Trnavská univerzita na poštových známkach a pečiatkach
Datum vydání: 17. 5. 2011
Že je historická Trnavská univerzita jednou z najvýznamnejších vzdelávacích ustanovizní Uhorska, a tým aj Slovenska, je známe. A že sa na poštové známky spravidla dostávajú významné osobnosti, organizácie, udalosti a ich výročia, je známe tiež. Ako je to s našou Trnavskou univerzitou v spojení s poštovými známkami a inými filatelistickými a poštovými materiálmi?
Musíme začať od jej zakladateľa kardinála Petra Pazmáňa. Ten svoj úmysel založiť univerzitu oznámil 6.1.1635, teda na sviatok Troch kráľov. Známok s touto tematikou je dostatok vo vydaniach viacerých krajín, nielen slovenských.
Máme šťastie pri zakladateľovi Trnavskej univerzity: Maďarsko vydalo v r. 1935 pri príležitosti 300. výročia jej založenia sériu známok s vydareným portrétom kardinála P. Pazmáňa. Podobne to bolo aj v r. 1985 k 350. výročiu založenia univerzity . Bola vydaná síce iba jedna známka, za to však mala kupón s medailou Univerzity Lóranta Őtvösa s uvedením roku 1635, teda rokom vzniku TU ako pokračovateľkou tradície prvej úplnej univerzity Uhorska. Zaujímavá bola aj príslušná obálka 1. dňa (FDC) vydaná maďarskou poštou, lebo v jej kresbovej časti bol nezvyčajný pohľad na univerzitné budovy v smere od Invalidskej ulice v Trnave.
Priamo poštovou známkou možno doložiť aj ďalšie osobnosti v súvislosti so vznikom univerzity alebo jej pôsobením. Napr. pápeža Urbana VIII. , od ktorého sa čakal súhlas na zriadenie univerzity, vidíme na známke Vatikánu. Cisárovnu Máriu Teréziu, ktorá svojím, pre Trnavu nešťastným rozhodnutím v r. 1777, dala univerzitu presťahovať do Budína, zobrazujú viaceré rakúske známky. Zaujímavý je aj upravený tlačový list Slovenskej pošty, na ktorom sú 4 známky cisárovnej a navyše na obálke 1. dňa je k 150. výročiu ňou schváleného poštového práva veľmi pekná veduta Trnavy. Aj samotné presťahovanie univerzity do Budapešti možno dokumentovať slovenskou známkou s portrétom vynálezcu šachového automatu – Turka, Wolfganga von Kempelena, ktorý pracoval na dvore cisárovnej a dohliadal na sťahovanie univerzity.
Historické budovy univerzity nájdeme zobrazené aj na strojovej poštovej pečiatke z obdobia 1. ČSR, ktorá sa používala k bernolákovským oslavám, alebo na obrazovej časti poštového lístka. Podobný lístok vydala Slovenská pošta i tohto roku k 375. výročiu univerzity. Bohužiaľ, organizátori osláv „pozabudli“ na príležitostnú poštovú pečiatku, ako to bolo napr. pri konferencii k 360. výročiu, kedy bol portrét Petra Pazmáňa spracovaný podľa výtvarného návrhu majstra Wiliama Schiffera podľa busty vo vestibule univerzity. Vtedy sa Peter Pazmáň prvý raz dostal do slovenskej príležitostnej poštovej pečiatky, lebo naše ostatné príležitostné pečiatky k 300. a 350. výročiu boli iba textové.
Vo februári 1985 bola vydaná 2- korunová československá známka s textom 1635 Univerzita v Trnave s čiastočnou vedutou Trnavy, pritom ale nebolo na nej vidno žiaden z prvkov univerzity ani Katedrála sv. Jána Krstiteľa. Kresba FDC však zobrazovala priečelie univerzitnej budovy, avšak na obálke mylne označovanej za budovu jej lekárskej fakulty, ktorá je oproti.
To, že bola pri univerzite založená burza sv. Vojtecha, môžeme ilustrovať československými, slovenskými alebo poľskými známkami tohto svätca aj slovenskou známkou k výročiu Spolku sv. Vojtecha. Seminár sv. Štefana môžeme dokladať maďarskými známkami s obrazom svätca alebo jeho korunou, ktorá je pre našich južných susedov mimoriadne významným symbolom. Neblahé časy vojen a povstaní Rákocziho, Tökölyho , ktoré spôsobili prerušenie činnosti univerzity, tiež možno doložiť maďarskými známkami alebo niektorými príležitostnými pečiatkami. Okrem toho svätoštefanská kráľovská koruna sa nachádzala istý čas aj v Trnave v dome, kde žil náš národný umelec, hudobný skladateľ Mikuláš Schneider - Trnavský, takže to je ďalšia tematická súvislosť, zobrazená známkou. Aj slovenská príležitostná známka Poľná pošta, ktorá mala inauguráciu v Hrnčiarovciach, súvisela s uvedenými povstaniami, najmä Vianočnou bitkou pri Hrnčiarovciach v roku, kedy sa používala príležitostná poštová pečiatka a preprava zásielok jazdcom na koni k pamätníku bitky pri ceste na Bratislavu.
Možno pokladať za zaujímavú súvislosť, že jeden z trojice Košických mučeníkov, ktorých ostatky sú uložené v Trnave (v Kostole sv. Anny na Hviezdoslavovej ul. a v Kostole sv. Trojice – Jezuitskom kostole na Štefánikovej ul. ), sv. Marek Križin, bol pred jestvovaním Trnavskej univerzity riaditeľom Kapitulnej školy a do Trnavy ho povolal P. Pazmáň. Ďalšia súvislosť je v tom, že kardinál dal pozostatky Košických mučeníkov v r. 1635, teda práve v roku vzniku univerzity, previezť do Trnavy. Aj na to existujú príležitostné poštové pečiatky, ktoré dokumentovali túto udalosť a používali sa počas návštevy Jána Pavla II. na Slovensku, konkrétne aj v Trnave.
Vieme, že tlačiareň univerzity vydávala nielen knihy, ale aj grafické listy, medirytiny a medzi autorov týchto prác popri niektorých Holanďanoch, českom rytcovi Hollarovi bol aj arcibiskup Selepčéni. Hollarove diela možno nájsť zobrazené na československej poštovej známkea arcibiskupa Selepčéniho v poštovej pečiatke, používanej v jeho rodisku Slepčanoch. Pri ceste do Blatného Potoka sa mal v Trnave zastaviť učiteľ národov Jan Amos Komenský. A v apríli 1650 bol 3 dni v Trnave u kalvínskeho kňaza Canisaessa (je na nemeckej známke). A tak jeho pobyt v Trnave si len ťažko možno predstaviť bez návštevy univerzity. A poštových známok s portrétom tohto kňaza, humanistu a pedagóga je viac, českých aj poľských.
Československo vydalo celinovú obálku s portrétom Mateja Bela, ktorý vo svojich Notíciách písal aj o Trnavskej univerzite. Na zaujímavej poštovej známke z r. 1970 zasa vidíme astronóma Maximiliána Hella v laponskom kroji, keďže na severe Európy, v Laponsku, sledoval prechod Venuše cez slnečný disk, a tým môžeme ilustrovať ďalšiu osobnosť Trnavskej univerzity, ktorá založila na jej pôde astronomické observatórium. Možno k tomu doložiť aj príležitostnú poštovú pečiatku.
Rovnako môžeme spomenúť aj pôsobenie zakladateľa modernej historiografie Samuela Timona S.J. na univerzite v Trnave, ktorého súpisy študentov sú dodnes zdrojom cenných poznatkov, nakoľko v Trenčianskej Turnej sa v máji 1996 používala obdobná poštová pečiatka.
Na rakúskej známke nájdeme lekára V. Swietena, ktorý reformoval lekársku fakultu Viedenskej univerzity, čo malo byť príkladom aj pre Trnavu podľa nariadenia Márie Terézie.
Zaujímavá je i takáto súvislosť: prvým profesorom a zakladateľom Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici r. 1763 bol botanik Mikuláš Jacquin, ktorému prírastky do zbierok zasielal aj Jozef Winterl, prvý profesor chemicko-botanickej katedry lekárskej fakulty TU. Oboch nájdeme na poštových známkach: prvý je na rakúskej, druhý na maďarskej známke.
A ešte niekoľko poznámok: vlani bol jubilejný rok 375. výročia vzniku univerzity. Slovenská pošta si ho pripomenula vydaním poštového lístka so zobrazením historických budov katedrály a budov univerzity. Aj vytlačená známka na poštovom lístku je zaujímavá, je to gotická pečať mesta Trnava. (Škoda, že práve trnavská pošta ich v tom čase veľmi nepredávala ani nepoužívala.) Príležitostná pečiatka, tak ako tomu bolo naposledy v rokoch 300., 350. a 360. výročia vzniku univerzity tentoraz v jubilejnom roku chýbala. Škoda, že organizátori jubilejných osláv na to pozabudli a aj vydanie poštového lístka s motívom TU bolo z iniciatívy Slovenskej pošty, konkrétne vedúceho odboru POFIS, Mgr. Martina Vanču, PhD., za ktoré mu patrí poďakovanie.
A čo budúcnosť? Mali by sme pokračovať, podobne ako s historiografiou univerzity. Na poštové známky by sa pri vhodných okrúhlych výročiach mohli dostať niektoré osobnosti zo slávnych mien, napr. prvý rektor J. Dobronoky, František Weiss, Andrej Jaslinský, Martin Palkovič či Martin Sentiváni i ďalší, ktorí by si to právom zaslúžili. Takisto by stálo za úvahu zhotovenie príležitostných poštových pečiatok pri jubileách otvárania jednotlivých fakúlt alebo pri niektorých významných počinoch v dejinách univerzity, ako bolo napr. v univerzitnej tlačiarni vydanie niektorých slovníkov alebo spevníka Cantus catolici.
Niektoré okrúhle výročia sa už premeškali. Ale budúcnosť predsa pokračuje, je pred nami, a iba tá spolu s našou snahou dokáže aspoň niektoré zámery uskutočniť. Možno hľadať aj iné historické súvislosti, napr. ak pošta Brno používala poštovú pečiatku s textom: Když Brno obléhali Švédové..., vo vojne to malo priame dôsledky napr. na to, že poklesol počet študentov na Olomouckej univerzite, čo sa prejavilo ich následným prijatím v relatívne blízkej Trnave... To sa dá tiež filatelisticky a poštovo doložiť, lebo je viac poštových známok aj poštový lístok k výročiu Univerzity Olomouc aj miest Brna, Olomouca a Trnavy.
Teda nemali by sme byť nevšímaví k vlastnej histórii...Viac obrazovej dokumentácie k príspevku nájde čitateľ v publikácii MVDr. J. Molnára o Histórii Trnavy na poštových dokumentoch.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz