Slovensko 2008 - listopad
Datum vydání: 21. 12. 2008
Umenie – Jozef Baláž: ilustrácia z knihy Sedemfarebný kvietok, 1975
Číslo emisie: 434
Deň vydania: 27.11. 2008
Nominálna hodnota: T2 1000g
Rozmery známky: 45 mm x 55 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 4
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: František Horniak
Rytec známky: František Horniak
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Technika tlače: Oceľotlač z plochých platní
Náklad známok: 0,1 mil
Autor výtvarného návrhu FDC: František Horniak
Rytec FDC: František Horniak
Návrh na pečiatku: František Horniak
Tlačiareň FDC: TAB, s.r.o., Bratislava
Technika tlače FDC: Oceľotlač z plochej platne
Náklad FDC: 3200 ks
Jozef Baláž (14. 3. 1923 – 6. 7. 2006) akademický maliar, grafik, ilustrátor, nestor slovenskej známkovej tvorby, zaslúžilý umelec, významná osobnosť slovenského umeleckého a kultúrneho života. Odchovanec osobností slovenského výtvarného umenia Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Jozefa Kostku, Kolomana Sokola a Dezidera Millyho ukončil v roku 1954 štúdiá na Akadémii výtvarných umení v Sofii u profesora Ilju Beškova. Vyzretým umeleckým prejavom vstúpil do výtvarného diania. Stal sa členom tvorivých skupín Život a Klub grafikov. Bol Čestným členom Zväzu bulharských výtvarných umelcov. Najväčšiu časť jeho bohatej umeleckej tvorby zaberá voľná grafika, knižné a časopisecké ilustrácie a známková tvorba. Kostrova Ave Eva, Kollárova Slávy dcéra, početné knihy poézie i prózy, ale i literatúra pre deti či poviedky v časopise Život sú sprevádzané jeho charakteristickými ilustráciami.
Jozef Baláž, najvýznamnejší tvorca slovenskej známkovej grafiky, sa tvorbe známky začal venovať v roku 1957. Jeho debut, emisia Tatranský národný park, je významným medzníkom vo vývoji slovenskej známkovej grafiky. Predstavuje prelom od ojedinelých a sporadických vystúpení slovenských výtvarníkov v tejto výtvarnej disciplíne k nepretržitému a kontinuálnemu tvorivému procesu. Jeho známková grafika obsahuje takmer 150 vydaných poštových známok. Výrazne sa podieľal na profilácii československej známkovej grafiky, položil základy slovenskej známkovej tvorby. Získal desiatky ocenení za známkovú tvorbu. Pripomeňme prvé medzinárodné ocenenie slovenskej známkovej grafiky za známku Ľudovíta Štúra – 3. miesto Grand Prix WIPA 1996. Za osobitne významný podiel na tvorbe slovenskej známkovej grafiky mu bolo udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Reprodukcia litografie Pre šťastie vyšla v roku 1973 na československej známke ako ocenenie vydavateľa. Na slovenskej známke z emisného radu „Europa“ je výrez z artprotisu Tekovská svadba. Nech emisia reprodukujúca knižnú ilustráciu Jozefa Baláža, ako dokreslenie spektra umeleckej tvorby autora, je vyjadrením pocty umelcovi prostredníctvom média poštovej známky, výtvarnú podobu ktorej svojou tvorbou nenapodobiteľným spôsobom utváral.
Umenie – Zoltán Palugyay, Dievča v bielom s továrenskými komínmi a kvetmi
Číslo emisie: 435
Deň vydania: 27.11. 2008
Nominálna hodnota: T1 1000g
Rozmery známky: 45 mm x 55 mm
Forma tlačového listu: UTL
Počet známok na tlačovom liste: 4
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Rudolf Cigánik
Rytec známky: Rudolf Cigánik
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Technika tlače: Oceľotlač z plochých platní
Náklad známok: 0,1 mil
Autor výtvarného návrhu FDC: Rudolf Cigánik
Rytec FDC: Rudolf Cigánik
Návrh na pečiatku: Rudolf Cigánik
Tlačiareň FDC: TAB, s.r.o., Bratislava
Technika tlače FDC: Oceľotlač z plochej platne
Náklad FDC: 3200 ks
Zoltán Palugyay (* 9. 11. 1898 Liptovský Mikuláš-Bodice – 18. 9. 1935 Nízke Tatry) Zolo Palugyay patrí k popredným predstaviteľom slovenskej výtvarnej moderny. Študoval na niekoľkých miestach, najprv sa mu venoval rodinný priateľ a maliar P. J. Kern. Pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti a Akadémii výtvarných umení v Krakove. Neskorší pobyt v Mníchove poskytol mladému Palugyayovi najmodernejšie školenie a zapôsobil naň aj kultúrnou atmosférou mesta. Po návrate zo štúdií sa spriatelil s J. Alexym a M. A. Bazovským. Spoločne sa „pridali“ k Benkovmu maliarskemu úsiliu vytvoriť národný program modernej maľby, no ich prístup bol v mnohom odlišný. Spoločné priateľstvo vyvrcholilo v spoluangažovaní sa v začiatkoch Alexyho maliarskej kolónie v Piešťanoch. Palugyay bol aj literárne činný, čo dokladá jeho časopisecká spisba venovaná modernému maliarstvu.
Palugyay počas celého svojho tvorivého života inklinoval k pastelu a akvarelu, pravdepodobne preto, lebo ním najlepšie vyjadril citový naturel a náladové chápanie motívu. Jeho raná tvorba vychádza z postimpresionistického realizmu oživeného expresionizmom, toto východisko sa potom v rôznej intenzite vinie celým jeho dielom. Palugyayov variant expresionizmu je asi najevidentnejší v sérií diel s námetom dedinských chalúp, napríklad Samota (okolo 1930), Pri dedine (okolo 1930), Chalupy (1931).
V rokoch 1930 – 1932 nedokončené maliarove dielo vrcholí. Expresionizmus naberá monumentalizujúci ráz, postupne sa prepracováva k expresívnej tvarovej nadsázke. Výsledkom sú „panteistické obrazy búrlivo klíčiacej prírody, baladické vízie harmonickej, priam rajskej súnáležitosti rovnako ľudského a prírodného, ako civilizačného a vidieckeho“, napríklad Krajina s kvetmi / Nirvána (1930), ale aj Dievča v bielom s továrenskými komínmi a kvetmi (1932).
Deň poštovej známky – 1.poštová linka Bratislava – Ružomberok – Košice
Číslo emisie: 436
Deň vydania: 27.11. 2008
Nominálna hodnota: T1 50g
Rozmery známky: 44 x 27 mm + kupón
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 30
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Dušan Grečner
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 1 mil
Autor výtvarného návrhu FDC: Dušan Grečner
Rytec FDC: Arnold Feke
Návrh na pečiatku: Dušan Grečner
Tlačiareň FDC: TAB, s.r.o., Bratislava
Technika tlače FDC: Oceľotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom
Náklad FDC: 3200 ks
Pod vplyvom hroziaceho tureckého nebezpečenstva, ešte pred okupáciou Uhorska, vydal panovnícky dvor nariadenie na zriaďovanie strategických poštových liniek. Poštovú linku Viedeň – Bratislava zabezpečil na príkaz dvora v r. 1530 Matej Taxis. V tomto čase poštmajstrom pre Bratislavu bol Peter Paár, ktorý sa stal neskôr hlavným poštmajstrom pre väčšiu časť Slovenska. Medzitým bolo uložené, aby linku Viedeň – Bratislava z naliehavých strategických dôvodov predlžili smerom na východ k Sedmohradsku. Táto linka prechádzala Považím, ďalej cez úpätie Karpát, Levoču, Prešov do Košíc. V rokoch 1553 – 1555 bola dobudovaná z Košíc do Sedmohradska. Táto poštová cesta bola počas rokov 1552 – 1558 využívaná pre potreby armády a po tomto termíne sa stala jednou z najdôležitejších civilných poštových ciest Turkami neobsadenej časti Uhorska.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz