Corn island a Mosquitia
Datum vydání: 26. 2. 2013
Článok Mosquito Provisional a spacefillers vyvolal mnohé reakcie zberateľov. Týkali sa najmä vyobrazených listov Mosquitie, ale s 2 rôznymi závermi. Zatiaľ čo zberatielia ZZ, teda ľudia veci znalí, užasli nad množstvom 12 prezentovaných obálok, tí neznalí práve preto spochybnili vzácnosť Mosquitie a uvádzali ako príklady vzácnejších známkových území napríklad ZZ Bazilej, Zurich či Ženeva.
Teda odpoveď obom. Tie zobrazené obálky sú temer všetky, ktoré sa na európskom filatelistickom trhu objavili za posledných 30 rokov. Viem spolu o pätnástich. Tri z nich sú u zberateľov ZZ v Taliansku, Švajčiarsku a Nórsku, ostatné, resp. ich zvyšky, v Česku a na Slovensku. Teda priemerne možno vidieť obálku na trhu raz za 2 roky, nerátajúc našu klubovú aukciu. Bazilej, Zurich či Ženevu možno na európskych aukciách vidieť bohato zastúpené každý mesiac, takže vzácnosť Mosquitie je skutočne neporovnateľne vyššia. Na obrázku je ešte jedna zachovaná obálka so známkami Mosquite z roku 1894.
Mosquitiu si mnohí predstavujú ako tenký pobrežný pás na východnom pobreží Nikaraguy. Nasledovná mapa nás vyvedie z omylu – tvorila temer polovicu územia Nikaraguy.
Teraz ale ku Corn Island. Ostrovy tvoria súostrovie, ako Corn Island bol v časoch Mosquitie známy ten väčší a bol jej súčasťou. Dnes sú na nich vyhľadávané turistické komplexy.
V januári 1903 ich navštívil aj Dr. Rolando Kuehn a ako mal vo zvyku, tak si poslal obálky sám sebe do Bluefields v Mosquitii. To je dodnes bežná prax niektorých obchodníkov so známkami, ktorí umelo vyrábajú celistvosti.
Dnes už ťažko nájdeme presnú odpoveď na otázku, či známky vyrobil miestny poštmajster, ako uvádzajú nikaragujské zdroje, alebo ich vyrobil iniciatívne Dr. Rolando Kuehn sám, ako predpokladá talianska stránka CIFR, a dal ich k dispozícii aj miestnym úradom.
Predstavme si nasledovný scenár. Je január 1903, na ostrov, ktorý je na konci sveta aj v nikaragujských pomeroch, kde štátnu moc predstavuje úradník, ktorý je v jednej osobe guvernérom, policajtom aj poštmajstrom, prichádza známy americký lekár a novinár z hlavného mesta Bluefields.
Ako má vo zvyku, ide si poslať na svoju adresu listy a požiada o 100 známok po 5 c., potrebných pre zásielky v tuzemsku. 100 známok je však na ostrove, sužovanom maláriou a temer neobývanom, potreba na niekoľko rokov a poštmajster zďaleka toľko známok nemá, čo zodpovedá nikaragujskej verzii príbehu.
Dr. Kuehn, ktorý si výrobou celistvostí privyrába, však má riešenie. Poštmajster rozstrihá linajkový zošit na štvorce a pomocou úradnej pečate so štátnym znakom a textom GOBERNACION DE CORN ISLAND, NICARAGUA, C. A. provizórne známky vyrobí. Po označení správnym nominálom 5 c. ich doktor na vopred pripravené obálky vylepí. Známky sú síce väčšie ako predpokladal, a tak občas známka prekryje aj časť adresy, ale adresa je stále tá istá a tak zablúdenie zásielky nehrozí. Uradník obálky podľa jeho inštrukcií opečiatkuje 2 pečiatkami a spokojný doktor odchádza. Po pár dňoch, či týždňoch, si na pošte v Bluefields doručené zásielky vyzdvihne a prostredníctvom obchodníkov so známkami v USA ich vrhne na filatelistický trh.
Možno sa udalosti neodohrali presne takto, obálky však na filatelistickom trhu skončili. V 80-tych rokoch 20. storočia sa predávali rádove po 200 USD, čo bolo viac, ako stáli obálky Mosquito Provisional s niekoľkými známkami a rovnalo sa to v Československu polročnému platu. Aj dnes sú obálky Corn Island na trhu ponúkané ešte zriedkavejšie, ako obálky Mosquito Provisional. Čo záujemcov môže tešiť je skutočnosť, že napriek obmedzenej ponuke nie sú od nich drahšie. Vysvetlenie je jednoduché. Zatiaľ čo známky Mosquito Provisional sú v katalógu Michel, Baldusovej knihe o revolučných známkach, vo FAZZe, Filatelistickom atlase Amerika a následne na zoznamoch ZZ, provizórne miestne známky Corn island v nich nie sú, väčšina zberateľov o nich doteraz nevie a preto ani nedopytuje. Je zrejme len otázkou času, kedy sa dostanú na chýbenky zberateľov ZZ. Tí pokročilí o ne na aukciách už bojujú.
Za povšimnutie stojí, že v pečiatkach vždy chýba písmeno D v anglickom slove ISLAND. Netvrdím, že je to dôkazom pravosti, ale v španielčine písmeno d v slove ostrov nie je… a americký vzdelaný lekár Kuehn po anglicky určite vedel. Vlastne jediným argumentom pochybovateľov o pravosti je adresa na nich – doktor ich posielal sám sebe. Ja to považujem skôr za argument pre pravosť – keby ich doktor vyrábal doma a nikam neposielal, pravdepodobne by použil rôzne mená príjemcov. Nech už je pôvod obálok akýkoľvek, každopádne sa jedná o zaujímavé doklady, majúce už viac ako 100 rokov.
Na nasledovných obrázkoch je 7 obálok Corn Island, o ktorých existencii doposiaľ viem. Teda voči 15 mne známym obálkam Mosquito Provisional ani polovica. Takýto pomer výskytu obálok predpokladám aj na svetovom filatelistickom trhu. Horšie je to ale so známkami. Zatiaľ čo na 15 obálkach Mosquitie je viac ako 50 známok a na nedávno vydraženom výstrižku (ktorý má nezmyselný nominál 14 centov, ale po jeho podelení sa to už nespozná) ďalších 14, na 7 obálkach Corn Island len 7. Teda pomer vzácnosti Corn Island k Mosquito Provisional je zhruba desať ku jednej. Medzi našimi členmi neviem zatiaľ o nikom ďalšom, kto by Corn Island už mal, hoci je to samozrejme len otázka času. Ak sa mýlim, dajte mi prosím vedieť na valdpete@yahoo.com.
Spomínaný blok 14 známok vyzeral pôvodne takto. Ak si známky z neho postupne na ebay kúpite, dá sa opäť zrekonštruovať.
Na ďalších obrázkoch sú listy, odoslané Dr. Kuehnom jeho dvom partnerom v USA, spomínaným v článku Mosquito Provisional a spacefillers, v roku 1899. Prvé dva sú ukážkou obálok, odosielaných bez obsahu,
správy sa posielali separátne na celinách,
na všetkých je pre zberateľov ZZ zaujímavá frankatúra. Podľa katalógu Michel je 10c. fialová známka s ručnou pretlačou Telegrafo známkou Mosquitie č. 5. Pozor, nepomýliť si so strojovou pečiatkou Telegrafos, čo sú bežné telegrafické známky Nikaraguy.
Ako však na obrázkoch vidno, 10c. známka nie je jedinou známkou Mosquitie z roku 1899. Obrázky dokumentujú aj používanie známky 15c. Prítlače majú nominálne hodnoty 5c, 10c, 15c, 20c, 50c, 1P, 2P a 5P, ale ako poštové známky Mosquitie sa používali len 5c - 15c (prítlače na Mi. 101-3). Prítlače existujú smerujúc nahor aj nadol. Desaťcentová známka sa používala dokonca aj úradne polená.
Okrem dennej pečiatky Bluefields sú na ďalších ukážkach aj pečiatky v tvare hviezdy, používané v Mosquitii.
Ďalší list je 25. augusta 1899, poslaný z Bluefields do Greytownu. Je na ňom spomínaná polená známka Mosquitie Mi. č. 5. Pečiatka na rube svedčí o poštovom použití.
Na ďalšej podobnej obálke z 25. augusta 1899 je príjemcom sám Dr. Kuehn.
Ešte 4 ukážky polených známok Mosquitie z ďalších dní augusta 1899. Ako z obrázkov vidno, v Mosquitii sa súčasne používali 2 druhy denných pečiatok – oválna, ktorá sa používala na obálky sama, a okrúhla, sprevádzaná ešte pečatkou v tvare hviezdy.
Len pripomínam, že polená známka a pečiatka Bluefields ešte neznamenajú automaticky Mosquitiu. Musí byť splnená aj hlavná podmienka - známka s ručnou prítlačou Telegrafo. Na ďalšom obrázku je teda obálka ZZ Nicaragua, hoci je na nej aj polená známka, aj pečiatka Bluefields. Iste pekné, pokiaľ potrebujete do zbierky Nicaraguu, ale nie ako spacefiller za Mosquitiu.
O tom, že Dr. Kuehn skutočne Corn Island navštevoval, svedčí i nasledovný list. Bol poslaný z Philadelphie v lete 1903 a tranzitné pečiatky potvrdzujú jeho skutočnú cestu do Mosquitie. Rukopis svedčí o tom, že si ho príjemca, ako mal vo zvyku, poslal sám. V Bluefields bol zaťažený doplatným. Za povšimutie stojí skutočnosť, že obe pečiatky z Bluefields majú rôzny dátum, príchodzia je logicky správne staršia.
Historici Dr. Kuehnovi vyčítajú množstvo odoslaných listov. Objektívne však treba povedať, že množstvo listov aj dostával a patrilo sa na ne odpovedať. Ním odoslané obálky sa zachovali aj preto, že na ne používal príťažlivé frankatúry. Na ďalšom obrázku je list, zaťažený doplatným a opäť s pečiatkou z Mosquitie v tvare hviezdy.
Listy z Bluefields samozrejme neposielal len Dr. Kuehn. Celina na ďalšom obrázku mala adresáta v Guatemale. Zaujímavé na nej je skutočnosť, že do neďalekej Guatemaly bola doručená cez New Orleans v USA, a že pečiatka v tvare hviezdy sa v Bluefields používala už v roku 1898, takže nemá nič spoločné s Dr. Kuehnom.
Pre zberateľov ZZ len toľko: Mosquitia existovala aj po júli 1894, kedy boli používané revolučné známky Mosquito Provisional. Známky po roku 1894 však už nie sú revolučné, predstavujú ďalšiu vývojovú etapu ZZ Mosquitia a preto nie sú spacefillerom za Mosquito Provisional. Corn Island je prirodzene ďalšie známkové územie (ZZ). Od roku 1904 sa Mosquitia rozdelila na ZZ Bluefields a ZZ Cabo, tvoriace provinciu Zelaya, zvanú Costa Atlantica.
Posledná spoločná emisia pre Atlantické pobrežie, teda bývalú Mosquitiu, kde platila strieborná mena na rozdiel od papierovej v ostatnej Nikarague, bola vydaná v roku 1912.
Tiež jeden obrázok pre zberateľov lacných kolkov.
A ešte spomienka na náčelníka Mosquitie. Takto vyzeral a v tomto paláci sídlil Robery Henry Clarence.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz