Odkiaľ a kam putovali gény Mony Lízy 1/2

Datum vydání: 1. 11. 2011

---

(Z Malej Ázie na Apeninský polostrov)

Od vtedy ako človek prekročil prah civilizácie vystriedalo sa približne 20 000 generácií. Rodičia odovzdávajú potomkom svoje gény ako štafetový kolík. Rôzne okolnosti, ako napríklad nedostatok životného priestoru, zmena klimatických podmienok, obmedzené množstvo potravy, vedúce často až k hladomoru, ich nútilo k sťahovaniu.


Vydajme sa spolu s poštovými známkami za nevšednými dobrodružstvami. Budeme sledovať najpodivuhodnejšie vlákno, ktoré kedy vo Vesmíre vzniklo - deoxyribonukleovú kyselinu (DNA)


Pri hľadaní podkladov pre príbeh známky slávneho obrazu Leonarda Da Vinciho Mony Lizy sa mi dostala do rúk kniha francúzskeho spisovateľa Pierra Le Murrea - The Private Life of Mona Lisa ( Súkromný život Mony Lisy).

Keď som ju otvoril, zaujalo ma autorovo venovanie
Johnovi Fitzgeraldovi Kennedymu,
bývalému prezidentovi
Spojených štátov severoamerických,
ktorý ani netušil,
že je vzdialeným príbuzným Mone Lize


Poznámka vo venovaní ma ako profesionálneho genetika viedla k tomu, že som začal pátrať po putovaní génov Mony Lízy.
Pri genealogických štúdiách rodokmeňov je okrem iných prameňov hmotného charakteru nápomocné priezvisko. Hoci polovica priezvisk sa v materskej línii stráca, predsa je dosť rodokmeňov, pri ktorých sa zachová . Tam kde už neexistujú písomné pramene, využívajú sa ústne podania a legendy, ktoré pochopiteľne nie sú spoľahlivé.

Ústrednou postavou príbehu je Lisa del Giocondo, rodená Gherardini – Mona Líza, ktorá sa narodila 15. júla 1479 vo Florencii. Jej totožnosť a príslušnosť do rodokmeňa Gherardini sa podarilo preukázať až roku 2005. Teraz sa čaká už iba na priamy dôkaz – porovnávaciu analýzu DNA, získanú z exhumovaných častí kostrových pozostatkov vtedy žijúcich a aj súčasných predpokladaných príbuzných.

Po svojej babičke bola pokrstená menom Lisa. Mala tri sestry a troch bratov Giovangualberta, Francesca a Nolda. Práve Noldo je kľúčovou postavou pre transfer génov, najskôr do Normandie, potom na Britské ostrovy a nádledne do Írska.


Otec Mony Lisy bol Otterus (Other) Gherardini a jej starým otcom Mathias Gherardini. Jeho otec Cosimo (Cosmus) Gherardini sa narodil vo Florencii okolo roku 870.
Priezviskom, od ktorého sa tento príbeh odvíja je Gherardini. Písomné záznamy o tejto rodine vo Florencii pochádzajú z roku 910 nášho letopočtu. Rod rozkvital v Toskánsku až do roku 1125.

Ešte skôr ako sa budeme zaoberať uzlovými bodmi tohto rodokmeňa, musíme sa oboznámiť s niekoľkými faktami a legendami. História osídľovania apeninského polostrova počnúc pravekom je veľmi bohatá. Polostrov (po taliansky Penisola di Appennino) leží na juhu Európy medzi Tyrrhenským morom, Jadranským morom a Iónskym morom. Je dlhý 1 100 km, široký 130 až 300 km, jeho rozloha je asi 149 000 km2.

Na polostrove sa nachádza väčšina Talianska, ďalej Vatikán a San Maríno. V minulosti tu bolo jadro Rímskej ríše.
Na konci 2.tis.pred.n.l. osídlilo Apeninský polostrov viac kmeňov. Indoeurópske kmene Italikov žili prevažne v strednej časti polostrova a usadzovali sa ako pastieri a roľníci. Na severozápade Apeninského polostrova žili Etruskovia (neboli Indoeurópania). Práve tento národ nás bude najviac zaujímať. Podľa gréckeho historika Herodota z roku 440 pred naším letopočtom, pôvodným centrom ich osídlenia bola Lýdia.


Týchto osadníkov Malej Ázie vyhnal z ich domoviny hladomor a donútil populáciu k sťahovaniu na západ, až sa usídlili na severnej časti Apeninského polostrova, na ktorom neskoršie vznikla Rímska ríša.

Ich genetická výbava sa neskôr približne po roku 1191 pred Kr. spojila s génmi prisťahovalcov, ktorí osídľovali polostrov z juhu.
Podľa rímskej tradície za praotca rímskeho národa bol považovaný trójsky hrdina Aeneas, ktorý sa po páde Tróje a po dlhom strastiplnom blúdení dostal do talianskeho Latia.


Podľa povesti Aeneovou matkou bola bohyňa Venuša a otcom dardanský kráľ Anchíses.
Po zničení Troje Aeneas sa so zvyškami svojej rodiny vydal na západ hľadať novú vlasť. O dobrodružstve ktoré zažil, porozprával rímsky básnik Vergilius v básni Aeneida. Táto bola často motívom pre literárne a výtvarné spracovanie. Dostala sa aj na poštové známky a mince.



Po siedmich rokoch putovania stroskotali na pobreží Apeninského polostrova. Obraz nazvaný „Aeneov vrak“ Paula Rubensa sa dostal aj na jubilejnú poštovú známku Maldives.


Taliansky historik Gammurini zaznamenal že: „Gherardini patrili v 10. storočí medzi najstaršie a najmajetnejšie rodiny v Toskánsku. Aeneas sa oženil s dcérou etruského kráľa Turnusu Lazia. Keď kráľ Lazio v bitke zahynul, prevzal po ňom moc a krajinu rozdelil medzi svojich potomkov. Jeho syn Gherardo dostal tú časť Etrúrie, kde dnes stojí Florencia.

Jedného dňa roku 1480 prišiel na florentskú daňovú správu mladý, bohatý veľkoobchodník s vlnou a vyplnil priznanie o príjmoch. Podpísal sa ako Antonio Mario de´Gherardini, syn Nolda, bytom na Via Maggno v štvrti San Spirito. Nebol to nikto iný ako otec ročnej Lisy.

Rodina Gherardini rozkvitala v Toskánsku až do roku 1125. Na Apeninskom polostrove v tých časoch boli charakteristické časté politické prevraty, ktoré ohrozovali najmä vplyvné rodiny, ktorých často postihovalo vyhnanstvo. Aby sa Gherardini vyhol tomuto nebezpečenstvu, vzdal sa patricijského postavenia a stal sa iba občanom. Neskôr vplyv jeho rodu vo Florencii znovu vzrástol. Rodinné bohatstvo narástlo a mužskí členovia rodu zastávali významné politické funkcie. Zúčastňovali sa výprav na bojovom poli. Traja z nich boli konzuli, iní slúžili v republikánskej armáde. Konfiškácie majetku a veľký požiar vo Florencii roku 1303 významne rodinu poškodil a ich vplyv vo Florencii opäť poklesol.

Písomné záznamy o tejto rodine vo Florencii pochádzajú z roku 910 po Kr. Medzi rokmi 1000 a 1400 mnohí emigrovali Do Francúzska, Anglicka , Walesu, Írska, Poľska a na Kanárske ostrovy. Podľa záznamov až do začiatku 16 storočia udržiavali medzi sebou kontakty.

Exodus génov „Gherardini“ z Apeninského polostrova pokračoval aj v modernej dobe a zrejme bude pokračovať aj v súčasnosti. Nevyhol sa ani Slovensku. Do rodiska legendárneho Juraja Jánošíka doputovali gény Mony Lízy koncom 19. storočia. V tomto čase sa v Terchovej usadil Venceslav Geraldiny (- neskôr sa priezvisko Gherardini modifikovalo na Geraldini - Narodil sa v dedine Cimego v okrese Tione v Provincii Trenta, v oblasti horských dolomitov v severnom Taliansku.


Aké dôvody ho viedli k tomu, že sa presídlil tak ďaleko na sever od svojej domoviny, nám nie sú známe. Vieme iba toľko, že šlo o vychýreného kamenárskeho majstra.
Tu sa mu narodil 24. októbra 1908 syn Koloman Kolomi Geraldini , ) slovenský básnik, literárny kritik - ( † 1948 Miamar; Argentina) V rokoch 1937 – 1945 pôsobil v Matici Slovenskej v Martine ako administratívny referent. Podieľal sa na založení dobovej tlačiarne Neografie. Spolu so svojou manželkou Helenou sú pochovaní na martinskom Národnom cintoríne. O ďalších osudoch tejto vetve génov Gherardini sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
Robert Hončariv
pokračovanie bude v príbehu
Odkiaľ a kam putovali gény Mony Lízy 2.2
( Gort Mór – Veľký mor)
(– Z Normandie do Írska a na Americký kontinent.)

---

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz