Aj preto chodíme na burzy známok, aby...
Datum vydání: 1. 2. 2019
Môžete si doplniť, čo sa vám hodí - aby sme sa zbavili svojich prebytkov, aby sme konečne zaplnili to nešťastné posledné políčko v albume, ktoré nám chýba, aby sme niečo zaujímavé videli aj niečo zaujímavé získali. Atď., atď. Kto je pravidelný „stolkár“, nosí na burzy svoje dávno vylepované výberové zošitky, z ktorých pravidelne ubúdajú halierové (alebo centové) hodnoty známok, ale tá jedna s vyšším katalógovým záznamom v kúte trpezlivo čaká na svojho nálezcu. A niekedy zasa objavíme u predávajúceho stolkára niečo, čo sme ešte nevideli a nemusí ani ísť o „tisícovú“ položku. A k tomu nevšednému všeličomu privolám svojich mladých filatelistov, aby to videli.
Niekedy sa na burze stretneme s niečím, čo je hodné odporúčať predsedom klubov, funkcionárom komisií alebo členom orgánov zväzu. Bol som nedávno svedkom takej príhody. Predávajúci mal popri svojom tovare aj 4-5 albumových listov, v ktorých boli iba nedávno sláviace svoje 100ročné jubileum známkové prababičky – Hradčany. „To nie je na predaj“ – upozornil predávajúci. „ Ale môžete si to pozrieť – to som nedávno kúpil na blšáku“. Prelistoval som ukážku a musím povedať, že takúto zostavu som ešte nevidel. Hradčany boli nepoužité, čisté a s takým luxusným strihom, že by mu každý etalón mohol závidieť ich perfektný stav. Iba ak to, že neboli v havidkách, ale s nálepkou, no čo sa dá robíť , keď to takto objavíš? „Kúpil som to za 10 eur“ – pokračoval pán, „a len tie novinové 6-ka, 9-tka a 13-ka má každá väčšiu cenu, než to, za čo som to celé kúpil“. Na to som zareagoval: „Aké novinové, to sú všetko výplatné známky Hradčian. Novinové vtedy boli vydané Muchove známky Sokol v lete, 2 a 10 hal.“ Pán však pokračoval, že tak to uvádza katalóg a hneď ho aj vytiahol, že je pri nich uvedené, že sú novinové, však majú označenie „N“ . Slušne som poznamenal, že značka N v tomto prípade znamená Nevydanú známku a v katalógu to musí byť niekde v poznámkach uvedené. Stačí len čítať do konca.
Neviem, či mi uveril, ale z príhody by mohlo vyplynúť poučenie a či odporúčanie predsedom klubov filatelistov, aby niekedy vo svojej činnosti v kluboch nezabúdali na metodickú prácu a jednoduché školenie svojich členov o základných otázkach v našej zberateľskej činnosti. Svedčí to o tom, že zberatelia známok sú ponechaní sami na seba vo vzdelávaní, že sa v kluboch pomerne málo času venuje odbornej činnosti a práci s literatúrou, uspokojujeme hlavne s tým, či je zaplatený členský príspevok, či je uhradená platba za klubové priestory, či chodí načas novinkár s naposledy vydanými známkami alebo či sa má klub kde stretávať. Skrátka na prvom mieste sú existenčné otázky klubu, uspokojenie základných potrieb členov, a to ostatné je na každom členovi, ako sa k tomu postaví a ako to vyrieši. I keď predpokladám, že temer všetci „hradčanári“ a ostatní zberatelia klasiky československých poštových známok majú svoje vedomosti o nich skôr získané vlastným štúdiom a bádaním ako absolvovaním VŠH (rozumej Vysokej školy Hradčanárskej). A šťastie mali tí filatelisti, ktorí mali kedysi v klube vzory vo vynikajúcich filatelistoch, ktorí ich uviedli do tajov nášho koníčka a poučili o niektorých otázkach, ktoré v začiatkoch nemuseli hľadať v odborných príručkách a publikáciách, čo prišlo až neskôr. (Na tomto mieste si ja spomeniem na môjho učiteľa v klube p. Šelestiaka.)
Chápem, že tak, ako to popisujem, to nemusí byť všade, že sú výnimky klubov, ale dá sa z toho vziať poučenie. Možno aj to, aby sme sa neustále vracali k našim základom, veď známok Hradčian pri miliónových nákladoch je stále „ako maku“ a stále je čo objavovať. A sú pekné príklady aj na Slovensku, i keď z tradície sú Hradčany právom viac českou zberateľskou doménou. Ale príklad žilinského Ing. Jozefa Vangela, CSc., s jeho pekným, hodnotným hradčianskym exponátom svedčí o tom, že táto oblasť zbierania môže prekročiť rieku Moravu. A mohlo by ich byť aj viac.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz