Dôkaz kráľovskej nevery?
Datum vydání: 2. 5. 2012
(Lietajúci drahokam)
Ledňáček riečny (Alcedo atthis) je 16,5 cm veľký vták z čeľade ledňáčkovitých (Alcedinidae). Je veľmi výrazne zafarbený s oranžovým podbrúškom, modrými - krídlami, chrbtom a temenom. Výrazným znakom je jeho dlhý špicatý zobák. Pre svoje krásne zafarbenie je nazývaný Lietajúci drahokam.
Živí sa menšími rybami, ktoré loví strmhlavým útokom pod vodou. Reliéf ledňáčka sa vyskytuje v Prahe na Mosteckej veži Karlovho mosta. Ale ako sa tento symbol tam objavil? V Prahe by sme zobrazení ledňáčka našli na mnohých miestach.
Našli by sme ho dokonca aj vylisovaný na kráľovskom sedle Václava IV. a aj na inom ešte významnejšom mieste. Ak si pozorne pozrieme titulný list dobového výtlačku Biblie, uvidíme v hornej časti obrázku ledňáčka umiestneného vo venci kúpeľnej osušky.
Ako to býva, každý drahokam má aj svoj vlastný príbeh. Čím krajší je drahokam, tým je tých príbehov viac. Prvý, ktorý vyrozprávame je starý viac ako 2000 rokov. Pôvod má v starogréckej mytológii. Je o vernej manželskej láske. Vyrozprával ju rímsky básnik Ovídius v knihe „Premeny“, ktorá bola obľúbená aj v stredoveku.
Príbeh je o dcére vládcu vetrov Aiola o Alkyone, ktorá sa vydala za vášnivého moreplavca trachinského kráľa Kéýka. Bola to veľká láska. Vždy ho na more vyprevádzala s obavami o jeho život. Jedného dňa sa jej obava naplnila. Milovaný manžel sa z plavby nevrátil. Jeho loď stroskotala v morskej búrke a morské vlny ju vrhli na pobrežné skaliská. Keď to nešťastná Alkyone zistila, vrhla sa zo zúfalstva do vĺn, aby zdieľala jeho osud. Bohovia, dojatí jej veľkou láskou, nechceli dopustiť, aby zahynula. Skôr ako dopadla do vody, premenili ju na pestrofarebného drobného vtáčika - ledňáčka. Potom oživili aj jej manžela, telo ktorého ležalo nevládne na pobrežných skalách a tiež ho premenili na ledňáčka. Odvtedy žijú aj so svojimi deťmi v pobrežných skaliskách a jej otec boh Aiolos ich všetkých ochraňuje pred nebezpečenstvom.
Ďalší príbeh, ktorý sa viaže k naším dejinám, je zo stredoveku. V nepokojných časoch pred husitskou revolúciou v štrnástom storočí vládol v českom kráľovstve kráľ Václav IV., syn Karla IV. - Otca vlasti slávnej pamäti. V tom čase sa vyostroval konflikt medzi svetskou a cirkevnou mocou, medzi vyššou a nižšou šľachtou. Kráľ Václav IV. nebol obľúbený medzi cirkevnou hierarchiou aj napriek tomu, že bol aj Rímskym cisárom. Nebol obľúbený ani vysokou šľachtou a tak bol často stredobodom mocenského boja. Niekoľkokrát ho vysoká šľachta - „páni“ vsadili do väzenia.
Roku 1393 si na kráľa Václava IV. a jeho družinu, keď sa vracal z hrádku Křivoklát, počkali „páni“ v Kráľovskom dvore, tam sa ho zmocnili a odviezli do väzenia v Prahe na Starom meste.
Toho roku na deň svätého Bartolomeja bolo horúco. Václav IV. požiadal svojich žalárnikov, aby mu povolili aspoň sa ísť osviežiť do kúpeľov. Tie dodnes stoja na brehu Vltavy vedľa Karlovho mosta. V nestráženom okamihu požiadal lazebnicu, ktorá mu pripravovala kúpeľ, aby mu pomohla uniknúť. Spolu s lazebnicou sa po zviazaných osuškách spustili na breh, kde našli loďku a preplavili sa na druhý breh. Loďku prevrhli, aby vytvorili dojem, že sa utopili a ďalej pokračovali na Kráľovský hrádok, kde bola kráľovská posádka.
Za pomoc sa Zuzane - tak sa lazebnica volala - kráľ bohato odmenil. A nielen jej. Do toho času kúpeľníctvo nepatrilo medzi vážené remeslá. Na pamiatku tejto príhody kráľ kúpeľníctvo povýšil, zaradil ho do zoznamu cechových remesiel a pridelil mu erbový znak ledňáčka sediaceho vo vnútri venca vytvoreného z kúpeľnej osušky. Tak rozprávajú poštové známky o druhom príbehu.
Posledný príbeh je plný nejasností, záhad a mystifikácií.
Môže za to spisovateľ a kňaz Václav Hájek z Libočan, ktorý v polovici 16. storočia do rámca historickej skutočnosti zasadil vlastný vymyslený príbeh. Podľa neho kráľ Václav IV. bol svojej manželke kráľovnej Žofii neverný, lebo sa údajne so statočnou Zuzanou pomiloval. Ako „dôkaz“ mu poslúžil historický obraz na klenbe Mosteckej veže Karlovho mosta na Starom meste pražskom. Václav Hájek z Libočan bol výborným rozprávačom, ale tiež bulvárnym spisovateľom. V svojej knihe „Kronika česká“, ktorú písal 5 rokov a ukončil ju roku 1527 prikrášľoval príbehy nedbajúc na historické skutočnosti. Takže nemajú žiadnu historickú hodnotu.
Ak budete prechádzať v Prahe pod klenbou Mosteckej veže na Karlovom moste a pozriete sa hore, uvidíte obraz kráľa Václava IV. ako sedí v drevenej kadi a kúpeľné služby mu poskytuje mladá žena. Je to naozaj lazebníčka? Máme dôvod sa domnievať, že je to budúca druhá manželka Václava IV. Žofia Bavorská, ktorá podľa vtedajších zvyklostí poskytuje vzácnej návšteve kúpeľ pri jeho návšteve na hrade jej otca. Obraz dopĺňa symbol vernej manželskej lásky - ledňáček. Umiestnenie symbolického obrazu na hlavnej európskej komunikácii má svoje opodstatnenie.
Vyobrazenie ledňáčka na známke Václava IV. , majstra Oldřicha Kulhánka je peknou spomienkou na túto pohnutú dobu českej histórie.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz