Štyri inaugurácie a štyri CM
Datum vydání: 11. 6. 2012
Za posledného polroka som sa zúčastnil štyroch inaugurácií nových slovenských známok. Najprv na jeseň to bola inaugurácia známky akad. mal. Ivana Schurmanna Michal Miloslav Hodža v Liptovskom Mikuláši, potom v novembri v Trnave známka J. Sambucus autora Rudolfa Cigánika, pred Vianocami známka k Dňu slovenskej poštovej známky v Piešťanoch s obrázkom historickej poštovej schránky. Ako poslednú spomeniem ešte inuguráciu známky spoločného vydania so Srbskou poštou Ján Koniarek s o sochou sv. Jána Krstiteľa. Septembrová inaugurácia v Liptovskom Mikuláši bola venovaná slovenskému národnému dejateľovi a spolutvorcovi Memoranda slovenského národa, evanjelickemu farárovi M.M. Hodžovi, ktorému v Mikuláši usporiadali 3-dňové oslavy. K slávnostiam boli pre návštevníkov pripravené okrem iného aj „obyčajné“ poštové lístky, vydané zásluhou miestneho klubu filatelistov a zorganizovaná aj malá propagačná filatelistická výstavka v Múzeu Janka Kráľa. Tu si pozorný návštevník z radov filatelistov všimol, že vo vitríne pri muzeálnych exponátoch sú vystavené a na predaj pre návštevníkov pripravené pohľadnice s portrétom M.M. Hodžu, vhodné na zhotovenie analogických pohľadníc. Povedal som si, že taká príležitosť sa nemusí opakovať, keď hneď oproti, v Galérii Michala Bohúňa bola k dispozícii príležitostná pečiatka k inaugurácii známky. Pohľadnica bola pritom iba o máličko väčšia, ako bežné podobné produkty, ale to nebolo na prekážku zhotovenia korektnej CM, vhodnej do historického exponátu k dejinám Slovenska a evanjelickej cirkvi, súčasne je to pritom aj zaujímavé bohemoslovacikum, lebo Hodža zomrel v Těšíne.
Druhý príklad je z Trnavy, kde sa na radnici uskutočnila inaugurácia známky emisného radu Umenie. Zobrazovala učenca európskeho formátu XVII. storočia, Jána Sambuca, ktorý vo svojom diele Emblemata, vydaného v roku 1686 v Antverpách ospieval rodné mesto Trnava. Aj príležitostná poštová pečiatka zobrazovala ďalší trnavský motív – z mestskej brány vychádzajúcich jazdcov, za ktorými bol na hradbách obraz dvoch anjelov držiacich šatku sv. Veroniky. Pod tým bol trnavský erb: 6-spicové koleso. Táto ilustrácia z Emblemát spolu s pohľadnicou, na ktorej bol historický portrét učenca , Ioannes Sambucus, poskytla možnosť vyhotoviť vhodnú CM.
Ďalší príklad je z Piešťan. Najprv je vhodné pripomenúť, že z príležitosti výročia tamojšej pošty asi pred rokom usporiadali aktívni členovia KF ZSF Piešťany na čele s Alexom Urminským a Milanom Vančom v spolupráci so Slovenskou poštou, a.s. a s Poštovým múzeom Banská Bystrica výstavu Piešťany v zrkadle poštovej histórie, kde bolo viacero regionálnych poštových unikátov a zaujímavostí. Jednou z nich bola aj historická poštová schránka v tvare knihy pre prvých návštevníkov tohto svetoznámeho kúpeľného mesta. Pošta iniciatívne vzala tento predmet z Balneologickéhol múzea v Piešťanoch za námet pravidelnej emisie k Dňu poštovej známky. Aj tu iniciátori inaugurácie pamätali na filatelistov, zberateľov CM vydaním vhodnej pohľadnice.
Ako posledný príklad uvediem inauguráciu spoločného vydania Slovenskej a Srbskej pošty, známku Ján Krstiteľ od sochára Jána Koniareka. Tu organizátori vydali popri poštovom lístku z inaugurácie aj pohľadnicu s bustou, zobrazujúcou tohto svätca.
Tu si dovolím napísať jednu poznámku: vydania takýchto pohľadníc sú záslužným činom pre zberateľov aj pre samotnú filateliu, lebo korektná analogická pohľadnica zhotovená zberateľmi, je oficiálny filatelistický materiál, vhodný pre umiestnenie v exponáte. To sa pre neoficiálne zhotovenú a vydanú kartičku s akoukoľvek prítlačou nedá povedať nikdy, lebo tá sa aj po opečiatkovaní oficiálnou príležitostnou pečiatkou a s vhodnou známkou môže nanajvýš stať napr. ilustráciou v exponáte zaradeného v otvorenej triede. Pre iniciatívnych zberateľov CM ešte treba uviesť, že v poslednom príklade na obrazovú časť pohľadnice dávame len známku bez kupónu, ktorý však možno s príležitostnou pečiatkou dať na adresnú stranu pohľadnice. (Keď sme na to upozorňovali zhotoviteľov CM v Piešťanoch, že takto je to podľa predpisov FIP, bolo zaujímavé počúvať niektoré odpovede: Zatiaľ je to takto, ale čo v budúcnosti? To je fakt, pomyslel som si, veď čo keď sa tieto „prísne“ filatelistické predpisy zmenia? Porovnal som to so situáciou spred niekoľkých desaťročí s perfinmi, ktorých zberateľstvo nebolo populárne a známky s perfinmi sa odsudzovali, lebo sa pokladali za poškodené.) A dnes? Záznamy v katalógoch dosahujú pri niektorých známkach viac ako solídne čiastky... Skrátka, proti zberateľstvu nemožno mať pre tvorbu a ich získanie do osobnej zbierky žiadne výhrady, ale v prípade vystavovania treba rešpektovať súčasne platné predpisy.
Štvrtou poznámkou sa „priživím“ a pochválim s našou trnavskou inauguráciou spoločného vydania Slovenskej a Srbskej pošty známky Ján Koniarek. Ako je známe, bola vydaná známka s obrazovým námetom Koniarkovej busty sv. Ján Krstiteľ. Aj tu KF Tirnavia pamätal na zberateľov analogických pohľadníc vydaním pohľadnice, pretože galéria také nemala. (Podobne sme boli v minulosti dosť prekvapení, že pri vydaní známky M. R. Štefánika sme v Trnave márne zháňali pohľadnicu s Koniarkovou sochou M.R.Š. s odôvodnením, že o také pohľadnice nie je záujem (!) a vydavatelia radšej pristupujú k zhotovovaniu „okienkových“ pohľadníc, že tie si záujemca z radov návštevníkov mesta niečo z obrázkov „vyberie“.) Nech prísny posudzovateľ suvenírov z filatelistických a poštových podujatí prepáči, že klub dal zhotoviť aj kartičky so sochou majstra Koniarka o ktoré bol záujem ešte aj po inaugurácii. Popri tom vydávanie týchto kartičiek ako suvenírov a v konečnom dôsledku aj určitý zdroj, ktorý čiastočne nahradí náklady spojené s konaním podujatí, netreba odsudzovať.
Do Piešťan (a hádam aj do Trnavy) sa oplatilo na inauguráciu prísť. Veď v kúpeľnom meste Piešťany sa inaugurácia sa uskutočnila v Balneologickom múzeu, kde okrem priehradky pošty s príležitostnou pečiatkou si mohli návštevníci zakúpiť známky a FDC, vypočuť pekný a hodnotný kultúrny program, stretnúť sa s priateľmi a vidieť vo vitrínach napr. originál Moravianskej Venuše, už predtým zobrazenej na známkach, pozrieť sa na mamutie kly z archeologických vykopávok alebo prezrieť oddelenie, venované nášmu hrdinovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. A v Trnave sa inaugurácia uskutočnila v Galérii Jána Koniarka v stálej expozícii jeho diel – to všetko boli pre účastníkov inaugurácií bonusy navyše.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz