Slovensko 2009 - červen/září
Datum vydání: 26. 8. 2009
Osobnosti - Žofia Bosniaková (1609 - 1644)
Číslo emisie: 456
Deň vydania: 2. 06. 2009
Nominálna hodnota: 0,80 €
Rozmery známky: 30,5 x 44,1 mm
Forma tlačového listu: HA
Počet známok na tlačovom liste: 1
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Marián Čapka
Rytec známky: Martin Činovský
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: ocelotlač z plochých platní v kombinácii s ofsetom
Náklad známok: 50 000 ks
Žofia Bosniaková sa narodila ako tretia zo siedmych detí Tomáša Bosniaka a Márie Kenderessyovej 2. júna 1609 v Šuranoch, kde jej otec bol vtedy kapitánom hradu. Neskôr sa stal jej otec kapitánom fiľakovskej pevnosti, kde ho rodina nasledovala. Ako sedemnásťročná sa vydala za baróna Michala Serényiho. Po svadbe odišla na hrad Světlo v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo však trvalo krátko, pretože Michal Serényi na jar roku 1626 náhle ochorel a zomrel. Žofia sa vrátila domov. Ako dvadsaťročná sa druhýkrát vydala za Františka Wesselényiho. Po sobáši sa jej novým domovom stala Teplička nad Váhom. Tu, v teplickom kaštieli sa jej narodili obaja synovia, Adam (1630) a Ladislav (1633). Žofia mala skromnú a dobrosrdečnú povahu. Neodmietla nijakú prosbu o pomoc. Osobitný ohľad brala na chudobných a trpiacich, pre ktorých založila a vydržiavala útulok. Vyznačovala sa aj veľkou zbožnosťou. Zomrela 28. apríla 1644 na Strečnianskom hrade, kde z dôvodu nepokojov súvisiacich s povstaním Juraja Rákocziho jej rodina v tom roku prebývala. Pochovali ju na Strečne pod hradnou kaplnkou. Jej telo sa našlo neporušené a od roku 1729 je uložené v rakve so skleneným vekom v Teplickom kostole - v kaplnke Loretánskej Panny Márie, ktorú dal pre tieto účely zhotoviť gróf Löwenburg. Jej úcta je veľká nielen v okolí Tepličky a uvažuje sa s procesom jej blahorečenia. 1. apríla 2009 psychicky narušený človek podpálil jej rakvu a zničil jej telesné ostatky.
Na známke je stvárnená podobizeň Žofie Bosniakovej v odeve jej doby a hrad Strečno. Plochu hárčeka po stranách vypĺňajú farské kostoly v Šuranoch a v Tepličke nad Váhom. Pod nimi sú znázornené dobové ornamenty z farského kostola v Tepličke a v nich umiestnené malé chlebíky „bosniaky“, ktorými Žofia sýtila hladných a chudobných. Nad známkou je vyobrazený portál vstupu do Loretánskej kaplnky a dole rakva s telesnými ostatkami Žofie (ako sa nachádzali do 1. apríla 2009). Na FDC je zobrazený hrad v Šuranoch, kde sa Žofia narodila, spolu s jej podpisom, umiestneným do ornamentov omšového ornátu, ktoré ona podľa tradície osobne vyšívala. Na pečiatke FDC je stvárnený farský kostol sv. Martina v Tepličke nad Váhom.
Prezident SR
Číslo emisie: 457
Deň vydania: 15. 06. 2009
Nominálna hodnota: 1 €
Rozmery známky: 26,5 x 33,9 mm
Forma tlačového listu: HA
Počet známok na tlačovom liste: 1
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Ivan Schurmann
Grafická úprava: Radmila Hanečková
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: termorazba
Náklad známok: 50 000 ks
Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti. V rokoch 1959 – 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského. V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR. V rokoch 1994 – 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únii. Od júla do októbra roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V roku 2002 založil politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. V tom istom roku sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK. V roku 2004 kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, zvíťazil v druhom kole priamych volieb 17. 4. 2004. Dňa 15. 6. 2004 bol slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky. Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát viaceré významné zahraničné univerzity a Európska akadémia vied a umení ocenila prezidenta SR postom protektora EAVU. Je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní, ako aj domácich ocenení. Za zásluhy o vznik Slovenskej republiky mu patrí Rad Andreja Hlinku I. triedy a podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy. Ivan Gašparovič je prezidentom SR od 15. 6. 2004. Opätovnú kandidatúru na post hlavy štátu obhájil v prezidentských voľbách 4. 4. 2009. Do druhého volebného obdobia ho inaugurovali 15. 6. 2009.
Bienále ilustrácií Bratislava 2009
Číslo emisie: 458
Deň vydania: 14. 08. 2009
Nominálna hodnota: T2 50g
Rozmery známky: 26,5 x 44,1 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 50
Počet známok v sérii: 1
Motív na známke: ilustrácia Einar Turkowski
Grafická úprava: Ľubomír Krátky
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: WIFAG
Náklad známok: 4 000 000 ks
Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) je medzinárodná súťažná výstava originálov ilustrácií detských kníh. Dielo reprodukované na známke je knižná ilustrácia, ktorú medzinárodná porota ocenila na 21. ročníku BIB 2007. Na tomto bienále sa zúčastnilo 387 ilustrátorov z 38 krajín. Grand prix získal nemecký ilustrátor Einar Turkowski. Motív ilustrácie je vybraný z ocenenej knihy pod názvom Es war finster und merkwürdig still, ktorá bola publikovaná vo vydavateľstve Atlantis vo Švajčiarsku. Na predchádzajúcom ročníku BIB sa porota odklonila od experimentov akéhokoľvek typu, obišla výrazné farebné ilustrácie a orientovala sa na nenápadnú čiernobielu kresbu trpezlivo vycizelovanú do detailov, so zmyslom pre technicky bravúrne kresliarske majstrovstvo, so schopnosťou stavať na kontraste svetla a tieňa a náklonnosťou k drobnokresbe prvkov. Ocenila predovšetkým skrytý humor, nápad, precíznosť a vizuálnu nevtieravosť výjavu.
Spoločné vydanie s Rakúskom - Limes romanus, Carnuntum
Číslo emisie: 459
Deň vydania: 11. 09. 2009
Nominálna hodnota: 0,60 €
Rozmery známky: 30,5 x 44,4 mm
Forma tlačového listu: HA
Počet známok na tlačovom liste: 2
Počet známok v sérii: 2
Autor výtvarného návrhu známky: Igor Piačka
Rytec známky: Martin Činovský
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a. s. Praha
Technika tlače: ocelotlač z plochých platní v kombinácii s ofsetom
Náklad známok: 55 000 ks
Limes romanus bol počas rímskej doby systémom vojenských pevností pozdĺž rieky Dunaj, ktorý chránil rímske provincie pred útokmi Germánov. Tieto boli najprv drevenými tábormi rímskych vojenských jednotiek, zrekonštruovanými za vlády Flaviovcov na kamenné tábory légií – castrum legionis a ich pomocných zborov – castellum. Najvýznamnejšou rímskou pevnosťou v provincii Panónia bolo Carnuntum, nachádzajúce sa neďaleko dnešnej obce Petronell v Rakúsku. Rímsky tábor tu vybudoval už Tibérius počas vojny s Markomanmi v roku 6 po Kr. Neskôr bol prebudovaný na kamenné opevnenie typu castrum a stal sa sídlom XIV légie Gemina. Začiatkom 2. storočia cisár Traján povýšil tábor na mesto – municipium, ktoré bolo vojensko-obchodným centrom na Jantárovej ceste a hlavným mestom provincie Panónia. Najznámejšou rímskou pamiatkou Carnunta je Heidentor, tzv. „pohanská brána“, ktorá bola postavená za mestom vo 4. storočí rímskym cisárom Constantiom II. (337 – 361). Pôvodne sa skladala zo 4 pilierov (tetrapylons) zaklenutých krížovou klenbou, pod ktorou stál mohutný stĺp s cisárovou sochou. Najbližším rímsky táborom smerom na východ od Carnunta bola Gerulata objavená v bratislavskej časti Rusovce. Opevnený castel tu bol postavený už v 2. polovici 1. storočia za Flaviovcov a stal sa sídlom jednotky germánskych jazdcov Ala I milliaria Cannanefatium. Vo 4. storočí bol castel prestavaný na menšiu kamennú pevnosť s mohutným štvorcovým opevnením. V základoch opevnenia boli sekundárne použité viaceré náhrobné pomníky zo staršieho rímskeho pohrebiska, akým je napríklad náhrobok s motívom Attisa, syna riečneho boha Sangaria. Podľa rímskej mytológie ho po jeho tragickej smrti oživila bohyňa Kybela v podobe borovice pínie. Attis preto symbolizoval nesmrteľnosť a večný život.
Názov pevnosti Gerulata je známy zo stredovekej kópie rímskej mapy zo 4. storočia, tzv. Tabula Peutingeriana. Tá zobrazuje cestné komunikácie na území Rímskej ríše od Španielska po Indiu. V 18. storočí ju kúpil rakúsky princ Eugen Savojský, ktorý ju daroval do cisárskej dvornej knižnice vo Viedni (dnes Österreichische Nationalbibliothek). Mapa je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz