Odstránené sochy
Datum vydání: 4. 7. 2017
Tento mesiac zomrel významný slovenský umelec, sochár Jozef Jankovič. Napriek tomu, že jeho tvorba bola významne v pravom zmysle slova angažovaná, neboli jeho diela vládnucimi kruhmi prijímané pozitívne. Jeho súsošie spred pamätníka SNP v Banskej Bystrici z r. 1969 bolo neskôr odstránené, aby sa po rokoch dočkalo znovuodhalenia aj podoby na poštovej známke k 70. výročiu SNP v r. 2014. Ale takýchto príkladov by sme mohli uviesť desiatky od vzniku ČSR po skončenie vojny v r. 1945 alebo po Nežnej revolúcii 1989. Po vzniku Republiky sa odstraňovali z našich miest symboly Koruny, pripomínajúce Rakúsko-uhorskú monarchiu. V Bratislave tak bola odstránená socha Márie Terézie od Jána Fadrusza z r. 1897 a jej úlomky skončili v Dunaji. Podobne po 2. svetovej vojne mizli z našich miest sochy Tomáša Garique Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, aby sa niektoré po rokoch dočkali svojej reinštalácie, čo možno dokumentovať niektorými poštovými pečiatkami. U nás v Trnave pri výstavbe novej pošty a rekonštrukcii Námestia Klementa Gottwalda bolo odstránené ako „nežiaduce novej dobe“ historické súsošie sv. Trojice, dominujúce námestiu. Na pôvodné miesto sa vrátilo reštaurované v r. 1993.
Zaujímavý osud mala socha Milana Rastislava Štefánika, jedna z prvých Štefánikových sôch na Slovensku od zakladateľa moderného slovenského sochárstva Jána Koniarka. Najskôr bola pri budove Hospodárskej banky, kde nahradila Pamätník honvédov z revolučných rokov 1848. (Tú preniesli na Nový cintorín, kde je umiestnená medzi lipami podnes, pravda bez bronzovej dosky, ktorú neskôr pár bezdomovcov odnieslo do zberných surovín). Koniarkova socha M. R. Štefánika dostala v roku 1969 miesto oproti Bernolákovmu súsošiu, aby bolo po rokoch premiestnené pred Evanjelický kostol, pričom ešte aj doteraz to nebolo jeho posledné putovanie. Vzhľadom k neistému podložiu (socha je na betónovom prekrytí potoka Trnávka) sú už vypracované plány jej presunu na takmer pôvodné miesto, pričom opäť nahradí iné súsošie, tentoraz Pamätník osloboditeľov Červenej armády od L. Snopka.
Pražania si iste pamätajú obrovské súsošie Jozefa Vissarionoviča Stalina na Letnej od sochára Otakara Šveca odhalené 1. mája 1955, odstránené nočnými odstrelmi v novembri 1962. Dnes na mohutnom podstavci je moderný Metronóm K. Nováka z r. 1991.
Výpočet osudov pamätníkov (iste nie úplný) skončím súsoším Klementa Gottwalda v Bratislave na dnešnom Nám. slobody od Tibora Bártfaya z r. 1980, ktoré na tomto mieste vydržalo do roku 1990, kedy sa rozhodlo opäť odstrelom jeho odstránenie. Podobne z našich miest postupne zmizli sochy Stalina, Lenina, ktoré akosi automaticky „patrili“ do výzdoby našich miest.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz