Kosti
Datum vydání: 4. 2. 2011
Ján z Trocnova, prezývaný Žižka, neskorší husitský hajtman sa narodil na tvrdzi, ležiacej blízko cesty medzi Budějovicami a Krumlovom, niekedy okolo roku 1360. Presný dátum jeho narodenia nie je známy.
Legendárny husitský vojvodca dokázal so svojimi Bratrickýni vojskami vzdorovať oveľa početnejším križiackym vojskám. Bolo to nielen pre veľké odhodlanie Božích bojovníkov, ale aj pre jeho vojenské umenie a bojové skúsenosti. Ako žoldnier, dnes by sme povedali – profesionálny vojak - sa zúčastnil v mnohých bitvách a obliehaniach hradov a pevností po celej Európe. Napríklad britský náboženský slovník vydaný roku 1882 uvádza, že Žižka slúžil ako žoldnier v anglickej armáde. V Britskej encyklopédii sa píše, že v Bitve u Azincourtu sa vyznamenal v boji proti Francúzom. U Grunvaldu sa zúčastnil s českým kontingentom proti vojsku Rádu Nemeckých rytierov.
Po bitve u Grunvaldu bojoval v Uhrách proti Turkom. Mal teda dostatok skúseností z rôznych bojových stretnutí, ktoré dokázal zužitkovať geniálnym spôsobom. Historik Ján František Beckovský v knihe „Poselkyně starých příběhů českých“ roku 1700 napísal, že práve v bitve proti Rádu Německých rytierov prišiel Žižka o jedno oko. Ostatní, ako napríklad český historik Palacký, už tento údaj iba preberali.
Bolo tomu skutočne tak?
Porovnajme toto tvrdenie s údajom uvádzaným ešte za života Žišku. Pápežský legát Eneáš Silvius Piccolomini, neskorší pápež Pius II, v kronike Historia Bohemica o husitskom vojvodcovi napísal, že jedno oko stratil ako chlapec. Z rôznych prameňov sa dozvedáme, že jeho pravé oko bolo poškodené v čase, keď mal Žižka 12 rokov.
Žižka - bola prerývka trocnovského zemana. Prezývka za menom bola používaná na rozlíšenie často sa vyskytujúcich mien. Obyčajne istým spôsobom charakterizovala jej nositeľa. Podľa jazykovedcov - žižka - znamenalo v staročeštine – jednooký alebo škuľavý. Preto údaj o tom, že o oko prišiel v bitve u Gruvaldu je nepravdepodobný. Čo si okrem bojových skúseností doniesol, bola veliteľská zbraň – palcát - , ktorá je vyobrazená aj na spodnej časti známky.
Kriminalisti a detektívi, aby správne posúdili prípad, vyžadujú dôkazy.
Vydajme sa preto po ich stopách.
Neporaziteľný husitský vojvodca zomrel náhle pri poľnom ťažení pri Přibyslavi 11. októbra 1424. Pochovaný bol v chráme Svätého Ducha v Hradci Králové. Neskôr boli jeho pozostatky prevezené do Čáslavi a uložené do kostola Petra a Pavla, kde sa ich stopa vo víre revolučných udalostí stratila.
26 novembra 1910 murári pri rekonštrukcii kostola objavili kostrové pozostatky asi šesťdesiatročného muža. Na ich existenciu boli upozornení na doštičke v náprotivnom výklenku. Kostra obsahovala zachovalú lebku s výraznými stopami poranenia očných častí a niekoľko ďalších kostí. Ľavé oko nieslo znaky strelného poranenia šípom. Pravé oko vykazovalo stopy pravdepodobne staršieho poranenia. Všetko nasvedčovalo, že sa jednalo o pozostatky legendárneho vojvodcu.
Čoskoro sa objavili pochybnosti.
V náprotivnom výklenku objavili doštičku na ktorej bolo veľmi zlou latinou napísané: "Kosti slávneho vodcu českého Jana Žižky v náprotivnom múre sú tajne uložené."
Kriminalistická expertíza ukázala, že nápis je starý iba 5 dní! Prizvaní odborníci zistili, že nápis bol písaný oceľovým perom a súčasným atramentom. Samotný text bol napísaný veľmi zlou latinčinou. Ďalším šetrením sa zistilo, že autorom naivného falza bol miestny učiteľ a císarsko-kráľovský konzervátor. Potvrdila to aj grafologická analýza.
Po bitve na Bielej hore Jezuiti horlivo pátrali po stratených pozostatkoch Jana Žižku z Trocnova. Podarilo sa ich nájsť až v 17 storočí čáslavskému farárovi Amselmovi Gramscimu. Svedčí o tom dobový archívny dokument:
„Gramsci kosti strašlivého Žižky, totiž zástancu husitského kacírstva, tajne ukryté medzi múrmi dekanského kostola, s vymodleným šťastím našiel, dal ich vykopať a vykopané sa rozhodol na príkaz pražského konzistória vo smolnej nádobe rukami kata na čáslavskom námestí za účasti veľkého množstva ľudí spáliť a popol rozptýliť do vzduchu.“
Ale čie sú kostrové pozostatky, nájdené vo výklenku pod „Žižkovou vežou“?
Že by patrili predsa legendárnemu vojvodcovi a podarilo sa ich vtedy v poslednej chvíli pred spálením vymeniť a uchrániť? Alebo bola spálená iba ich časť?
To sa už dnes nedozvieme.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz