Netradičný tvorca známok Miroslav Cipár

Peter Závacký Netradičný tvorca známok MIROSLAV CIPÁR ,Keď sa zrodila myšlienka napísať tieto riadky / v apríli /, rozkvitnuté marhule a čerešne v tých dňoch, tak ako aj po iné roky, dodávali romantickú atmosféru bratislavskej jari pod Slavínom. Miroslav C i p á r /1935/, v ateliéri vo svojej nenápadnej vilke / ale s vnútorným pôsobivým a pozoruhodným architektonickým interiérovým riešením /, kde žije, pracuje, tvorí a sníva - vdychuje život svojim grafikám, obrazom, kresbám, ilustráciám a plastikám, iba kúsok od pamätníka padlým hrdinom pri oslobodení hlavného mesta na Slavíne, mal práve rozrobenú sochu, ktorá mala byť začiatkom mája inštalovaná v bavorskom Mníchove obetiam koncentračného tábora v 2. svetovej vojne. / Vtedy sa mi zdôveril sa, že roboty má až-až, máj je už za dverami a takáto umelecká objednávka z Nemecka nebýva každodennou udalosťou v živote nášho umelca, a osobne si takúto vzácnu tvorivú ponuku nesmierne váži. Navyše, sám predstavuje generáciu, ktorá na vlastné oči spoznali útrapy fašizmu. /. Nie div, že v takomto stálom pracovnom tvorivom nasadení, jemu vlastnom, tak ani nestihol zaregistrovať, že v januári tohoto roku oslávil už svoje sedemdesiate narodeniny.


Jeho široko spektrálna tvorba - najlepšie dokazuje, že tvorivou hranicou v umeleckej tvorbe sú len hranice vlastného talentu. Aj preto sa nemusí štylizovať a stále prináša nové často nevidené veci a nové dimenzie obrazovej krásy - v maľbe, grafike, ilustrácii.... Usiluje sa o viac, ako len stvárňovať to čo vidí. Výtvarné dielo to nie je iba obraz, ale aj myšlienka ukrytá v ňom. Jedným ťahom štetca môže byť povedané viac ako v prívale slov. Inšpiráciu a nápady nachádza vždy iba pri sústavnej každodennej práci. Umelecký priestor musí byť bohatý. Iba tak výtvarník smeruje k vlastnému jazyku výtvarnému a filozofickému. Len tak si môže umelec vyskúšať pravdivosť a účinnosť svojho umenia a každý by si mal vyskúšať a overiť všetky polohy. Rozvíjať a obohacovať základy výtvarnej abecedy, získanej na vysokej škole. Len tak sa stane ozajstným výtvarníkom.

Aj preto ponuku realizovať výtvarné návrhy poštových známok, aj keď už skúsený a priznaný výtvarník bral predovšetkým ako novú vzácnu umeleckej výzvu vtisnúť týmto grafickým miniatúram pečať svojho osobitého autorského výtvarného rukopisu, pri zachovaní ich obsahového určenia a smerovania. Filatelisti iste sami potvrdia, že jeho autorské známky majú svoju osobitú originálnu grafickú podobu, ktorá im dáva pôsobivý umelecký punc kvality a zberateľskú atraktívnosť.

Preto aj keď Miroslav Cipár vytvoril pre slovenskú poštu v rokoch 1995 - 2001 doteraz iba štyri výtvarné návrhy známok, a pri debatách o slovenských tvorcov poštových známok sa veľmi nespomína, on si miesto na ich zozname zaslúži a preto medzi predstavovanými tvorcami slovenskej známkovej grafiky nemôže chýbať.

Svoj známkový debut si odbil, práve pred desaťročím, iba v roku 1995, až ako 60 ročný. Známkovou tvorbou len dotvára celkovú pestrú umeleckú mozaiku svojho výtvarného života. Aby aj v nej priblížil a odkryl z tajomstvá svojej tvorivosti. Umeleckú zručnosť - kreativitu a flexibilitu. Známka nie je pre neho len pekný obrázok ale dôležitá je predovšetkým aj jej výtvarná myšlienka - určitý zámer a výpoveď. Významové a výtvarné posolstvo, ktoré ponúka využitie výtvarného umenia v celej šírke svojich vyjadrovacích schopností. Pri tvorbe svojej známkovej grafiky zvolil jemu typický strohý grafický štýl - úspornosť výrazu a zjednodušenie formy dospievajúce až k významovému symbolu a znaku. Aj napriek svojej výtvarnej stručnosti - znakovej grafickej úprave - tvarovo úspornej a prehľadnej so skratkovým symbolickým obsahom - je ľahko čitateľný, akými výrazovými prostriedkami hovorí, jednoznačne vysloveným a zacieleným obrazovým zámerom - s veľkým výpovedným obsahom. Aj malá známka, za ktorou stojí veľká predstava môže vyvolať pocit ohromného a monumentálneho. Ku každej známke pristupoval absolútne zodpovedne. Slovenské poštové známky ním vytvorené a signované to plne potvrdzujú. Ryteckým prepisom sa pod ne podpísali majstri svojho remesla - skúsení českí ryteckí klasici Jozef Herčík a Martin Srb a slovenský rytec akad. maliar Rudolf Cigánik, predstaviteľ nastupujúcej mladej generácie našich rytcov. Emisie sú tematicky venované významným udalostiam - oslave organizovanej filatelie na Slovensku, novembrovej tzv. nežnej revolúcii, dôležitému helsinskému aktu ako aj praktickej novinke v slovenskej poštovej službu zavedenej na našom území - známkovým automatom :

1995
100. výročie organizovanej filatelie na Slovensku, 3 Sk, 1.6.1995, v hárčekovej úprave - 2 známky, /čierna, sivá, modrá /č. e. 69/, k známke vytvoril aj FDC a príležitostnú pečiatku.



Ako výtvarný motív zvolil autor vyobrazenie troch fragmentov známok v kompozičnom zastúpení pripomínajúcom 3 vŕšky zo štátneho znaku SR.

V Kremnici, v známom baníckom mestečku na strednom Slovensku založili dňa 30. marca 1985, vnuci mestského archivára Pavla Križku - Aurel a Klement Lehotzkovci netradičný známkový spolok, ktorý neskôr pomenovali Album. Poslaním členov spolku bolo zbierať a ochraňovať pred ich záhubou listové známky.

FDC ozdobil výtvarný návrh loga spolku Album, ktorý položil základy organizovanej filatelie na Slovensku.

K významnému výročiu organizovanej filatelie na Slovensku bol vydaný aj nálepný list /NL/1/ a čiernotlač, PT 69. /. Jej námetom je odtlačok známky k rovnomennému jubileu /3 Sk/ a logo k výstave Dunajfila 95 Bratislava.

Autorom ryteckých prepisov známky, FDC a pečiatky je Jozef Herčík.
Je tiež autorom výtvarného návrhu priílače k Medzinárodnej filatelistickej výstave Dunajfila 1995 Bratislava. Príležitostná pečiatka má dátum 1.6.98, s domicilom Bratislava. Výtvarným námetom prítlače je logo výstavy - pôsobivý sumec s korunkou vo vlnách Dunaja, text, logo. Poštový lístok je opatrený známkou nominálnej hodnoty 2 Sk s vyobrazením hradu Devín /hnedočierna, ružová//CDV 10A a CDV 10B/. Jej námetom je odtlačok známky k rovnomennému jubileu /3 Sk/ a logo k výstave Dunajfila 95 Bratislava Medzinárodná výstava Dunajfila ´95, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 100. výročia organizovanej filatelie na Slovensku bola tiež dôkazom rozmachu filatelie v krajine pod Tatrami.

1999
Nežná revolúcia, 5 Sk, 17.11.1999 /č.e. 195/, k známke vytvoril aj FDC a príležitostnú pečiatku.



Na známke je symbolická kresba - alegória revolúcie v podstate ženskej hlavy z profilu. Na FDC je taktiež symbolická kresba - ruka znázorňujúca symbol víťazstva. Príležitostná pečiatka s domicilom Bratislava má dátum 17.11.1999.
Autorom ryteckých prepisov známky, FDC a pečiatky je akad. maliar Rudolf Cigáník.

2000
Helsinky - Helsinský záverečný akt 1975-2000, 4 Sk, 18.8.2000 /č. e. 214/. Známka OBSE - dokazuje, že tak ako zložité myšlienky sa dajú vyjadriť heslom či bonmótom, dajú sa vyjadriť aj výtvarnou skratkou.

Zvolený výtvarný námet na známke je štylizovaný symbol /holubica v tvare E / a nápisy Helsinky - Záverečný akt. Na FDC je symbolická kresba holubice a nápisy: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Helsinský záverečný akt. Príležitostná pečiatka s domicilom Bratislava má dátum 18.8.2000. Autorom ryteckých prepisov známky, FDC a pečiatky je Martin Srb.

2001
Automátová známka, 18.12.2001 /č.e. 254/.
Je aj autorom prvej slovenskej automatovej známky. Ako výtvarný námet zvolil klasickú poštovú symboliku, včítane farieb - modrej a žltej - vo vlastnom originálnom grafickom prejave. Keď slovenská pošta uviedla do prevádzky v roku 2001 prvý známkový automat v Slovenskej republike Miroslavovi Cipárovi sa dostalo tej cti byť autorom prvej slovenskej automatovej známky.

Výtvarné návrhy známok, ale aj FDC dokazujú, že známková grafika osobitý výtvarný rukopis Miroslava Cipára ešte viac umocňuje. Jeho známky sú ako jeho celá tvorba - môžeme obdivovať štýlovo čisté a nápadité narábanie s písmom. Charakterizuje ich okrem hodnotovej myšlienky námetov priam geometrická precíznosť kompozičného členenia, citlivý kresliarsky výraz, umocnený prácou s písmom, dotvára tak celkovú atmosféru výtvarných návrhov - tvorivú líniu založenú na pôsobivosti plochy, písma a úderného detailu, kréda jeho tvorivého úsilia. Dosiahol pomocou navonok jednoduchých výtvarných prostriedkov osobitého čistého prejavu - vytvoril obrazové prvky - svojbytný pútavý námet - zdôraznený kompozíciou písma, obrazu a kaligrafovaného symbolu. Vytvorené známky dokazujú, že aj tými najjednoduchšími vyjadrova-cími prostriedkami sa dá urobiť pôsobivé a umelecký hodnotné dielo aj v miniatúrnej známkovej grafike, bez potlačenia komunikatívneho posolstva. A známka komunikuje so širokým publikom. Merítko ich miniatúrnosti nie je v rozpore s monumentálnosťou ich výrazu.

Miroslav Cipár je však predovšetkým majstrom knižnej a časopiseckej ilustrácie. Preto ak je reč o jeho výtvarnom majstrovstve aj tieto pasáže iste záujmu aj našich filatelistov.

Ilustrácie:


S kresbami bratislavského výtvarníka sa konzument stretáva predovšetkým v rozsiahlom počte ilustrovaných knižných tituloch a časopiseckej ilustrácii v kultovom slovenskom časopise pre deti Slniečko. Práve ilustračná tvorba ho robí jedného z najznámejších súčasných výtvarníkov a najobľúbenejších slovenských ilustrátorov v druhej polovici 20. S knihami s jeho ilustráciami vyrástlo niekoľko generácii našich detí. Z jeho kresieb vyžaruje zvláštny inotaj, ktorý má svoj zrod až z detskej úprimnej radosti z maľovania. Ilustrácia je pre neho radostný proces.

Bilancia jeho ilustračnej tvorby je impozantná. Výtvarník je doslova labužník vlastných obrázkov. Ilustráciu berie aj ako dialóg s čitateľom, tak aby ho každý obrázok nielen zaujal ale i oslovoval. Postupne si vytvoril k tomu vlastný originálny a svojský prístup.

Miroslav C i p á r je jeden z najplodnejších, najčítanejších a najvyššie cenených ilustrátorov na Slovensku. V nebývalej zhode k tomu dospeli nielen odborní teoretici a kritici, vydavateľstvá, ale aj čitatelia všetkých vekových skupín, pre ktorých je vlastne jeho ilustračná tvorba určená. Výraznou mierou sa zaslúžil sa o uznanie slovenskej knižnej ilustrácie vo svete. Súvisí to iste nielen s pedagogickým literárnym vzdelaním i umeleckými priateľstvami autora, ale i citlivým vnímaním okolitej reality. Láskavý tón zaznieva z nich spolu s humorom, z inšpirácii vychádzajúcich z bohatstva obsiahnutého v texte. V najjednoduchších výtvarne pôsobivých tvaroch sa usiluje zachytiť svoje predstavy a pocity stvárňované v kultivovanej farebnej skratke. Často jeho ilustrácie smerujú k dekorativizujúcemu prejavu a sú výrazné a farebne priam živé. Ilustroval vyše stovky kníh z domácej, českej a svetovej literatúry - rozprávky, povesti a báje, poéziu, satiru, poviedky, históriu, jazykovedu - pre rôzne vydavateľstva. K jeho najznámejším ilustráciám patria Zlatá Brána M. Ďuríčkovej /Mladé leta/, Aristofanova Lysistrata /Tatran, 1971/ a Ravelaisov Gargantua a Pantagruel /Tatran, 1978// Zvlášť u geniálneho predstaviteľa francúzskej renesančnej prózy, ktorého veľkolepý román plný neviazanej veselosti, bujarých nápadov a neskutočných výmyslov , v ktorom za jeho smiechom je ukrytá múdrosť filozofa, svojimi neopakovateľnými kresbami - originálnej výnimočnosti - vynikajúco doplnil Rabelaisov oslobodzujúci smiech a sú akoby jeho nedeliteľnými pokračovateľmi rozmarného veselia.../, či neskutočná krása desiatok obrazových afrických motívov a sveta zvierat v knihe Jozefa Vágnera /spolu s N. Shneiderovou/, veľkého priateľa Slovenska a zakladateľa ZOO v D. Králové - Lev nie je kráľom zvierat /Obzor 1981, 1988 /. Z ďalších spomeňme aspoň tituly - O.Sliacky: Ako dočiahnuť slnko / Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968/, M. Válek: Do Trantárie / Mladé leta, 1970/, R. Krajčovič: Veľká Morava v tisícročí / Tatran 1985/, Mann Arne B.: Rómsky dejepis/ Ikar, 2002/, K. Jarunková: Hrdinský zápisník, M. Zimková: Pásla kone na betóne, M. Ďuríčková: Dunajská kráľovna / Mladé leta, 1976/, M. Ďuríčková: Útek z gramatiky / Mladé leta,1976/, E. Sveteň: Vak bez majiteľa / Mladé leta, 1965 /, M. Daniš: Architektúra lásky /2005/, či početné jazykové učebnice /anglického jazyka a španielčiny/.

Často v tvorbe uplatňoval svoj zmysel pre vtip najmä pri ilustráciách humorne ladeného textu, kde využíval všetko čo vyvoláva smiech, alebo, čo len úsmev / vonkajší i vnútorný /, čo nás zľudšťuje a polepšuje, a pomáha pozdvihnúť sa ponad to, čo si smiechom uvedomujeme. Humorné kreácie striedal s rovnako s poetickými ilustráciami, často a obohatené aj o fantazijné prvky.

Veľkú časť z jeho ilustračnej tvorby predstavujú úspešné knihy pre najmenších, a tvorba pre časopis Slniečko, najslávnejšieho slovenského umelecko-literárneho časopisu adresovaného predovšetkým žiakom 1. - 5. ročníka ZŠ a základným umeleckým školám, na ktorom vyrástlo niekoľko generácií detí. Slniečko je

nevysychajúci číri prameň tvorby literatúry pre deti a do ktorého písali a píšu, kreslili a kreslia - spisovatelia, básnici a výtvarníci - najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kultúry . V roku 1968, vo februári bol spolu so spisovateľkou M. Ďuríčkovou pri jeho obnove /mesačník vznikol zásluhou Matice slovenskej v roku 1927 a zanikol v roku 1951/, do roku 1970 aj ako jeho výtvarný šéfredaktor. Najmä jeho kreslený Jožko Mrkvička si získal srdcia všetkých najmenších čitateľov.

Kto pozná ilustračnú tvorbu Miroslava Cipára, iste mi dá za pravdu, že až vtedy si uvedomí, aké skvelé možností ilustračné umenie ponúka. Oba svety v nej, textový a výtvarný sú primerane zladené, aby ich mohlo obsiahnuť dieťa v intenciách svojho umeleckého zážitku.

Za svoju ilustračnú tvorbu získal viacero prestížnych domácich a zahraničných ocenení - spomeňme aspoň: M. Ďuríčková: Zlatá brána / Európska cena/, Zlatá medaila BIB /1973, 1977/, Bronzová medaila IBA v Lipsku, najkrajšia kniha roka, Čestné uznanie Mladých liet, Cena Ľudovíta Fullu /1977/.

Je aj autorom logá BIB - Bratislava. dnes známeho v knižnom svete na všetkých kontinentoch. Bienále ilustrácií Bratislava je ojedinelou výstavou originálov ilustrácií, na ktorej sa prezentuje súčasná ilustračná tvorba pre deti z celého sveta, ktorá je základom a rovnocenným pendantom k textu, príbehu obohacujúceho rast dieťaťa na umeleckej úrovni dieťaťa. V súčasnom svete obrazového tlaku elektronických médií sú takéto prehliadky nenahraditeľným živým prameňom pre zdravý vývoj detí.

Jeho ilustrácie nechýbali ani na tohoročnej reprezentačnej januárovej výstave vo Francúzsku / v meste Dijone/ - Slovenskí ilustrátori ocenení na Bienále ilustrácií Bratislava v rokoch 1967 - 2003 /spolu s Albínom Brunovským, Ondrejom Zimkom, Vierou Bombovou, D. Kallayom a Janou Kiselovou-Sitekovou/.

Nemožno však nespomenúť aspoň v krátkosti aj ďalšie výtvarné aktivity Miroslava Cipára. Akýkoľvek pokus o zmapovanie mnoho vrstevného pôdorysu jeho aktivít v oblasti výtvarného umenia sa končí vždy končí iba pokusom. Majster aj maľuje, tvorí grafiku, kreslí, vytvára logá a značky, plagáty a koláže, objekty i sochy. Vyskúšal si aj animovaný film. Snáď ani neexistuje výtvarný odbor, ktorý by nebol vyskúšal...

Grafika - voľná a úžitková
V grafike, ako tematicky pestrej tvorbe, ktorá uvoľňuje fantáziu od realistického pohľadu až po prejav imaginácie, nachádzame aj vďačné bratislavské motívy - dunajskú metropolu a jej príznačne a pôsobivé scenérie / vežičky kostolov - možno, že nielen Praha je stovežatá /, nachádzajú miesto nielen v jeho grafikách, ale aj ilustráciách textov o Bratislave /.

Veľmi úspešnou oblasťou jeho tvorby v úžitkovej grafike sú piktogramy - obrazové prepisy myšlienok, logá, značky, logotypy / hra s prvkami a symbolmi až technologická grafika/, túto lyrickú geometria na rýdzo pocitovom postupe povýšil na umeleckú tvorbu. Okrem už známeho logá BIB Bratislava, je napríklad aj autorom logá ľahkoatletického mítingu Grand Prix Bratislava, rovnako známeho v atletických kruhoch na celom svete.

Umelecky hodnotné sú pôsobivé knižné obálky rôznych štruktúr písmových, kresbových a dekoratívnych, akási výtvarná kompozícia polygraficko-ilustračných koláži.

Aj plagáty potvrdzujú, že mu je blízka optika humoru a satiry. Sú kreatívne zaujímavé a navyše technicky absolútne perfektné. Spojenie týchto atribútoch ho radí v plagátovej tvorbe hodnotovo veľmi vysoko nielen v odborných kruhoch ale aj u divákoch pre ktorých je plagát práve určený. V ich tvorbe kladie dôraz na prácu s písmom, priam písmové obrazy, snaží sa o optickú výraznosť a obraznosť písma, uplatňuje veľmi výrazne komponované písmo a tak dosahuje silnú účinnosť obsahu. Je priam majstrom kaligrafie na Slovensku. Kultúra písma a cítenie vzťahov medzi textovými a obrazovými zložkami plagátu sú silnou stránkou jeho tvorby a. dotvárajú tak celkový estetický rozmer plagátu. Vo celej svojej tvorbe v oblasti kaligrafii potvrdzuje, že písmo je jeho doménou. a parádnou výtvarnou disciplínou. Presvedčivo dokazuje, že písmo nie je len na čítanie, ale má aj tisíce podôb a jeho tvaroslovie silne ovplyvňuje tvarovú fantáziu. Potvrdzuje, že dobrý znak je dokonalým príbehom na ploche. Ako jedného z mala slovenských výtvarníkov ho písmo zaujalo a inšpirovalo... Neustále v ňom objavuje jeho výtvarné a estetické hodnoty nekonečných vizuálnych podôb.

Maľba a kresba

Doménou jeho tvorby je maľba a kresba. Maliar sa vyjadruje predovšetkým farbou. Jeho imaginárne obrazy a kresby to je nekonečný a nevídaný labyrint čiar a ťahov štetca. Maľuje a kreslí pre radosť svoju a potešenie iných. Aj keď prírodné motívy a realistická maľba možno majú viac obdivovateľov, jeho obrazy nerozprávajú, ponúkajú však priestor na tichú meditáciu. Svojimi artefaktami dokazuje, že obraz nerobí obrazom krásna maľba, ale zážitok ktorý vyvoláva. Rád používa všetky techniky - olej /Posol, 1987, Pohoda, 1999/, akryl /Záhrada, 1991/, temperu, kombinované techniky /Tisícročie Veľkej Moravy 1,2,3,4, 1985/...

Kresba je základom každého výtvarného prejavu Kresby sú súčasťou jeho voľného diela. Sú plné spleti čiar, ktoré u nás vyvolávajú estetický zážitok blízky vnímaniu hudby / Stačí si len prelistovať ilustrovanú básnickú zbierku Daniša Architektúra lásky/.Kresby sa tak stávajú vnútornou partitúrou z ktorej vnímame hudbu aj bez znalosti nôt a bez jej akustickej realizácie. Ku kresbe svojmu obľúbenému výtvarnému prejavu dospel logikou vlastného vývoja ako výtvarník a stál sa z neho nepísaný kráľ slovenskej kresby. Jeho výtvarný jazyk a metamorfózy kresliarskeho prejavu výrazu sú priam nekonečné. Či už je to tuš, ceruzka, pero, hrudka, fix, pastel, kombinovaná technika.

Aj keď jeho maľby a kresby sú inšpirované dobou jeho žitia v ktorej vnznikali, nestrácajú svoju identitu a originálnosť.

Keď navštívil v roku 1994 po druhýkrát Slovensko americký astronaut so slovenskými koreňmi E. A. Cernan /1934/, ktorý ako je známe je zatiaľ posledným človekom, ktorý zanechal pre pozemšťanov a vesmírnu históriu svoje stopy na povrchu Mesiaca - v decembri 1972 /APOLLO 17// na Mesiac zblízka sa dokonca pozeral ako jediný astronaut dvakrát /tiež v roku 1969 APOLLO 10, ako pilot lunárneho modulu vyskúšal pristávací manéver modulu na Mesiaci, keď do vesmíru letel celkom trikrát - ešte GEMINI 9 - 1966 /, túžil ešte raz navštíviť obec Vysokú nad Kysucou, aby aj svojej dcére ukázal odkiaľ pochádzajú jeho starí rodičia, doprovod mu robil aj náš jubilant Miroslav Cipár, ktorý sa tiež narodil v tejto obci. Ktovie, či grafika Majstra Cipára , ak si ju odniesol domov, zdobí dom astronauta, či múzea NASSA v Houstne, alebo putuje nekonečným vesmírom ako nemý symbolický obrazový pozemský posol s kódmi ľudských čiar...

Karikatúra

Ako obdivovateľ majstrovstvá výtvarnej skratky vo svete známeho a priznaného karikaturistu Saula Steinberga / bez ktorého si karikatúru XX. storočia nemožno ani predstaviť a ktorého meno vyslovuje vždy s veľkou úctou /, ktorý sa zaslúžil výraznou mierou o to, že karikatúra vo svete sa stála akceptovaným a priznaným umeleckým prajavom, je len samozrejme, že svoju kresliarsku zručnosť a pohotovosť využil aj v tejto výtvarnej disciplíne - kresbe ako každej inej - len samozrejme viac s humorným a intelektuálnym podtextom...

Nezastáva názor, že karikatúra kazí rukopis výtvarníka. Svoj osobitý výtvarný zápis zanechal v karikatúre ako spolupracovník známeho humoristického časopisu Roháč, vo svojich výtvarných začiatkoch v päťdesiatych rokoch , keď táto spolupráca bola obojstranne prospešná. V karikatúre uplatnil bravúrnu jednoduchú výtvarnú skratku s jednoznačnou pointaciou kresby. Svojím uhlom pohľadu stvárňoval situácie so zmyslom pre to, čo je ironické, až monumentom na hranici absurdností. Vytvoril taktiež hodnotné portrétne karikatúry známych a populárnych osobností u nás - V.Mináč, M.Zednikovič, V.Černý, či všeobecne známych - hudobný skladateľ J.S.Bach... ale aj vlastný autoportrét... Výtvarný vtip - pôvabná a dôvtipná výtvarná skratka, vycibrené v karikatúre neskôr nikdy nechýbali v jeho bohatej tvorbe . Prenášal ich do mnohoznačnej hry postáv, často až do grotesknej podoby, hlavne v portrétnych ilustráciách - aj celostránkových / ilustrované dielo Rabelais: Gargantua a Pantagruela, s neuveriteľnými 182 portrétmi, z nich aj dve desiatky celostránkových, celkovo vyše 200 ilustrácií.../. Dokázal tiež, že aj humorná výtvarná skratka dokáže opísať realitu a zároveň ju spochybniť a inšpirovať konzumenta k hlbšiemu poznaniu skutočnosti. Často, po spoznaní jej pravdy, aj s nenápadným úškrnom sa nad presvedčivým tvrdením, že svet už je definitívne prebádaný a zmapovaný.

Svojim majstrovstvom len dokázal a potvrdil, že u zručného výtvarníka so zmyslom pre humor môže vzniknúť aj kvalitný kreslený humor - s vtipnou pointou, ale aj s náročnejšou myšlienkou a výpoveďou a rovnako hodnotným výtvarným stvárnením, úsmevný a intelektuálny - hoci určený pre menší počet ľudí.

Vrodený zmysel pre humor využíva aj v ilustráciách, kde sa mu darí vtipne prepájať text s kresbami a získať si najvďačnejších čitateľov - deti.

Plastiky a sochy

Predstavujú jeho artefakty, tak z bronzu /Klinnsor, 1988/, hliníka /Kacinec 1,2,3, 1975/ ako aj z dreva /Dlhý, široký, bystrozraký, 1985/, .V tvorivom úsilí, ktoré sa prejavuje v snahe o výtvarnú metamorfózu v jeho plastikách sa predpokladá aktívnu vnímavosť diváka a jeho aktívnu účasť v procese estetického pôsobenia dotvárania predstavy.

Miroslav C i p á r vždy smeroval a smeruje k vlastnému jazyku výtvarnému a filozofickému. Usiluje sa vyjadriť svoju dobu a seba prostredníctvom umeleckého diela - ako odkaz doby, videný svojim uhlom pohľadu. Ako jedna z významných osobnosti v slovenskom výtvarnom umení spoluvytvárajúca novodobé kultúrne dejiny osobitým tvorivým príkladom. Široké rozpätie výrazových prostriedkov v tvorbe - univerzálnosť výtvarného talentu, impozantná ľahkosť, výnimočná pracovitosť a šírka vzdelania umožnili aby zasahoval do najrozmanitejších výtvarných oborov - maľba, kresba, voľná a úžitková grafika, ilustrácia, karikatúra, plagáty, obálky pre vydavateľstvá, novoročenky, grafický design, medaily, komorná plastika, monumentálna maľba, známky kombinačná hravosť a nápaditosť, doslova bez hraníc. Maľovanie a kreslenie sa mu stálo nielen remeslom, ktoré ho živí, ale hlavne tým, čo ho napĺňa po celý život.

So svojim tvorivým potenciálom sa právom zaradil k najaktívnejším a najplodnejším autorom v oblasti úžitkovej grafiky.

Aj napriek výtvarnej zrelosti neustále hľadá nový výrazový jazyk obrazu, nekonečnou krásou jeho nevyčerpateľných podôb, tvarov a farieb a humánneho posolstva.

Jubilantovo rozsiahle dielo dospelo počas polstoročia do podoby, ktorá plným právom predstavuje jednu zo základných opôr modernej slovenskej kultúry ostatného storočia. Z uvedeného tiež vyplýva, že tvorba Miroslava Cipára nepredstavuje uzavreté dielo, je iba drobným nahliadnutím do jeho tvorby a integruje v sebe iba niektoré dôležité momenty jeho tvorby a jeho prínosu pre súčasné slovenské výtvarné umenie. Jeho diela sú dnes zastúpené v zbierkach štátnych inštitúcii, prestížnych galérií a v súkromných zbierkach doma a vo svete. Viaceré z jeho diel v posledných desaťročiach prešli výstavnými sieňami - individuálne i skupinovo - od Ameriky až po Áziu.

Jeho tvorba je dôkazom, že dobrá umelecky kultivovaná tvorba navzdory kríze vo výtvarnom umení / všeobecne priznanou vinou nepriaznivej ekonomickej situácii na Slovensku /, môže byť príťažlivá a môže oslovovať aj súčasníkov. Umelecký prejav Miroslava Cipára je zviazaný so životným postojom. Cenné sú nielen jeho umelecké diela ale aj ľudské postoje. Vzácny je jeho ľudský i umelecký svetonázor, zaujímavé názory na život, tvorbu a umenie. Je znalec umenia. O umení rád aj porozpráva. Ak zistí, že jeho spolubesedník má umenie skutočne rád ukrojí mu rád úryvok zo svojho vzácneho tvorivého času. Nikdy sa nepodriadil diktátu módy ani diktátu moci. Nikdy nepatril k tým, ktorí podliehajú dobovým názorom. Je to intelektuál a filozof. Verí v najvyššie a najušľachtilejšie hodnoty ľudstva. Rád tlmočí svoj vlastný názor na svet, na ľudí v ich bežných situáciách, zaujímavé a podnetne výpovede v neposlednom rade názory na estetiku, morálku a filozofiu. Vyznáva svoj pôvod - identifikuje kompozície - poznamenáva ciele pred sebou tvorba je pre neho predovšetkým kladenie si otázok myšlienkové pochody. Ako pozorný pozorovateľ ľudského konania svojim umením chce prispieť k humánnejšiemu a priateľskejšiemu svetu. Realita života, sa v jeho príbehoch strieda s úvahami a snami o tom, ako objavuje svet, kde dokazuje, že je dobrý pozorovateľ so zmyslom pre humor.

Bez váhania prispieva svojimi dielami aj na charitatívne ciele - naposledy na dražbu na záchranu banskobystrického Divadla z pasáže ktorého herci sú ľudia s mentálnym postihnutím... Nachádza si čas aj na pravidelné stretnutia so svojimi najmenšími čitateľmi, stretol sa s nimi samozrejme aj pri svojom tohoročnom životnom jubileu, aby si vypočul ich úprimné vinše. Neváhal za nimi vycestovať ani do Trnavy. Deti mu pripravili milý darček, koláž vytvorenú z jeho kresieb. Na oplátku mu mohli nahliadnuť ponad plece, čo im pekné a úsmevné kreslí k svojej sedemdesiatke... Často jeho kroky smerujú aj do bratislavskej Petržalky, keď už viac rokov kreslí s deťmi pre radosť v tamojšej poliklinike / spoločné kresbičky sú liekom pre smutnú detskú dušu /... Samozrejme, že jeho výtvarné práce nechýbali ani na tohoročnej májovej výstave popredných slovenských výtvarníkov k 60. výročiu ukončenia II. sv. vojny a víťazstvu nad fašizmom.

Nech sú tieto riadky aj symbolickým vinšom večne mladému jubilantovi k jeho sedemdesiatke. Veľa zdravia a mnoho ďalších nových tvorivých úspechov. Majstre - kreslite aj naďalej krásne a pravdivo.

x x x

Curriculum vitae: Akademický maliara Miroslav Cipár sa narodil 8.1.1935 vo Vysokej nad Kysucou. V rokoch 1953 - 1955 študoval na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave / E. Lehotský /, v rokoch 1955 - 1961 štúdium na VŠVU v Bratislave, oddelenie voľnej grafiky / prof. V. Hložník / a monumentálnej maľby / prof. P. Matejka /. 1964 - Prvá samostatná výstava ilustrácii v Bratislave /Dom knihy/. 1966 - Prvá samostatná výstava obrazov a kresieb v Bratislave /Mestká galéria/, zakladateľ Clubu slovenských grafikov.

1969- prvá výstava v zahraničí v Havane, Kuba a osobná účasť na výstave, člen medzinárodnej poroty Ceny H. Ch. Andersena. V rokoch 1971-1972 pôsobil ako výtvarný expert na Children´s book Trust v New Delhi / India//päťročný kontrakt predčasne ukončil kvoli nečakanému vojnovému konfliktu /. 1972 - Aigle d´Or, Nice, Francúzko. Zaslúžilý umelec / 1984 /. Držiteľ ceny Ministerstva kultúry za najkrajšiu knihu / 1975, 1979, 1994 /, člen mnohých domácich a medzinárodných porôt / IBA Lipsko, BIB Bratislava, Bienále Brno /, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy 2001 a Ceny primátora Bratislavy / 2001 /.