Kráľ filatelistom alebo aj kráľ filatelistov?

Anglický kráľ Juraj V. (167cm) sa narodil 3. 6. 1865 a bol to pedant, skromný malomeštiak s jednoduchým myslením a so zmyslom pre humor, neznášal okázalosť. Od mladosti zbieral známky. V živote vraj neprečítal ani jednu knihu, resp. hovorilo sa, že nedočítal žiadnu knihu do konca, hoci knižníc mal viacero. Niektorí tvrdili, že než sa stal kráľom nerobil skoro nič iného, než lovil zver a lepil známky. Do svojich 35-tich rokov bol na mori. I na suchu dával prednosť malým a stiesneným ale starostlivo upraveným, drevom obloženým a uprataným čistým miestnostiam, pripomínajúcim lodné kajuty, na ktoré s láskou spomínal.



Pôvodne mal byť kráľom z tejto generácie jeho starší brat Eduard, ten však zomrel. Juraj V. – George Frederick Ernest Albert, sa oženil 6. 7. 1893 s princeznou Victoriou Mary (narodená 26. 5. 1867, 165cm, po korunovácii prijala meno kráľovná Mary). Cena svadobných darov sa odhadovala na 300.000 libier, čo by dnes boli najmenej 4 milióny libier. Georgeovi z darov urobilo najväčšiu radosť 1500 vzácnych známok, o ktoré sa rozrástla jeho zbierka. Na svoje deti bol azda až príliš prísny. Je zvláštne, že v prítomnosti cudzích detí sa choval celkom prirodzene. Možno preto, že necítil zodpovednosť za ich výchovu a budúcnosť. „Akože sa voláš?“, opýtal sa raz malej vnučky svojho balmoralského suseda. „Ja som Ann Peace Arabella Mackintoshová z Mackintoshu“, predstavilo sa odmerane dievčatko. „Aha“, usmial sa on a pohladil dievčatko po dlhých svetlých vlasoch. „Mne hovor proste Juraj“. V miernom rozpore so zvyklosťami asi bola prvá otázka, ktorú položil americkému poštovému letcovi Charlesovi Lindbergovi, keď tento 21. mája 1927 za 33,5 hodiny preletel sám nad Atlantickým oceánom bez medzipristátia na svojom jednoplošníku Spirit of St. Luis z New Yorku do Paríža: „Ako ste to vyriešili s čúraním“. Mnoho ľudí to síce iste zaujímalo ale Juraj ako korunovaná hlava si mohol dovoliť sa na to aj opýtať. Nie je známe, čo a ako na to Lindberg odpovedal.

Ešte ako princ z Walesu sa spolu s J. A. Tilleardom, tajomníkom Kráľovskej filatelistickej spoločnosti v Londýne, zúčastnil návrhu kanadskej výplatnej série s portrétom kráľa Eduarda VII., platnej v rokoch 1903 – 1912.

Ku koncu svojho života vlastnil kráľ Juraj V. najbohatšiu zbierku britských poštových známok na svete. Zrejme sa teda nevyhol zbieraniu známok so svojim portrétom. V 325 albumoch ich zhromaždil 250 tisíc. Zbierka nevyčísliteľnej hodnoty sa potom stala súčasťou národného dedičstva a je uložená v Buckinghamskom paláci.

V roku 1935 povedal: „Modlím sa, aby sa môj najstarší syn nikdy neoženil a nemal žiadne deti, aby nič nebránilo Bertiemu (Juraj VI.) a Lilibet (prezývka terajšej kráľovnej Alžbety II., ktorú si vytvorila sama skomolením Elisabeth ako trojročná a v užšom rodinnom kruhu sa používa dodnes, narodila sa 21. 4. 1926) na ceste k trónu.“ Jeho modlitba bola všemohúcim po miernom zaváhaní v podstate nakoniec aj vyslyšaná. Kráľom bol od 7. 5. 1910 (po svojom otcovi Eduardovi VII.) až do smrti 20. 1. 1936. Po ňom nastúpil, ale len na 325 dní, Eduard VIII.