Pálenica aj o filatelii
Datum vydání: 17. 5. 2019
Pod pojmom „pálenica“ si asi pomyslíte na zariadenie, v ktorom sa získava z kvasených sliviek, marhúľ a iného ovocia pre niekoho lahodný mok pod označením slivovica, marhuľovica a pod. Ale ja myslím na inú pálenicu. Je to Pálenica - pravidelná relácia Borisa Filana v Slovenskom rozhlase s podtitulom Relácia o tých a pre tých, ktorým to páli. Slovenský populárny publicista a spisovateľ B. Filan si každý týždeň v sobotu k mikrofónu pozýva na rozhovor zaujímavých ľudí. Pred niekoľkými mesiacmi pozval dvoch, s ktorými hovoril o filatelii. Prvým bol MUDr. Peter Osuský, býv. predseda ZSF a významný vystavovateľ olympijského exponátu „Ako Fénix z popola“ , venovaný histórii olympijských hier a druhým bol akad. maliar Igor Piačka, aj tvorca úspešných slovenských známok so športovou a olympijskou tematikou. Obaja dostali otázku, ako sa dostali k filatelii. Pri P. Osuskom to ani veľmi neprekvapilo, pretože k tomuto koníčku ho dostal jeho otec, vášnivý zberateľ a pravidelný návštevník filatelistických búrz, teda filateliu mal takpovediac v krvi. Igor Piačka si zasa spomenul na svoje detské roky, keď si v novinovom stánku kupoval balíčky známok, z ktorých mal potom v zásobníku starostlivo naukladané pekné farebné známky Manama, Omán a iné. Ja si spomínam, že pred rokmi, keď som začínal s filateliou, väčšina známok podobných krajín sa neodporúčala, pritom deťmi boli obľúbené a vonkoncom ich nezaujímalo to, že neboli vyrobené pre poštové potreby, ale iba na predaj zahraničným turistom. Už pri výrobe boli opečiatkované ako poštovo použité a pod. Keď som vyzval niekoľkokrát mojich členov krúžku, aby doniesli na ukážku svoje albumy, takmer v každom sa našla zbierka „šejkátov“. Ak som deti upozornil na škodlivosť takých známok pre filatelistov, častá reakcia detí bola taká, že viac na krúžok neprišli. Ak sa takáto známka objavila v exponáte mladého filatelistu, pomaly to znamenalo temer odsúdenie vedúceho, že čosi také dovolil...Upozorňoval som deti, že je lepšie v tematickom exponáte zimných športov namiesto hokejistu alebo lyžiara či kozmonauta na arabskej a africkej známke vymeniť za našu alebo známku ZSSR – odpoveď bola: Keď je taká pekná... Pochopiteľne, nebojujem za rehabilitáciu šejkátov, ale v niečom pre deti mali prínos - priviedli ich k filatelii. Čo by sme dnes v ére počítačov, smartfónov za to dali! Avšak sú aj výnimky z poštového použitia takýchto známok. Kedysi som pracoval v školstve a v mojej pracovnej náplni bolo aj udeľovanie výnimiek z povinnej školskej dochádzky. Cez jednu čsl. obchodnú organizáciu odchádzali do týchto krajín niektorí špecialisti - letci, aby školili a učili lietať pilotov z týchto krajín. Obyčajne brali so sobou aj manželky a školopovinné deti, ktoré potrebovali túto výnimku zo školskej dochádzky. Niekedy som ich poprosil, aby mi napísali a poslali list či pohľadnicu. Často hovorili, že oni ani nevedia, kde je tam pošta. Ale predsa som 2 či 3 pozdravy potom dostal. Myslím, že takéto celistvosti sú plnohodnotný filatelistický materiál, aj keď zrejme ojedinelý a nevšedný. A každý, kto sa zaujíma o túto známkovú oblasť, si zrejme podrobne preštuduje Hlinkov Atlas známkových zemí, ktorý by sa teraz po rokoch a politických zmenách, ktoré nastali za 20-30 rokov, mohol opätovne vydať. Filatelistická verejnosť by to len uvítala.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz