Komentáře ke článku

Marianne je štátnym symbolom Francúzskej republiky znázorňuje slobodu, rovnosť a bratstvo. Marianne je zobrazovaná najčastejšie s frýgickou čiapkou (Phrygian ) na hlave. Symbol pochádza z rímskych čias zo strednej Anatólie z Phrygie ako vyjadrenie úsilia otrokov o slobodu. Je to mäkká kónická čiapka s vrcholom pretiahnutým dopredu. Symbol sa nachádza na sochách a obrazoch štátneho významu. Ďalším symbolom je Galský kohút, ktorý je symbolom národným.

Džudo je bojové umenie. V preklade znamená „jemná cesta“. Je to spôsob sebaobrany ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca.
Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti.

Ragby je kolektívny loptový šport, ktorý sa objavil na počiatku 19. storočia v Anglicku, kde ho hrali študenti univerzity v mestečku Rugby. K pravidlám futbalu bola pridaná možnosť nosiť loptu v rukách. Hráči sa vždy pred zápasom dohodli, podľa ktorých pravidiel budú hrať. Vajcovitá lopta sa objavila v roku 1851, k prvej kodifikácii pravidiel došlo v roku 1871.

Globalizačné procesy sú natoľko zložité, že sa dajú ťažko riadiť a neexistuje žiadna svetová vláda, ktorá by k tomu bola oprávnená. Pokiaľ sa niečo k takejto pozícií blíži, tak je to G8. Pod touto skratkou sa neskrýva žiadna organizácia ani medzinárodná zmluva. Jednanie skupiny G8 je nezáväzné, napriek tomu má na medzinárodnom dianí zásadný vplyv. Je dostatočne reprezentatívna (krajiny G8 sa podieľajú 60% na svetovej ekonomike a patria tu štyria z piatich stálych členov Rady bezpečnosti) a zároveň natoľko pružná (osem vodcov sa ľahšie dohodne ako 200 krajín OSN) aby mohla byť efektívna. Jednaní sa zúčastňujú priamo hlavy štátov a vlád (v prípade USA, Francúzska a Ruska prezidenti, u ostatných krajín premiéri), ktorí nie sú obmedzení byrokratickým aparátom a môžu utužiť priateľské osobné vzťahy a vniesť vlastný názor do neformálnej diskusie o najdôležitejších globálnych otázkach.

Európska sociálna charta je zmluva Rady Európy , ktorá zaručuje sociálne a ekonomické oblasti ľudských práv. To bolo prijaté v roku 1961 a revidovaná v roku 1996. Európsky výbor pre sociálne práva pravidiel o zhode situácie v štátoch s Európskou sociálnou chartou, roku 1988 dodatkového protokolu a revidovanej Európskej sociálnej charty.

Francúzske záhrady sú parkové úpravy založené na základe symetrie a pravidelnej geometrie. Boli zakladané v 17. storočí inšpirované versaillskými záhradami založenými Ľudovítom XIV. Neskôr sa systém tejto záhradnej architektúry rozšíril do celej Európy.

Zámok Cheverny je zámok pri Loire v obci Cheverny, niekoľko kilometrov južne od mesta Blois, v departemente Loir-et-Cher v regióne Centre vo Francúzsku.

Zámok Villandry leží na Loire v obci Villandry, v departemente Indre-et-Loire, 15 kilometrov západne od Tours vo Francúzsku. Bol vybudovaný Jánom le Breton, ministrom financií kráľa Františka I. , a spoločne s veľkou záhradou dokončený v roku 1536. Ako jeden z posledných zámkov postavených na Loire v renesančnom štýle.

TGV (z fr. Train à Grande Vitesse, doslova: vysokorýchlostný vlak) je vysokorýchlostný vlak francúzskych národných železníc SNCF. Vlaky TGV majú elektrický pohon a dosahujú rýchlosť až 320 km/h (pri testoch až 574,8 km/h). Ich vývoj začal v 60-tych rokoch a prvá špeciálna trať bola otvorená v roku 1981 medzi Parížom a Lyonom.

Rekordy
8. decembra1972 TGV č. 001 (predchodca PSE) dosiahol rýchlosť 318,0 km/h.
26. februára 1981 TGV PSE č. 16 dosiahol na trati St. Florentin - Lyon [LGV Sud-Est] rýchlosť 380,4 km/h.
18. mája 1990 TGV Atlantique č. 325 dosiahol na trati Paríž - Tours [LGV Atlantique] rýchlosť 515,3 km/h.
(Neoficiálne) 13. februára 2007 TGV prekonal vyššie uvedený svetový rekord, keď jeho upravená súprava dosiahla pri pokusnej jazde na trati Paríž - Baudrecourt (- Strasbourg) [LGV Est] rýchlosť 553 km/h.
3. apríla 2007 TGV prekonal svoj vlastný rekord, keď (taktiež na LGV Est), približne 200 km východne od Paríža dosiahol rýchlosť 574,8 km/h.

História hasičstva
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb Starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou až 500 otrokov (nazývané prefectures urbi), ktoré zasahovali pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže množstvo patricijov zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou (čerpaná z fontán, studní ariek) a tlmičmi, ktorými sa oheň utláčal. Okrem hasenia požiarov vykonávala „prefektúra“ aj osvetovú činnosť (zabezpečenie obydlí proti vzniku požiarov) a zasahovala ako dnešná polícia pri hromadných vzburách a zločinoch.
Po zániku Starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácii požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Hasičské zbory, avšak len dobrovoľné alebo obecné, sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí. Nadväzovali tým na zákony cisára Jozefa II., ktorý roku 1788 vydal prvý požiarny poriadok. V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice. Najstarším hasičským zborom z tých čias je Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy založený roku 1867.

Parížski hasiči 1811 - 2011
V starom Ríme bola potipožiarna ochrana organizovaná štátom. Protipožiarné útvary boli umiestňované za mestom. Pretože hasičská technika neexistovala, bolo potrebné spoliehať sa na živú silu. Hasičské útvary mali okrem slobodných občanov školených v boji proti ohni až 500 otrokov. Po páde Rímskej ríše aj padla organizovaná protipožiana ochrana. Organizovaný boj s ohňom zaviedol reformátor cisár Jozef II. Roku
1788 vydal prvý požiarny poriadok. V roku 1888 bolo dané do platnosti nariadenie, podľa ktorého mali byť v každej obci s vyše 50 usadlosťami zriadené hasičské zbrojnice.
Dňa 1. júla roku 1810 na plese, ktorý poriadal rakoúskz veľvyslanec vypukol požiar. Cisár Napoleon I a cisárovna Mária – Luiza iba o vlások unikli smrti. Pre nedostatky v bezpečnostnom systému, ktoré odhalilo súdne vyšetrovanie, zahynulo veľa ľudí. Cisár vydal 18 septembra 1811, ktorým profesionalizoval hasičský zbor podľa armádneho vzoru. To sa udialo práve pred 200 rokmi.