Príbeh bez konca

Datum vydání: 27. 9. 2011


V Anglicku sa hovorieva: „Všetko má svoj koniec, okrem mačiek na ostrove Man.“. Sú to mačky, ktoré nemajú chvost. Nie že by im ho niekto odsekol, alebo uhrýzol. To iba matka Príroda si s nimi zahrala svoju žartovnú hru. Hybnou silou evolúcie sú dedičné zmeny – mutácie. Tak ako ukázal Darwin, prírodný výber tieto mutácie potom na základe výhodnosti pre daný druh v určitom prostredí fixuje a zmeny prežívajú do ďalšej generácie. Strata chvosta je takouto mutáciou, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu.


A hoci vedci predpovedali týmto mačičkám nejasnú budúcnosť a vyhynutie, žijú vo voľnej prírode dodnes a darí sa im dobre. Napriek tomu im strata chvosta oproti ich súkmeňovcom žiadnu výhodu, ale ani nevýhodu neposkytuje. Mutácia prežíva aj preto, že nie je možný kontakt s pevninou, pri ktorom by migrovali mačky s chvostom a preniesli svoje „chvostové gény“ z pevniny na teritórium ich bezchvostých príbuzných.

Manské mačky nemajú svoj „koniec“, pretože ich telo nekončí, tak ako by sa to patrilo, chvostom, Ale nekončia ani svoju kariéru ako zvieratá predurčené na koniec - čiže na vyhynutie.
Tento príbeh bez „konca“ vyrozprávajú poštové známky z ostrova Man.
„ Manx“ mačičky, ako sa oficiálne nazývajú, žijú vo voľnej prírode, ale sú aj vyhľadávanými domácimi zvieratami. Sú známe na celom svete .
Sú členmi aj kráľovských rodín a prominentných domácností. Dostali sa na stránky učebníc, stali sa aj námetom pre filmy, sú „mačacími“ hviezdami a medzinárodne uznaným plemenom domácich zvierat. Účinkujú vo filmoch a televíznych seriáloch.
Ostrov Man leží v Írskom mori medzi Írskom a  Spojeným kráľovstvom Veľkou Britániou. Jeho rozloha je 572 štvorcových kilometrov. Politicky je Korunným závislým územím.


Korunné závislé územia netvoria súčasť Spojeného kráľovstva. Majú vlastné súdnictvo, zákonodarstvo a prostredníctvom samostatného zákonodarného zboru aj vlastnú hospodársku a menovú politiku. Majú aj vlastnú menu a poštové známky.



Manx mačičky sa líšia od svojich súkmeňovcov nielen tým, že nemajú chvost. Na majstrovstvách sveta v práci s myšou, ktoré sa uskutočnilo roku 1964 v Calgary sa zistilo, že Manx oveľa rýchlejšie reagujú na myš v sklenenom bludisku. Okrem toho v stavbe tela majú aj drobné odlišnosti. Majú silnejší a väčší zadok. Nebežia normálne, ale pohybujú sa skákaním.

Žijú vo voľnej prírode. Zdomácnené sú prítulnými obľúbenými spoločníkmi. Manx mačičky sa napríklad udomácnili na Kráľovskej jachte a stali sa členmi kráľovskej rodiny. Čierny bezchvostý kocúr sa udomácnil v sídle predsedu vlády na Downing street 10 a stal sa spoločníkom britského ministerského premiéra Harolda Wilsona. Obľúbil si aj oficiálny protokol.
Manx mačičky sa stali aj hrdinami britského televízneho seriálu Christiana a Yvony Tremblayovcov - „SWAT Kats“.


Manské mačky sú aj súčasťou sloganu americkej nadácie ZoeFoundation pre záchranu teritória tigrov „Vyhynutie nepripadá do úvahy!“. Stali sa príkladom húževnatosti života na našej planéte. Na záver ešte jeden príbeh bez konca.
Súčasná moderná doba prináša rôzne „vylepšenia“. Tak je tomu aj v poštovom styku. Mnohí prognostici predpovedajú zánik pošty ako takej, zánik poštových známok a filatelie. Sme ale presvedčení, že aj toto je príbeh bez konca. Že aj naďalej sa budeme stretávať s malými obrázkami, s albumami naplnenými  kolekciami známok a ich príbehmi. Filatelia bude žiť naďalej tak isto, ako manské mačky „bez chvosta“- teda bez konca.

Autor: Robert Hončariv

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz