oveľa viac času než vysloviť určitý poznatok a potom ho ilustrovať príkladom. Využitie induktívnej metódy vedie k tomu, aby žiak “sám objavoval”. Dôraz na indukciu sa prejavuje v didaktickej požiadavke všetko vyučovať príkladom, pravidlom, názorom a praxou.
Napr. vysvetlíme pojem služobné známky, potom ich ukážeme v katalógu, na celistvosti. Alebo ukážeme poštový lístok, aerogram, obálku s vytlačenou poštovou známkou, zálepku a vyvodíme pojem celiny. Tak zovšeobecníme to, čo je určujúcim znakom pojmu celiny, t.j. vytlačená známka.
Deduktívna metóda postupuje od všeobecných zákonitostí a pravidiel k aplikáciám na konkrétnych prípadoch a javoch. Deduktívnym znakom je vychádzať od všeobecných záverov, všeobecných skutočností, ktoré sú pre žiakov nové ( a berú ich bez toho, aby mali možnosť dospieť k nim na základe vlastných pozorovaní, výberu javov alebo vlastnej úvahy.) Na vysvetlenie deduktívnej metódy sa odvoláme na veľkého spisovateľa detektívok Artura C. Doyla, ktorého slávny hrdina, detektív Sherlock Holmes často používal metódu dedukcie.
Nedostatkom deduktívnej metódy je prílišná abstrakcia, nepresvedčivosť, ale je častejšie využívaná pre svoje menšie časové nároky a ľahšie použitie. Spravidla pedagóg predkladá žiakom hotové fakty a poznatky, ktoré ilustruje príkladom, čo však nie je vždy najvhodnejším postupom. O induktívnej a deduktívnej metóde tiež platí, že v praxi je vhodné ich kombinovať a striedať.
V činnosti KMF a v práci jeho vedúceho sa uplatnia aj ďalšie vyučovacie metódy. Jednou z nich je pozorovanie, ktoré je založené na cieľavedomom a plánovitom vnímaní sledovaných javov a dejov, udalostí a pod. vedúcim KMF (alebo deťmi v KMF). Vedúci KMF napr. pozoruje stupeň samostatnosti členov krúžku, ich vybavenosť pomôckami ( lupy, pinzety, zúbkomer, katalógy, ceruzka, zošit a pod.) , deti pozorujú názorné pomôcky (napr. plagáty so známkami, ako sa používa zúbkomer a pod.)
Pravdepodobne najrozšírenejšom metódou práce v KMF je beseda a rozhovor. Tá sa zrejme v práci vedúcich uplatňuje najviac ako najprirodzenejší spôsob komunikácie s deťmi a žiakmi. V besede je dôležitý osobný kontakt vedúceho s členmi krúžku - poslucháčmi. Besedy nesmú byť príliš odborné (to závisí od stupňa vyspelosti členov KMF) ani príliš dlhé, lebo deti neudržia stálu pozornosť a pri nezáujme sa začnú nudiť a vyrušovať. Beseda nesmie byť monológom - stala by sa prednáškou, ak by bola iba jednostrannou komunikáciou od vedúceho k deťom. Stanoviť však jednotne mieru účinnosti sa nedá. Veľmi často sa beseda spája s pozorovaním, ako sme uviedli vyššie.
Je účinné, ak sa beseda organizuje ako výmena názorov a skúseností ( čo a ako zbierať, o histórii prvej poštovej známky, prvé známky v Rakúsko-Uhorsku, prvé známky Slovenska, Československa atď.)
Pedagogika na organizovanie besedy nedáva hotové recepty. Vedúci si musí sám stanoviť hranice, prostriedky aj pomôcky, ktoré mu pomôžu splniť stanovený cieľ. A mal by si nechať na záver pár minút na preverenie toho, čo chcel dosiahnuť a ako sa mu to podarilo.
Stále platí: ”Povedz mi - a zabudnem, ukáž mi - a zapamätám si, nechaj ma konať - a ja pochopím.” Štúdie dokazujú, že z počutého si zapamätáme len 20% , ak sme však aktívne zapojení do riešenia problému - diskusiou a konaním, aktivitou, zapamätáme si až 90 %! V tom je skrytá celá metodika úspešnej práce vedúceho KMF. Teda nestačí iba hovoriť a rečniť. V prvom rade takto neudržíme trvalú pozornosť našich mladých poslucháčov. Ich sústredenie ochabne, ak tón prednášateľa bude nudný a nezáživný. A samozrejme nebudú počúvať s nadšením príliš odborné záležitosti, ktoré sú im cudzie, ak sa nedodrží zásada primeranosti a postupného približovania sa k tomu, čo je naším cieľom. Iba slová nestačia. Tak sa dostávame k druhej zásade správneho vedúceho. Aby to, o čom hovorí, vedel ukázať. Pri ilustrácii prednášky teoretického charakteru stačia ukážky obrázkov z filatelistických publikácií, pretože každý nemá pretlač 50 na 50, ani známku Mauritius POST OFFICE. Iné je však hovoriť o typoch Hradčian a ukazovať ich v katalógu a iné držať ich pinzetou a pozorovať otvorenú či zatvorenú špirálu na 5. kresbe. Možno sledovať video z návštevy KMF v televízii alebo video o tvorbe známok. Nemali by sme vynechať možnosť navštívenia výstavy poštových známok.
Aj pri témach, ktoré by mali viesť k rozvoju praktických zručností a k získaniu poznatkov praktického charakteru, sa vedúci nezaobíde bez konkrétnej ukážky vlastnej práce, aj so zapojením do činnosti všetkých členov krúžku, alebo aspoň časti. Také sú napr. činnosti pri práci s katalógom, meranie rozmerov zúbkovania, úprava albumového listu apod.
Tým sme sa dostali k tretej zásade, totiž nechať konať deti, aby pochopili, aby sa naučili to, čo je pre rozvoj ich záujmovej činnosti a ďalšie odborné vzdelanie najdôležitejšie. Aby sa ich získané vedomosti stali trvácnymi. A ak to ešte aj dokonale prežijú, majú to na celý život.
Nesmieme zabudnúť na proporcionalitu hovoreného slova, ukážky a praktickej činnosti členov krúžku. Tu niet jednotného návodu, ani percentuálneho vyjadrenia jednotlivých substancií ako v kuchárskom recepte. Dobrý kuchár navarí chutné jedlo pridaním správneho korenia nie vážením, ale skúsenosťou, aj s ostatnými pochutinami v správnom pomere. Aj to vedúci získa a naučí sa praxou.
Medzi správne znaky dobrého krúžku patrí striedanie činnosti. V práci s deťmi je takouto primeranou činnosťou aj hra, ktorá má v KMF dôležité postavenie. Hra je síce výchovným prostriedkom, ale pri jej správnom zacielení je vlastne v spojení s tvorivou dramatikou vyučovacou metódou. Preto by hra nemala chýbať na žiadnej schôdzke KMF. (Filatelistické PEXESO, skladačky rozstrihaných známok, uhádnutie známky z niektorých jej prvkov alebo častí a pod.)
V školskom systéme je hra preferovaná v predškolskom veku, kde tvorí základ detskej činnosti. Hra sa však podieľa na rozvoji jednotlivých stránok osobnosti aj v neskoršom veku, ba i v dospelosti.(Môžeme sa škriepiť o tom, či aj naša „dospelácka“ filatelia je viac hrou s poštovými známkami alebo vysoko odbornou činnosťou, priam vedeckou disciplínou?). Hry úzko súvisia so záujmami a záľubami, ktoré prispievajú k rozvoju telesnej zdatnosti, pevnej vôle, stratégii myslenia a taktike, rozvíjajú sa nimi estetické vlastnosti a sklony a pod.
Každá hra odráža život spoločnosti. Hry detí a dospelých sa však od seba líšia. Deti nachádzajú v hre množstvo nových poznatkov, ňou získavajú zručnosti, návyky a množstvo estetických zážitkov. Metóda tvorivej dramatiky nie je dramatizáciou predloženého textu, “hranie sa na hercov”, ale je to metóda, rozvíjajúca morálne, citové a sociálne vlastnosti. Jej jadrom je praktická činnosť - zážitok - situácia, zmyslom je hravou činnosťou viesť deti k vlastnej tvorivej činnosti, pestovať ich kolektívne cítenie, schopnosť spolupracovať, naučiť sa rešpektovať jeden druhého. A tiež zároveň chápať a hodnotiť vonkajšiu skutočnosť a neustálym vytváraním nových situácií ich motivovať k pružnému riešeniu problémov, k sebaistote a k vedeniu dialógu.
Táto metóda je pomerne málo známa aj málo využívaná v školskej praxi. Je však osobitne výhodná pri niektorých záujmových činnostiach, teda j v KMF. Pre deti je mimoriadne vhodná, pretože sa ňou realizuje túžba každého dieťaťa po originalite, pretože každé dieťa je obdarené spontánnosťou a fantáziou, ktorú tak môže uplatniť.
V činnosti KMF sa táto metóda môže využiť napr. pri preberaní témy o prvej známke. Príbeh Rowlanda Hilla v zájazdovom hostinci s dievčaťom, ktoré dostalo list od milého, a ktorého pozorovanie v konečnom dôsledku viedlo k zavedeniu poštových známok v Anglicku, je dostatočne známy a v krúžku si ho môžeme kedykoľvek s deťmi zahrať. Vedúci krúžkov iste prídu aj na iné možnosti (hra na poštu, remeslá - zamestnanie poštárov a pod.) a deťom treba ponechať dostatok priestoru na vlastné nápady a tvorivosť. Návody na niektoré filatelistické hry, zábavy a súťaže sú v závere publikácie. Vedúci nájdu iste aj ďalšie obmeny uvádzaných námetov, ktorými zaujmú deti v krúžku. V súlade s vlastnými predstavami o ich vhodnosti, si vedúci KMF môžu hry upraviť, zaraďovať do náplne programu každej hodiny KMF, prípadne ich potom hodnotiť celoročne v rámci súťaže. V závislosti na vekových osobitostiach detí a na miere ich odborných znalostí možno prakticky všetky uvedené hry upraviť tak, aby sa spestrili formy práce v krúžku.
Poslednou metódou, ktorú v tejto časti spomenieme, je štúdium produktov členov KMF. Vedúci študuje poznámky detí v zošite, ktoré si členovia KMF vedú na každej schôdzke, študuje ich miniexponáty, aby im mohol poradiť a usmerniť ich v ďalšej činnosti, študuje - analyzuje odborný test, napr. z krajského kola filatelisickej olympiády a pod.
Pokračování příště
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz