Krásy našej vlasti: Skalka pri Trenčíne
Datum vydání: 9. 2. 2013
Dátum vydania: 13. 7. 2012
Název emise: Krásy našej vlasti: Skalka pri Trenčíne
Nomin. hodnota: 0,40 €
Číslo emisie: 521
Autor: Marianna Žálec Varcholová
Rytec: Ľubomír Žálec
Rozmery známky: 44,1 x 26,5 mm
Technika tlače: Rotačná oceľotlač v kombinácii s hĺbkotlačou
Informácie:
Pútnické miesto vzniklo na skalnom masíve na pravom brehu Váhu severovýchodne od Trenčína, kde podľa Maurovej legendy pôsobili sv. Svorad-Andrej, a potom i jeho žiak a nasledovník sv. Benedikt, ktorý tu aj zahynul mučeníckou smrťou. Lokálny kult oboch pustovníkov bol oficiálne potvrdený r. 1083, keď boli sv. Svorad a Benedikt medzi prvými uhorskými svätcami kanonizovaní (spoločne 17. júla). Už koncom 12. storočia stál na Veľkej Skalke románsky kostolík s patrocíniom sv. Benedikta a Všetkých svätých. Nitriansky biskup Jakub I. pri ňom r. 1224 založil benediktínske opátstvo, ktoré sa stalo duchovným centrom tejto časti Považia. Stredoveký opevnený benediktínsky kláštor bol v priebehu stáročí viackrát vyplienený a zničený, až r. 1528 definitívne zanikol.
Druhé obdobie rozvoja sa začína rokom 1644, keď kláštor dostali do správy jezuiti, ktorí ho postupne obnovili. Asi kilometer južnejšie, na vyvýšenej plošine vápencového brala vybiehajúceho k rieke, postavili r. 1745 na mieste niekdajšej kaplnky dvojvežový barokový pútnický kostol na tzv. Malej Skalke, zasvätený sv. Benediktovi a Všetkým Svätým. Podľa legendy vznikol na mieste, kde zbojníci zhodili telo zavraždeného sv. Benedikta do Váhu.
Po zrušení jezuitského rádu pripadol majetok opátstva štátu a celý areál kláštora bol pridelený k farnosti Skalka nad Váhom. Posledná väčšia oprava kostolíka sa realizovala v polovici 19. storočia. Ďalšia náročnejšia oprava zamýšľaná v roku 1922 sa neuskutočnila, a opustený areál ďalej chátral. V 20. storočí sa realizovali iba nevyhnutné sanačné práce na opevnení a zrekonštruovala sa trojica dominantných zachovaných objektov – trojpodlažný objekt kaplniek, vyvýšenú baštu a vonkajší múr niekdajšej vstupnej budovy. Z vnútorného nádvoria za bránou kláštora vedie v skalnej stene vytvorený jednoduchý gotický portálik vstupu do pustovníckej jaskyne, dnes premenenej na kaplnku. Vyše 30 m dlhá kľukatá jaskynná chodba je prepojená aj s hornou kaplnkou sv. Svorada a sv. Benedikta v trojpodlažnom objekte. Ten je v súčasnosti jedinou funkčnou stavbou v areáli a okrem tradičných pútí 17. júla a príležitostných akcií je v sezóne sprístupnený aj pre návštevníkov s lektorským sprievodom.
Mgr. Jozef Medvecký, CSc.
(zdroj www.pofis.sk)
FDC:
Poznámka redakce:
určitě jste si všimli nového způsobu zveřejňování novinek. Naší snahou je mít co nejrozsáhlejší informace a obrázky všeho dostupného filatelistického materiálu. Dejte nám vědět, jak se Vám nové články o novinkách zamlouvají.
Novinky za nominál:
nově v našem eshopu nabízíme nové poštovní známky SR. Tuto konkrétní známku zakoupíte zde na tomto odkazu.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz