Šport na známkach - výtvarník Svetozár Mydlo netradične
Datum vydání: 29. 6. 2005
Keď som pred dvomi rokmi, po prvýkrát zavítal do ateliéru známeho slovenského výtvarníka akad. maliara Svetozára Mydla, majstra knižnej ilustrácie, v jeho byte v centre starej Bratislavy, na stole mal otvorenú práve knihu, ktorá ešte priam voňala tlačiarenskou čerňou. Aj keď už ilustroval dobru stovku kníh, neskrýval - a tešil sa jej, ako by to bola jeho knižná prvotina. Knižku Bola raz jedna trieda (a iné triedy), najnovší knižný výber niekoľkých básní (zostavila ho Ľubica Kepštová) z pôvodnej, dnes už kultovej slovenskej detskej knihy Bola raz jedna trieda - od spisovateľky Kristy Bendovej, ktorej na kráse neubral nič ani čas, od jej prvého vydania, keď na jej básničkách vyrástlo niekoľko generácii žiakov - najmenších vďačných čitateľov. Jej obľúbená kniha patrí k našim nestarnúcim knihám - pripomína detstvo mnohým dospelým, ktorí tak vlastne ani nestarnú (aj keď každá reedícia je už určená inej generácii čitateľov). Krásu knihy umocnil zuniacou radosťou znásobenou priehrštím šantivých gest svojich ilustrácii, štýlovo svojráznych a veselých kresbičiek, ich hravosťou a uvoľnenosťou - priam výtvarný figliar - môj hostiteľ. V ateliéri ma však ešte okrem výtvarných návrhov obalov platní zaujali aj archívne výtvarne námety poštových známok...
Aj keď akad. maliar Svetozár Mydlo na VŠVU v Bratislave vyštudoval oddelenie voľnej tvorby - svoju výtvarnú realizáciu našiel v knižnej tvorbe - ilustrácii a úžitkovej grafike. Zaslúžil sa o súčasnú, modernú a umelecky hodnotnú a príťažlivú tvár slovenskej krásnej knihy, hlavne pre deti a mládež, posledných troch desaťročiach. Ním ilustrované knihy pripomínajú detstvo mnohým dospelým. Na knihách sa podieľal od návrhu obálky, grafickej úpravy až po jej ilustrovanie. Z jeho desiatok a desiatok ilustrovaných kníh, vo vydavateľstvách Mladé leta, Slovenský spisovateľ, Smena a Buvik spomeňme aspoň najznámejšie tituly: Chorváth František - Orlík Juraj: Slušnosť naša každodenná (1977); Viktor Krupa: K ostrovom neznámych pokladov (1978); Ivan Jefremov: Aténčanka Thais (1979); András Simonffy: V cudzom meste (1980); Rudolf Sloboda: Stratený raj (1983); Nataša Tanská: Motlibičky (2003); Lýdia Kyseľová: Povedala ryby (2003); či Eduard Petiška: Staré grécke povesti a báje (2004). Z jeho početných novinových a časopiseckých ilustrácii nemôžme nespomenúť jeho plodnú a obľúbenú ilustrátorskú činnosť v časopise pre najmenších Slniečko, alebo tiež ešte aspoň denník Pravda - ilustrácie poviedok v Nedeľnej prílohe. Zastáva názor, že práca ilustrátora pre deti má smerovať k tomu, aby obrátila pozornosť detského diváka nielen podaním obrazu, ale od deja príbehu ho podnietila k vlastnej fantázii.
V pestrej palete jeho aktivít v úžitkovej grafike však nechýba ani známková grafika. V rodine filatelistov je zapísaný ako autor známok so zberateľsky obľúbenou športovou tematikou. Zatiaľ čo svojich známych priaznivcov a priateľov z oblasti knižnej ilustrácie týmto novým počinom - v oblasti známkovej grafiky príjemne prekvapil - netradičným výtvarným štýlom i zvolenou tematikou, priaznivcov športu a filatelistov špecializujúcich sa na športovú tematiku naopak príjemne potešil. A nielen na obidvoch brehoch rieky Moravy.
Majstrovstvá sveta vo futbale 1994, 2 Sk; modrá/čierna, zelená, zelenomodrá - č. 32 (20. 6. 1994)
Ako motív pre výtvarný návrh zvolil futbalovú loptu, zemeguľu a ihrisko, ktoré sa mení na mapu sveta vyobrazenú na pánskej košeli s viazankou. Aj keď futbalová reprezentácia Slovenskej republiky neprešla silným kvalifikačným sitom XV. MS, známka je iste peknou symbolickou spomienkou pre niekoľko našich futbalových generácií na úspechy slovenského futbalu v bývalom spoločnom československom mužstve - vicemajstra sveta 1934 (Taliansko) a 1962 (Chile) a majstra Európy 1976 (s kapitánom Antonom Ondrušom a celou plejádou hráčou narodených pod Tatrami - Vencelom, Dobiášom, Móderom, Pivarníkom, Masným, Googhom, Švehlíkom, Polákom, Jozefom Čapkovičom...)
Autorom rytín - výtvarného návrhu známky, FDC a pečiatky - je Bohumil Schneider.
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji skupina B - Bratislava 1995, 5 Sk; sivomodrá/oranžová, svetlomodrá - č. 61 (29. 3. 1995)
Motívom výtvarného návrhu je vyobrazenie výstroja hokejového brankára, glóbusu a Kriváňa, doplneného textom "MS v ľadovom hokeji, skupina B, Bratislava ´95". Pre mnohých slovenských hokejových fanúšikov muž v klietke - v mnohom symbolizuje brankársku hokejovú legendu Vladimíra Dzurillu, ktorý sa do histórie slovenského i bývalého československého hokeja zapísal zlatými písmenami (majster sveta, majster Európy, medailista ZOH, finalista CC 1976).
Na MS B skupiny v Bratislave sa slovenské mužstvo na domácom ľade uchádzalo o účasť medzi svetovou elitou, aby si mohlo merať sily s najsilnejšími mužstvami sveta v boji o svetové prvenstvo (dnes už vieme, že vyhralo nielen hokejovú B skupinu, ale neskoršie aj majstrovstvá sveta).
Významným medzníkom v histórii slovenského hokeja sú Tatranský pohár (1927) a prvé majstrovstvá Slovenska (1930), ktoré významne prispeli k popularizácii hokeja v krajine pod Tatrami. Dnes ľadový hokej je aj najúspešnejším olympijským kolektívnym športov samostatnej SR, získal už všetky najcennejšie medaily z MS. Od roku 2002 ho zdobí aj titul najcennejší - majstra sveta. Cesta hore však nebola jednoduchá, po vzniku SR čakala slovenský hokej kvalifikácia a turnaj až v skupine C MS.
Autorom rytín - výtvarného návrhu známky, FDC a pečiatky - je Pavel Kovařík.
Euroliga 2000 - Basketbal žien Ružomberok, 4 Sk - č. 206 (15. 2. 2000)
Ako motív zvolil výtvarník symbolické atribúty - zemeguľu ako loptu, basketbalový kôš a ružu so šípom z erbu mesta Ružomberok. FDC opatril výtvarným návrhom - ozdobou Venuše z Milo hrajúcou basketbal.
Ak hokej je najúspešnejším športom samostatnej SR na úrovni reprezentácie, tak rovnaké prvenstvo, ale na úrovni klubového celku iste a po zásluhe patrí basketbalistkám z Ružomberka. Basketbalisti SCP - populárne "RUŽE" získali v roku 1999 prvenstvo v Eurolige a tak okrem titulov majstra ČSSR a majstra SR s pýšia aj titulom majstra Európy ženských basketbalových klubov, keď všetky tieto významné prvenstvá získali pod vedením jednej jedinej trénerky - Natálie Hejkovej. Viac ako dlhé desaťročie od sezóny 1990/1 kraľovali na tróne basketbalu v bývalom spoločnom štáte a neskôr na Slovensku. Hegemónia klubu a tento obrovský úspechu ružomberských basketbalistiek - doma i za hranicami Slovenska zostane natrvalo zapísaný v histórii basketbalovej Európe.
Autorom rytín - výtvarného návrhu známky, FDC a pečiatky - je Rudolf Cigánik.
Prezradíme ešte na Svetozára Mydla, že je veľkým priaznivcom Ladu a vo svoje zbierke má takmer všetky knižné vydania o ňom. Už tri desaťročia na Slovensku je tiež známy, ako dvorný ilustrátor RND - Radošinského naivného divadla (v Radošinej má už dlhé roky aj on svoju chalupu, kde rád trávi oddychové a pracovné víkendy) a veľký priateľ jeho zakladateľa - riaditeľa a herca Stanislava Ščepku z Radošinej, pre ktoré tvorí v štýle jemu vlastnou divadelné a reklamné a divadelné plagáty, a ilustruje a graficky upravuje aj informačné magazíny a populárne a čitateľský a zberateľsky vyhľadávané ročenky RND.
Curriculum vitae: Svetozár Mydlo (1948)
narodil sa v Ružomberku, maturoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1963-67), absolvoval Vysokú školu výtvarných umení (1967-73), oddelenie voľnej maľby (D. Millý, P. Matejka, F. Gajdoš). Systematicky sa venuje tvorbe v oblasti knižnej ilustrácii a časopiseckej ilustrácii s akcentom pre deti a úžitkovej grafiky (knižné obálky, logá, novoročenky, pozvánky, oznámenia, karty, plagáty, obaly na CD - platne, známková grafika...), kreslenému humoru a karikatúre. V jeho ilustráciám sledujeme hutnú dávka jemného humoru, výtvarnú hravosť a uvoľnenosť. Pracuje prevážne technikou perokresby, kresby koloruje a využíva i kombinácie perokresby a koláže. Jeho nezameniteľný výtvarný štýl humorných a poetických ilustrácii sa vryl do sŕdc a pamätí detí a dospelých niekoľkých generácii. Výsledkami svojej práce sa prezentoval na viacerých kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Dlhé roky pracoval (od r. 1975) ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé leta.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz