NEPRAKTA zavítal na Slovensko
Datum vydání: 15. 6. 2012
SPRÁVA Z TLAČE :
Košice (tasr) - Slávny český karikaturista Jiří Winter známy pod pseudonymom Neprakta dostal k svojim nedožitým 88. narodeninám symbolický darček v podobe výstavy. V Českom spolku v Košiciach otvorili v týchto dňoch medzinárodnú výstavu Neprakta 88. Tvoria ju diela jeho mladších kolegov výtvarníkov a karikaturistov ktorí mu takto vzdali hold. Známy bol svojimi zapamätateľnými ženskými "nahotinkami". Zomrel vlani v 30. októbra.
VÝTVARNÁ POCTA NEPRAKTOVI
Aby sme boli presní, „Neprakta zavítal na Slovensko“ nie osobne (od vlaňajška, od 30. októbra, kreslí už vo výtvarnom nebi), ale prostredníctvom nie každodennej videnej pútavej výstavy vo východoslovenskej metropole v Košiciach. Výstava nesie symbolické nazvanie NEPRAKTA 88 - Výtvarná pocta, keď jej názov bol inšpirovaný dvoma osmičkami. Práve 88 rokov by sa dožil v tomto roku Mistr Jiří Winter Neprakta (1924-2011).
Neprakta, legenda českého kresleného humoru druhej polovice 20. storočia, bol a je populárny dodnes aj na Slovensku.
Od Tatier k Dunaju dobre ho poznajú.
Úsmev a dobrú náladu rozdával ľuďom všetkých generácií viac než polstoročie. Jeho kresby im boli známe - z humoristických týždenníkov - českého Dikobrazu a slovenského Roháča, ale aj z Mladého světa, či týždenníka Květy...
Do konca mesiaca mája mohli nielen jeho priaznivci, ale aj milovníci kresleného humoru zhliadnuť výnimočnú expozíciu štyridsiatich podobizni Mistra v žánri výtvarne obľúbenej a divácky veľmi atraktívnej portrétovej karikatúry v celom rozsahu jej výtvarného spektra - od symbolického priateľského úsmevného portrétu, cez klasický poňatý kariportrét až po súčasný hit - komický trend stvárnenia kariportrétu. Ako výtvarnú techniku si zvolili obľúbené pero, tuš, kvaš,ale i akvarel, koláž, PC-grafiku...Vytvorili ich uznávaní a známy majstri úsmevnej výtvarnej skratky (nositeľa najprestížnejších domácich a medzinárodných ocenení) nielen zo Slovenska a Čiech, ale aj zo susedných štátov - Poľska, Ukrajiny a Maďarska, a tiež aj bývalého ZSSR (Rusko, Ukraji- na, Bielorusko, Uzbekistan – z časopisov Krokodíl, Perec, Dadzis, Kiperuš, Pikker, Šluota,..), kde bolo umenie Mistra tiež dobre známe, z Dikobrazu, ktorý bol dostupný nielen v novinových stánkoch, ale mal aj svojich stálych predplatiteľov (v Poľsku poznali jeho kresby aj z humoristických časopisov Szpilki, Przekroj a Karuzela, v Maďarsku z Ludas Matyi, v Juhoslávii z Ježa, Ostna, Pavliha,Vjesnika, v NDR – Eulenspiegel, v Bulharsku z Strsela, v Rumunsku zase z Urzica), a takou to umeleckou formou vzdali svoju úprimnú vďaku, hold , poctu a kolegiálne uznanie jeho výtvarnému majstrovstvu v kreslenom humore a ilustrácií a rovnako aj veľkej charizmatickej osôbnosti milého a láskavého človeka, kolegu a priateľa. Taktiež svojho veľkého vzoru, pri ktorého obrázkoch vyrástli a boli pre nich aj inšpiráciou stáť sa karikaturistom...
Kurátorom výstavy bol známy kritik kartún Peter Závacký z Bratislavy. Podľa jeho slov : "Zámerom výstavy bolo priniesť správu na Slovensko, čo najširšej umeleckej obci najmladších generácií, ale aj jeho početnejším pamätníkom z bývalých a dnes už kultových humoristicko satirických časopisov - českého Dikobrazu a slovenského Roháča, o nezabudnuteľnom majstrovstve Nepraktu v tomto populárnom výtvarnom žánri - u nás nazvanom karikatúra - a vo svete známom ako cartoon (kartún). Priniesť a oživiť trochu spomienok z minulosti do prítomno sti, ale nie iba s nádychom nostalgie, ale viac so zreteľom radostného posolstvá a zvesti minulosti a súčasnosti". Verím, že návštevníka príjemne prekvapí, pobaví a pritom neunaví.
A že sa bolo na čo pozerať a obdivovať svedčia aj reprodukcie niektorých autorov. Radi dávame vedieť, že medzi výtvarníkmi, ktorí tento projekt podporili sú aj vysoko cenené osobnosti kariportrétu, od J. a S. Ameriky až po Áziu, ak spomenieme aspoň mená ako - M.Stano, V.Krumpolec, J.Hudák, J.Jurko, J.Lupečka, J.Torák (známy tiež aj ako imitátor K.Gotta), M.Regitko, J. Fiťma, S.Remeselník, I.Gertli, M.Čižmár, M.Krištofík, M.Závacký ml. zo Slovenska, P. Kundera, J.Daniel, V.Mlejnková, J.Hora, R.Janoštík, L. Vaněk, L.Balák, M.Šesták, M. Vost rý, P.Hanák, H.Křivánková, z Čiech, či M.Kišházi z Maďarska, S.Sadurski, H.Cebula, M. Mosor, s.Lizoň z Poľska, S.Semendjajev, V.Voznjuk z Ukrajiny, A.Boligan z Mexika, J.Santosa a E.Baptistoa z Brazílie, V.Močalov z Ruska, či M. Ešonkulov z Uzbekistanu... Nechýbajú ani pozdravné posolstvo od Adolfa Borna a verše od Majstra Jiřího Záčka...Výstava je inštalovaná je v priestoroch Českého spolku na Sloven sku v Košiciach, v centre mesta, na obľúbenej pešiej zóne. Príťažlivý design celej expozície vytvoril skúsený architekt Jiří Gregorek.
Pri súčasnej nezmyselnej absencii priestoru v tlačených médiách pre publikovanie karikatúry, tak v Čechách ako aj na Slovensku (okrem priestoru pre lichotivých vlastných politických glosátorov, poplatných zahraničným vlstníkom médií, pravda , až na zriedkavé výnimky) bola výstava v Košiciach aj vzácnou a vítanou príležitosťou pre zúčastnených výtvarníkov k vlastnej prospešnej prezentácii a súčasne užitočnej vzájomnej prospešnej konfrontácii svojho majstrovstva - naostro – a priamo na medzinárodnej úrovni.
Výstava, aj termínovo vhodne, zapadla do kulturného života mesta Košíc, keď bola predstavená práve v období začiatku tradičného kultúrneho leta.
CV : Neprakta (1924-2011), legenda českej karikatúry, je najznámejšou postavou českej karika- túry a humornej ilustrácie ostatného polstoročia. Vďaka časopisu Dikobrazu bolo jeho dielo známe v celej bývalej východnej Európe - od NDR, Poľska, ZSSR, až po Bulharsko, Rumunsko, Juhosláviu, Maďarsko a Pobaltské štáty. Jeho kresby, a nielen nahotinky, medzi ľuďmi zľudoveli a stáli sa obľúbeným a vzácnym zberateľským artiklom. Neprakta začal publikovať svoje karikatúry v r. 1948 v denníku Svobodné slovo a Dikobraze. Ne skôr nebolo v Čechách redakcie, ktorá by nebola rada siahla po jeho kresbách (Mladý svět, Květy, Stadión, Rytmus života, Zabezpečení, ...). Láskavý „nepraktovský“ humor tak kreslil neuverite ľných 63 sezón a nakreslil takmer 40 tisíc obrázkov - okrem karikatúr aj komixov, ilustrácií, animovaných filmov, reklám pre televíziu, novoročeniek, pohľadníc, plagátov, divadelných kulís, kalendárov, etikiet, etc, v širokom tematickom zábere - princezzien, kráľov, rytierov, víl a vodníkov, známych historických postáv, Egypťanov, Grékov, Rimanov, ale aj lekárov, mäsiarov, lesníkov, učiteľov, krčmárov, policajtov, celú živočíšnu ríšu (od lšky až po dinosaurov, ale hlavne svoje obľúbené strašidlá. Bol priekopníkom a majstrom nežnej erotiky v tlačených médiách a jeho "hezké" a "hubené" české holky s ich očarovateľnými "prdelkami" boli iste najviac vyhľadávané a vystrihované a zbierané obrázky v našich časopisoch. Od r. 1981 bol aj zaslúžilým umelcom, prvým a jediným medzi československými karikaturistami. Od r. 2001 je jeho meno zapísané aj v známej Guinnessovej knihe rekordov za 35 tisíc nakreslených vtipov. Nepraktovi nikdy nechýbal sympatický úsmev na tvári. Možno aj preto, že k jedným jeho obľúbeným životným krédom, ktorým sa riadil, bol známy citát anglického filozofa E.Hubbarda - "Neberte svoj život príliš vážne, aj tak z neho nevyviaznete živý". So svojimi priaznivcami sa neplánovane rozlúčil s knihou rozhovorov Tučná linka černou tuši, 2012 (v spoluautorstve s redaktorom a znalcom jeho diela Jaroslavom Kopeckým). Neprakta sa narodil, žil, tvoril a zomrel v stovežatej Prahe.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz