Zdroje filatelistického materiálu pre mládež
Datum vydání: 15. 9. 2011
Už viac ráz boli na portáli INFOFILA príspevky o tom, ako mládež môže získať poštové známky a iný filatelistický materiál. Možno nebude na škodu ďalší článok na túto tému. Teda ako na to, odkiaľ môžu naši mládežníci získať to, čo následne ukladajú do svojich zásobníčkov alebo využívajú pri tvorbe exponátov? Ktoré zdroje môžu pomôcť založiť zbierku alebo obohatiť doterajšie „bohatstvo“ nejedného mládežníka?
Vzhľadom k tomu, že pracujeme s mládežníkmi v registrovaných krúžkoch a s evidovanými členmi, najjednoduchší spôsob získavania poštových známok je prihlásenie sa v KF na odber známok, tlačových listov alebo celín vo forme novinkovej služby. To však stojí zákonito mladého filatelistu alebo skôr jeho rodiča určitý finančný obnos i keď na druhej strane je tu však kvalita nepoužitých známok a ucelený kompletný ročník. Zo známych dôvodov častej absencie, zmeny zberateľského záujmu a vôbec zmien v členskej základni, ktorá sa spravidla mení nielen medzi jednotlivými školskými rokmi, ale aj v ich v priebehu, tomu veľké šance nedávam. Ak teda áno, potom u starších, vytrvalejších a skúsenejších členov, ktorí to nevzdajú, aby vedúci alebo klub mal s odberom problémy. Registrovaný krúžok ako celok v minulých rokoch na Slovensku však získaval od Slovenskej pošty ako dar aj sadu pečiatkovaných známok a FDC, ktoré mohli slúžiť k doplneniu zbierok v individuálnych prípadoch, napr. vystavovateľom.
Zdrojom materiálu môže byť napr. aj isté „dedičstvo“ po rodičoch alebo starších súrodencoch v podobe ich zásobníkov, albumov, obálok alebo starých zošitov so známkami, ktoré sa našli pozabudnuté kdesi v skrini či na povale, ktorých stav však zodpovedá miestu nálezu. Ak to bolo dokonca uložené v garáži alebo niekde v pivnici, môže byť takto objavený poklad prevlhčený, so zlepenými stranami a aj keď plný známok, môže avšak byť bez väčšej nádeje na kvalitu. I tak ale môže byť z neho pomalé a postupné získavanie známok zmývaním vo vode malou školou filatelie.
Z obsahu získaného materiálu vidíme, čo všetko sa zbieralo pred x-rokmi. Že sa preferovalo zbieranie krajín, že mnohokrát záležalo na množstve vylepených známok bez ohľadu na uceľovanie a úplnosť série, ako i na kvalitu. Mnoho známok býva bez zúbkov, bez rožkov a dosť je ich natrhnutých. Množstvo exotických zvierat najmä z Afriky dáva možnosť tvrdiť, že zbieranie známok nahrádzalo dnešnú televíziu, že nekonkurovali počítače s internetom, keďže obrázky na známkach zoznamovali s nedostupnými krajinami, približovali život ich obyvateľov, zvieratá a ľudové obyčaje.
Deti, ktoré známky nalepovali do žiackych zošitov, nemali ani nepoužívali systém dnešných filatelistických nálepiek. Často na prilepenie stačili nastrihané pásiky tmavých lepiacich pások s kvalitným glejovým lepom. A o tom, že asi neboli obľúbené niektoré emisie známok, svedčí to, že mnoho známok bolo prilepených pásikmi z lacných rozstrihaných známok. Kvalitný lep na známkach potvrdzuje aj to, že ani po 3 či 4- násobnej výmene vody samy neodpadli, ale ich bolo treba stiahnuť opatrne pinzetou. Aj pôvodný lep známok niektorých štátov spôsobil, že tieto zostali prilepené na sušiacom papieri a proces zmývania sa potom musel opakovať.
Škoda už teraz, po toľkých rokoch pripomínať, že vo vylepených zošitoch sa dosť často nachádzajú aj známky, vystrihnuté z celín. Čo už s tým, to sa nedá napraviť. Ale aspoň máme príležitosť mladým filatelistom pripomenúť a poučiť ich o tom, aké škody dokážu na celistvostiach narobiť nožnice. Z množstva zmytých známok, naukladaných v priesvitných obálkach si možno urobiť úsudok o tom, aké boli asi poštové poplatky za najpoužívanejšie poštové služby. Z množstva známok emisií Bendovej Holubice, Oslobodenej republiky, Stredného znaku a TGM možno hľadať typy známok alebo priesvitky. Nájsť spojené typy Hradčian v škatuli od topánok, plnej známok sa zrejme nepodarí. Mne sa napríklad pošťastilo nájsť medzi množstvom známok Oslobodenej republiky jeden-jediný exemplár známej doskovej vady „vajíčko v páse“. Ale možno, že ďalší exemplár pretlače doplatnej „50 na 50“ ešte stále niekde na povale čaká svojho objaviteľa.
Ak máme v súčasnosti svojho dodávateľa obálok a skartu z podnikovej alebo úradnej korešpondencie, vystrihujeme a zmývame vcelku bežné výplatné známky. Ponecháme si zaujímavé miešané frankatúry, napr. z obdobia Československo – Slovenska po zániku federácie alebo z obdobia prechodu na euro celistvosti s korunovými aj eurovými (a centovými) známkami, práve tak ako ich kombinácie so známkami s popisným nominálom T 2 50g, T1 100 g a ďalšie.(Známky s písmenkovou tarifou Slovensko nezaviedlo). Nezabudneme ani na použité celiny s doplnením ďalšej poštovej služby so známkou alebo doplatené odtlačkom výplatného stroja. Menej časté budú zásielky s vyznačeným doplatným, ktoré ponecháme vcelku.
Samozrejme, že v dobe počítačov a internetu sú zdrojom získania potrebných položiek aj internetové adresy, uvádzané vo filatelistických a poštových portáloch. Môžeme sa tiež zapojiť do písomnej aukcie alebo odpovedať na inzerované možnosti predaja filatelistického materiálu. Ale pozor! Upozorníme deti (a ich rodičov), že to platí len pre serióznych záujemcov. Môžeme tiež s deťmi navštíviť výmennú schôdzku klubu filatelistov, navštíviť burzu známok alebo zberateľský veľtrh. Ale najskôr deti poučíme o tom ako sa správať pri stoloch, ako pracovať s pinzetou, ako vyberať známky z výberových zošitkov a zásobníkov a pod., aby nenastali nepríjemné komplikácie medzi predávajúcim a kupujúcimi.
Určite nás nejeden člen krúžku raz prekvapí tým, že donesie od mamy alebo otca či suseda hŕbu vianočných a veľkonočných kariet, z ktorých iba malá časť bude obsahovať zaujímavšie známky. V prípade dovolenkových pohľadníc od mora z Rumunska, Ruska a iných prímorských krajín môžeme mať príležitosť poukázať na využitie celinových pohľadníc, ktoré obohatia niekedy zbierku alebo exponát s tematikou Vianoc, Veľkej noci, výletných miest alebo lodí. Veľa šancí však na získanie známok z takéhoto materiálu nedávam.
V nájdených zásobníkoch spred 10 – 20 rokov ale i neskôr nájdeme veľa známok, ktoré sa za lacný peniaz predávali ako balíčky známok v novinových stánkoch alebo teraz ich nájdeme už o čosi drakšie rady v papiernictve. Tiež môžu byť solídnym zdrojom známok pre námetára, lebo spravidla podľa námetov sa predávali.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz