Zberateľ: List z Minska

Datum vydání: 18. 4. 2004


Bielorusko je rozlohou asi 4-krát väčšie ako Slovensko a má asi 2-krát viac obyvateľov. Malo historickú smolu, že každá snaha dobyť Rusko zničila Bielorusko, a to vždy dvakrát. Najprv cestou tam a potom cestou späť, pri vyháňaní nepriateľa (Napoleon, Hitler). Bielorusko má denné železničné spojenie so Slovenskom a hlavný tranzit, najbližšie do Ruska, prechádza rovinatou krajinou, kde kopec ani neexistuje. Je členom skoro všetkých svetových a medzinárodných organizácií (do OSN bolo prijaté už v roku 1945). Do krajiny investuje svet, ale svoje si nepredávajú. Ako samostatný štát je od roku 1992, od rozpadu ZSSR, no má veľké snahy spojiť sa s Ruskom.

Rokom 1992 začala i emisnú činnosť poštových známok. Prvá známka samostatného štátu, jednorubľová s krížom Jefrosiny Polockej z XII. storočia, vyšla 20. marca 1992. Bielorusi sú kresťania - pravoslávnej viery a táto skutočnosť sa často prezentuje aj pri vydávaní známok (napríklad známka k 1000. výročiu bieloruskej pravoslávnej cirkvi, námety historických kostolov a i.). Medzi prvými známkami boli námety bieloruského štátneho znaku, mapy a národnej zástavy, ktoré vyšli v náklade 3 milióny. Tieto dve známky so štátnymi symbolmi boli použité s pretlačou aj k bieloruskej účasti na hrách XVII. zimnej olympiády v nórskom meste Lillehammer. A hneď viackrát - s bieloruským textom, s anglickým textom a s textami v oboch jazykoch. Tie isté známky rovnakým spôsobom boli pretlačené k Majstrovstvám sveta vo futbale 1994 v USA. A ak nominálna hodnota známok bez prítlače bola 5 bieloruských rubľov, prítlače už mali - po hyperinflácii - 1500 rubľov. V tomto článku sa pod pojmom rubeľ (kopejka) samozrejme považuje bieloruský rubeľ (kopejka) = BYR (medzinárodné označenie bieloruského rubľa - ako slovenská koruna je SKK, čo sa u nás v bežnom živote, v praxi nebankovej sféry, používa výnimočne).

Inflácia v Bielorusku sa rýchlo odrážala aj na známkach. Prvé jednočíselné hodnoty nominálnych hodnôt sa postupne menili na hodnotové vyjadrenia v desiatkach, stovkách, tisíckach až po stotisícky. Nominál v kopejkách bol použitý len na začiatku, na štyroch známkach, aj z toho boli 3 známky výplatné (30, 45 a 50 kopejok). Ak napríklad známky 1. štandardného vydania poštových známok z novembra 1992 mali hodnoty od 30 kopejok po 25 rubľov, druhé vydanie o 7 mesiacov neskôr malo už aj 150 rubľovú hodnotu a vydanie z decembra 1994 malo známky hodnôt od 200 do 3000 rubľov. Závratne zvyšovanie poštových poplatkov viedlo k vydaniu celín s označením písmen namiesto nominálnych hodnôt. Vo februári 1996 vydali obálky so základnou tarifou hmotnosti do 20 g s označením "A" a lístky s označením "B". Obe celiny mali iba vnútroštátnu platnosť. Poštové poplatky sa v júni 1996 pohybovali vo výške až do 50 tisíc rubľov.



Prvá bieloruská známka s krížom Jefrosini Polockej z XII. storočia vyšla 20. marca 1992 v náklade 2 milióny kusov. FDC je ešte na obálke vydanej Ministerstvom spojov ZSSR (zmiešaná frankatúra, pečiatka prvého dňa vydania bieloruská, denná pečiatka ešte sovietska).



Tak, ako v bývalom ZSSR, aj v Bielorusku (dnes aj v Rusku) sa známka, ktorá práve vyšla, môže opečiatkovať pečiatkou prvého dňa vydania (táto je na priehradke pošty k dispozícii) na akejkoľvek celistvosti. V tomto prípade na štandardnej sovietskej obálke s námetom bieloruského dirigenta G. R Širmu, vydanej ešte v roku 1991 v ZSSR, je bieloruská známka s portrétom G. R. Širmu opečiatkovaná pečiatkou prvého dňa vydania. Celistvosť je navyše dofrankovaná bieloruským frankotypom a v ľavej dolnej časti ešte aj sovietskymi známkami, ktoré sú opečiatkované dennou sovietskou pečiatkou.

Vydaním 4. výplatnej série vrcholila výška nominálnych hodnôt známok, ktorá sa pohybovala v rozpätí od 100 tisíc do 500 tisíc rubľov. Prvé stotisícové príležitostné známky mali série Umelecké sklo z marca 1999, ďalej Bieloruské rezervácie, Maliari Bieloruska a i.

Bielorusko od 1. januára 2000 vo svojej mene škrtlo tri nuly, a tak nový rubeľ mal hodnotu 1000 starých rubľov. Tým automaticky nasledovalo aj vydanie série nových výplatných poštových známok, ktoré mali hodnoty od 1 do 100 rubľov. Tiež boli vydané známky s písmenom "A" a neskôr aj s písmenami H a C. Tento rubeľ platí dodnes, ale inflácia samozrejme robí svoje, ale je už miernejšia. Maximálna hodnota dnešných platných príležitostných známok je 50 až 1000 BYR, výnimočne aj 3000 a 5000 rubľov. Podotýkam, že dnešný 1 USD je asi 2400 rubľov, teda maximálna hodnota najdrahšej poštovej známky je asi 70 korún.



Prvý hárček bol vydaný pri príležitosti 1000. výročia bieloruskej pravoslávnej cirkvi

V Bielorusku známky s písmenami predstavujú hodnotu: A = poštovné v Bielorusku za list do 20 gramov; B = poštovné za lístok; H = úhrada poštovného za obyčajný list do 20 gramov do Litvy, Lotyšska, Ruska, Tadžikistanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu, C = úhrada do tých istých štátov, ale leteckou poštou. Zvýhodnenie poštovného do uvedených šiestich krajín je realizované na základe vzájomnej dohody s bieloruskou poštou. Do zvyšných štátov bývalého ZSSR je poštovné ako do ostatných krajín. Pre úplnosť dodávam, že v čase môjho pobytu v Minsku známky s písmenom "A" sa predávali po 90, známky "B" po 75, známky "H" po 236 a známky "C" po 314 BYR. Po prípadnom zvýšení poštovného sa známky s písmenami budú predávať za vyššie ceny.

Bieloruské známky za 13 rokov samostatnosti Bieloruska odrážajú jeho históriu, no najmä jeho súčasnosť, ale aj širokú škálu námetov života, prírodu, kultúru, spoločenské udalosti, šport, významné osobnosti a výročia. Z historických udalosti to boli o. i. 480. výročie tlače v Bielorusku a jeho prvého tlačiara F. Skorinu, pamätníky ľudovej aj cirkevnej architektúry, kostoly, kláštory, veže. Pri príležitosti 125. výročia založenia UPU vyšli dve známky, ktoré zobrazili prvú poštovú stanicu v Minsku z roku 1800 a terajšiu minskú hlavnú poštu z roku 1954. Známky pripomenuli aj storočnicu slepeckého školstva v Bielorusku. Nemožno nespomenúť aj bieloruskú účasť na aktivitách vo svetových organizáciách. Známky pripomenuli 50. výročie OSN (1945, San Francisko), ktorého Bielorusko bolo zakladajúcim členom, 50. výročie deklarácie ľudských práv, 50. výročie vstupu Bieloruska do UPU, aj keď v tom čase krajina nevydávala vlastné známky. Známky pripomenuli aj 10. a 15. výročie najväčšej atómovej tragédie v mierových podmienkach - Černobyľskej katastrofy z roku 1986. Napriek tomu, že atómová elektráreň vybuchla v ukrajinskom Černobyle, 75 percent následkov znášalo Bielorusko a jeho obyvatelia. Pošta pripomenula aj 2000. výročie kresťanstva. Najprv, 1. januára, vydali 3 známky - pravoslávne chrámy z miest Polock - Spaso-Preobražensky chrám z XII. storočia, Sluck - chrám sv. Antistatiga z XIII. storočia a z Beloozerska - chrám Serafíma Sarovského. Pri rovnakej príležitosti 5. januára vychádza hárček s tromi známkami ako spoločné vydanie s Ruskom a Ukrajinou, ktorého námetom sú ikony "Božia mater Oranta" z XI. storočia, mozaika Sofijského chrámu v Kyjeve "Kristus", freska z XII. storočia zo Spaso - Preobraženského kostola z bieloruského mesta Polock a "Božia mať Vladimírska", ikona z XII. storočia zo zbierok Treťjakovskej galérie v Moskve.

Na známkach bieloruská pošta pripomenula aj skladateľa G. Širmu, spisovateľov M. Goreška a J. Kolasa, A. S. Popova, výskumníka Sibíra I. Čerského, osobnosti národnooslobodzovacieho povstania z roku 1794 a ďalších. Roky 1995, 1996, 1997 a 2000 mali v emisných snaženiach aj tematiku "Ľudové kroje", ktoré predstavili sériu ľudového odievania rôznych oblastí krajiny.



Dve z prvých známok s námetom "Ľudové kroje"

Koncom 90. rokov boli vydané známky s námetom produktov minského automobilového závodu. Prvá séria z roku 1997 propagovala traktory na 4 známkach na malých TL. V roku 1998 predstavili vyklápacie automobily závodu na 5 známkach opäť na malých TL. Rok 1999 ponúkol kolesové ťahače pre civilné i obranné použitie na 6 známkach (malý TL so všetkými známkami série) a ešte v tom istom roku dve známky s kamiónmi. Rok 2000 bol zasa venovaný lietadlám - 23. februára vyšli lietadlá z konštrukčnej kancelárie Suchoja s aj u nás známym bombardérom SU-24 a stíhacími lietadlami SU-25 a SU-27. Na ne 23. marca 2001 nadviazali známky s dnes už historickými lietadlami projektované konštrukčnou kanceláriou A. Tupoleva, a to typy lietadiel ANT-25 z roku 1933 a ANT-37 z roku 1936.

(dokončenie v budúcom čísle)

Vladimír Priputen




Autor: Zberateľ
zberatel@nextra.sk

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz