Jubilant Lubomír Vaněk - 50
Datum vydání: 26. 4. 2011
Pozýva na výstavu do Brna
Aj napriek tomu, že popredný brnenský výtvarník a tvorca portrétovej karikatúry Lubomír V a n ě k nevytvoril doteraz žiadny výtvarný návrh na poštovú známku, jeho úcta k najmenšiemu "zúbkatému" výtvarnému opusu a jeho výtvarným tvorcom - autorom výtvarného návrhu a ich rytcom je neskrývané preveľká... Sám, s úctou a pokorou, vytvoril aj veľkolepé výtvarné kariportréty dvom priznaným autorom poštových známok - národnému umelcovi Tiborovi Bartfayovi (1922), z Bratislavy, a akad. maliarovi Adolfovi Bornovi (1930), z Prahy (pre výtvarné projekty - Výtvarná pocta Adolfovi Bornovi - 2010 a Výtvarná pocta kreslenému humoru - 2006, kurátor Peter Závacký).
Ako chlapec známky aj sám zbieral, keď začal kresliť kariportréty a neskôr už aj ako študent brnenskej Školy umeleckých řemesel (súkromne študoval portrét aj u akad. maliarky Věry Frydrychovej), už hľadal na známkach aj mená ich autorov - výtvarníka a rytca, a jeho pozornosti neunikli známky s výtvarnými predlohami známych klasikou českej karikatúry Josefom Ladom a Adolfom Hoffmeistrom... Neraz mu pritom preblesklo mysľou, aké by to bolo pôsobivé a vzácne, vidieť tiež raz svoju kresbu na poštovej známke...
Adolf Born (...je už od detstva môj obľúbený výtvarník a karikaturista...má neuveriteľne verné publikum všetkých generácií.... Lubomír Vaněk), jeho obľúbený výtvarník a autor kartún (Najlepší karikaturista svete 1974 z Montrealu) začínal s poštovými až v r. 1992, teda až vo veku 62 rokov... To znamená, že možno aj Vaněk má ešte svoju kariéru výtvarníka poštových známok iba pred sebou...
Sám Lubomír Vaněk, dnes patrí iste právom k najznámejším a tiež aj najpopulárnejším autorom portrétovej karikatúry v Čechách, od Hodonína až po Aš, ale rovnako aj k jej najusilovnejším a najproduktívnejším tvorcom. Jeho kresby poznajú priaznivci karikatúry nielen v Čechách ale aj na Slovensku, z novín a časopisov, spomeňme aspoň Český deník, Dikobraz, Hospodársky denník, Kocúrkovo, Krokodíl, Květy, Křížem krážem, Literárný týždenník, Lidové noviny, Listy, Magazín Kocúrkovo, ROVNOST, Roľnícke noviny, Československý sport, Šport, či Stadion...Svojou tvorbou kartún, úspešne nadviazal nielen na tradície klasikov českého kresleného humoru v žánri kariportrét - ako sú František Bidlo (1895-1945), Adolf Hoffmeister (1902-1973), Vojtech Titelbach, či Karel Šmíd (1914-1985), Miloš Nesvadba (1925), V.Rada (1928) - ale dnes si už získal aj zaslúžené medzinárodné renomé, keď jeho výtvarné diela patria medzi priznané umelecké hodnoty európskej a svetovej proveniencie. Už v r. 2007 ho Cartoon Assotiation C.R.N. zaradila medzi 101 veľkých karikaturistov a portrétnych svetových umelcov. Ocenenia za svoje kresby získal aj na súťažných festivaloch kartún v Anglicku, Taliansku, ale aj v ČR (Časopis Stadión - Cena Emila - Zátopka), a jeho kresba aj speváčky Lúcie Bílej nechýba v zbierkach prestížneho múzea kresleného humoru vo Švajčiarsku - Cartoon Museum Basel .
Má veľký talent kresliť, dobre zvláda výtvarné remeslo, má zmysel pre humor, nadhľad, rýchlu reakciu na videné a hlavne chuť kresliť. Hoci pre kariportrétistu sú pre stvárnenie podoby ideálne extrémne tváre s výraznými disproporciami, hravo si poradí s každou, aj pod makeupom dokonale skrytými slabinami - výraznými defektmi krásy práve zvolenej missky. Úsmevnú podobu tváre i osobnosť portrétovaného a ľahkosťou vystihne nielen niekoľkými rýchlymi ťahmi, ľahkým švihom voľnými a živými linkami, ale spodobní aj bravúrnym a výtvarne náročným satirickým portrétom, doplneným o prvky komiky. Perom, tužkou, fixkou, štetcom, čiernobielo i kolorovane...
Dnes však prezradíme na nášho výtvarného mága Majstra Vaněka niečo, čo o ňom doteraz vedeli iba jeho najbližší, a čo jeho priaznivcov, ktorí ho aj poznajú vôbec ani netušili... V tomto mesiaci - v apríli - sa tento "mladík" dožíva svojho krásneho životného jubilea - päťdesiatky - a v r. 2011 vstupuje ako veľká posila do klubu českých karikaturistov päťdesiatnikov. Majstre srdečne Vám blahoželáme k Vášmu krásnemu životnému jubileu. Prajeme Vám veľa zdravia a nových tvorivých umeleckých úspechov.
Ž i v i o! Pri tejto významnej príležitosti pripravil v rodnom Brne, kde žije a tvorí, pre svojich priateľov, priaznivcov a všetkých fanúškov portrétovej karikatúry veľkolepú výstavu - výber najlepších prác - úsmevných tvári zo sveta nielen českého - politikov, umelcov a športovcov - zo svojej doterajšej bohatej tvorby "za ostatných päťdesiat rokov", nazvanú "Prierez Vaněkom". Vernisáž výstavy bude už 6. apríla 2011, o 17,00 hod. vo Velkém Špalíčku, v malej galérii, v kníhkupectve Librex (ul.Starobrnenská č. 6) . Pripravil k ním aj vlastnú autorskú knižočku-reporelo kresieb rovnakého názvu Prierez Vaněkom a návštevníci si ju iste radi odnesú domov ako jeho dar, aj s vzácnym autogramom ako spomienku na výstavu. Na výstavu srdečne pozýva jubilant všetkých svojich priaznivcov a priateľov kresleného humoru a kariportrétu, medzi ktorými je iste aj veľa jeho fanúškov z radov filatelistov. V máji potom pripravuje jubilant ešte výstavu aj v meste českých rekordov v Pelhřimove, kde má aj svoju vlastnú najmenšiu galériu...
Naposledy Majster Vaněk kreslil opäť na Slovensku, stretnutie s ním so rád využil aj na pár zvedavých otázok, ktoré možno zaujmu aj filatelistov a našich čitateľov a všetkých jeho priznivcov :
Majstre, čím je pre vás portrétová karikatúra?
- Kedysi to bol pre mňa iba koníček, jedno z odnoží mojich výtvarných aktivít. Až naraz som zistil, že som na voľnej nohe a na daňovom úrade som vedený ako karikaturista. A tak sa už dve desaťročia karikatúrou živím. Nesťažujem sa, neberiem to ako prácu, ale ako veľké šťastie, že sa môžem živiť tým, čo ma baví a je to ešte navyše stále môj koníček.
Čo vás na ľudské tvári najviac priťahuje?
- Každý má niečo výrazné - niekto nos, iný bradu, očí...
Dá sa nakresliť dobrý kariportrét aj bez veľkého nosa, uší, či bradavice?
- Samozrejme, ale je to ťažšie, ak sa niet čoho chytiť...
Čo kreslíte radšej - ženy alebo mužov? Peknú tvár alebo naopak?
- Správny portrétista si musí vedieť poradiť s každým. Určite sa však lepšie kreslí chlap s "výrazom" zbrázdeným rokmi ako osemnástka, navyše farbičkami vyšľachtená dievčina.
Čo očakávajú portrétovaní od vás?
- Kresbu, ktorá by mu mala pri každom pohľade na ňu zlepšiť náladu, potešiť a pohladiť na duši.
A darí sa Vám to?
- Verím, že áno, záujem o moje dielka je veľký.... takže so sebavedomím problém nemám.
Doma máte tri ženy -manželku Lenku a dcéry Lucku a Barborku? Kreslíte kariportréty aj im? Na ich prosbu, alebo iba keď vás neposlúchajú?
- Predstavte si, že naposledy som dcéry portrétoval, keď boli ešte deti a tieto obrázky vlastní moja matka. Manželku som tiež kedysi kreslil, avšak ona, hoci je ženou karikaturistu, sa odmieta nechať maľovať...
Na fotografii chceme byť čo najkrajší. Akí chceme byť na kariportréte?
- Ľudia chcú byť krásni i na karikatúre. Už som aj parkrát pochybil, najmä u žien stredného veku, nechcú mať druhú bradu, ani vrásky. Lenže oni majú v skutočnosti brady tri a vrecia pod očami... Nie je kariportretista vášho "rangu" už aj deformovaný svojim "remeslom?" - nevidí za každou tvárou karikatúru?
- Máte pravdu. Niekedy idem mestom a nemám "vercajk" a vidím taký "típek", že až ma ruka svrbí...
Aj keď kariportrét nie je športová disciplína vám to nevadí. Disciplíny ste si sám vymysleli a už od r. 1996 kreslíte a knihujete české a svetové rekordy v rýchlostí ich kreslenia ako na bežiacom páse. Ktoré z nich sú zapísané aj v Guinessovej knihe rekordov a ktoré si ceníte najviac?
- Tých 395 karikatúr nakreslených za tri hodiny. Bol to výkon, pri ktorom som poslednú polhodinku kreslil s kŕčom v ruke, ale nevzdal som to. Najzložitejšie je však kresliť obidvoma rukami súčasne a to každou niekoho iného. A, je to obrovská záťaž na šedú mozgovú kôru a sústredenie. Všetky moje rekordy zapísané v Guinessovej knihe rekordov a Českej knihe rekordov už od r. 1996 sú uvedené na mojej webovej stránke (na jeho meno, pozn. aut.).
Už v r. 1994 ste vydali svoju autorkú knihu prvotinu kariportrétov nazvanú Od revoluce po rozvod ktorá rýchlo zmizla z knižných pultov. Zostalo len pri nej?
- Nezostalo, vydal som ešte dve knihy - Vtipy od srdce (2000) a Faces of the White House (2008),
Ste otcom dvoch pekných už dospelých dcér. Kráčajú vo vašich výtvarných šľapajach, ale si musíte počkať až na následníka z vnukov?
- Teší ma, že mladšia z nich, Barborka, je výtvarníčka - reštaurátorka... A vnúci? Už teraz sa teším na kreslenie s nimi...
Ďakujem Vám za rozhovor !
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz