Za Štefanom Plškom
Datum vydání: 4. 3. 2006
Ešte poriadne ani nestačila zaschnúť tlačiarenská čerň za poslednými riadkami seriálu Malá škola filatelie, ktorý po dva roky vychádzal na stránkach Zberateľa a z hľadiska obľúbenosti si získal v doterajšej histórii časopisu absolútne prvenstvo, keď nás zastihla smutná správa o úmrtí jeho autora. Správa, žiaľ, je nezvratná: Štefan Plško, ktorý by sa v máji dožil 80 rokov, dňa 23. januára zomrel. Napísaním seriálu dôstojne ukončil svoju dlhú, zberateľskou činnosťou vrchovato naplnenú filatelistickú cestu. Akoby symbolicky dokončil svoju poslednú plavbu a loď úspešne doviedol do prístavu, hoci na kapitánskom mostíku stál už s podlomeným zdravím, ale stále s čistým pohľadom, hrdo a zdvihnutou pravicou vzdávajúc pozdrav na rozlúčku svojej celoživotnej láske – filatelii.
Zaľúbenie v poštových známkach našiel už v rannom detstve. Nevšedné zanietenie pre filateliu, odborné znalosti, pracovitosť, ale aj osveta v prospech spoločenského významu filatelie a odvaha ísť novými, dovtedy nevychodenými chodníčkami, sa u neho začali prejavovať už na štúdiách na trnavskom gymnáziu, kde sa v roku 1942 podieľal na usporiadaní prvej mládežníckej filatelistickej výstave na Slovensku. Aj v ďalších rokoch sa stal horlivým misionárom filatelie – aktívnym filatelistickým činovníkom sa stal všade, kde pracoval a pôsobil. Dá sa povedať, že popri rodine a práci sa filatelia stala najvýznamnejšou súčasťou jeho života.
Na vymenovanie všetkých filatelistických aktivít Štefana Plšku by bolo potrebné mnoho miesta. S jeho menom sa čoraz častejšie môžeme stretnúť pre organizovanú filateliu neľahkom a zložitom období po roku 1945 a najmä po roku 1948, v súvislosti s výstavnou a publikačnou činnosťou. Okrem zbieraniu známok Dánska, svojho hlavného zberateľského záujmu, postupne dozrieva na všestranne vzdelaného a rozhľadeného filatelistu a jeho cesta postupne vedie okrem vystavovateľskej a publikačnej činnosti aj k získaniu kvalifikácie na medzinárodného jurymana a zväzového znalca. V roku 1965, po vytvorení samostatného Zväzu československých filatelistov, zastával významné posty v ústredných orgánoch tejto organizácie a úspešne sa podieľal na jeho rozvoji. Osobitne významný priestor na uplatnenie jeho schopnosti mu poskytol Zväz slovenských filatelistov, ktorého v roku 1969 sa stal spoluzakladateľom a I. podpredsedom. Jeho pôsobenie vo zväze bolo veľmi rozsiahle a mnohotvárne - okrem podielu na budovaní koncepcie štruktúry a zásad činnosti zväzu, viedol metodicko-výchovnú komisiu, aktívne pracoval v teritoriálnej a výstavnej komisii a mnoho užitočnej práce vykonal aj v oblasti jurymanskej, znaleckej a publikačnej činnosti. Dodnes nie je plne docenený jeho podiel na priekopníckom hľadaní nových foriem filatelistickej činnosti. V tomto smere najvýraznejším počinom bola ním koncipovaná výstava Moderna 1973 Detva, ktorá dala podnet na vykročenie smerom k modernej filatelii aj v nasledujúcom období činnosti ZSF. Pravda, ani jeho cesta sa neobišla bez ťažkostí a problémov. Niekedy vznikli aj z jeho vzletu do nadmerných výšok, keď sa podujal na také veľké množstvo úloh, že všetky nestačil včas splniť. Inokedy zápasil s nedostatočnou spoluprácou kolegov a nepochopením, najmä v súvislosti s koncepciami, ktorými predbehol dobu. Na jeho filatelistickej ceste nepriaznivé stopy zanechali aj ťažkosti, ktorými sa boril vo svojom občianskom zamestnaní. Napriek všetkým prekážkam, v jeho práci na poli filatelie jednoznačne prevažovali pozitíva, čo bolo právom vyjadrené aj najvyššími zväzovými vyznameniami. Ani po odchode do dôchodku a ukončení výkonu funkcií v ústredných zväzových orgánov, neoddával sa sladkému „ničnerobeniu“, ale aktívne sa zapájal do filatelistického diania v Podpolianskom klube filatelistov v Detve i v regionálnom združení klubov. Ako sme sa mohli presvedčiť aj zo stránok časopisu Zberateľ, mnoho filatelistických aktivít, často aj so širokým spoločenským dosahom, uskutočnených v Detve v posledných rokoch, boli spojené s jeho menom. Bol krásnym príkladom, že zberateľstvo napomáha človeku zachovať duševnú sviežosť a aktivitu aj vo vysokom veku.
Odchodom osobnosti Štefana Plška slovenská organizovaná filatelia utrpela nenahraditeľnú stratu. Odišiel predstaviteľ generácie, ktorá sa usilovala zmysel zberateľstva dostať z polohy bežnej záľuby na úroveň kultúrnej činnosti s vysokým akcentom na jeho vzdelávací, výchovný a spoločenský význam. Stránky života Štefana Plška sa naplnili. Za poslednou stránkou jeho albumu položme kyticu vďaky za všetko, čo pre filateliu počas svojho plodného života vykonal. Symbolické kvietky za vydavateľa, redakčnú radu i redakciu Zberateľa, ako aj za širokú rodinu čitateľov časopisu, spolu so všetkými, ktorí Štefana Plška poznali, mali ho radi, jeho prácu si vážili a jeho pamiatku navždy budú nosiť vo svojom srdci, do kytice vďaky uvil
Viliam Kučera
Česť tvojej pamiatke, priateľ náš!
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz