Zpravodaj 04/2009: Okénko k našim sousedům na Slovensko
Datum vydání: 2. 7. 2014
Dnešní rubrika okénka bude poněkud různorodá. Nejprve se budu věnovat našemu oslavenci – spolupracovníkovi a členovi našeho výkonného výboru. Poté si opět trochu zavzpomínáme s Rudolfem Fischerem na slovenského výtvarníka, jehož poštovní známky zdobí naše sbírky Československa a nezůstanu dlužný nic ani sběratelům specialistům, kteří se věnují známkám slovenským. O dnešní bohatou rubriku se postarali naši slovenští přátelé, pan Peter Malík, Ján Mička a Miroslav Gerec. V závěru rubriky se dozvíme jednu nemilou zprávu a rád bych zde ještě upozornil na odbornou literaturu našich sousedů, o které píši v jiné rubrice Zpravodaje.
Okénko k našim sousedům na Slovensko
Prvním avizovaným oslavencem je náš přítel a kolega Svätopluk Šablatúra, který oslavil 80. Narozeniny. Dovolil jsem si se souhlasem redakce časopisu Zberatel převzít zdravici Jána Mičky, který našemu Sváťovi blahopřeje.
„Začiatkom septembra oslávil popredný zberateľ a odborník na slovenskú a československú známku, JUDr. Svätopluk Šablatúra, krásny vek 80 rokov. A ďalšie jubileum spojené s jeho osobou je to, že je zakladateľom dabingu na Slovensku, ktorý oslavuje polstoročnicu.
Narodil sa v „pěkném slovenském“ mestečku Skalica (ako sa spieva v známej pesničke), kde strávil detské roky, poznajúc sa s Pavlom Hallonom, ktorého otec bol skalickým riaditeľom školy a známym filatelistom. Tak spoločne absolvovali aj prvé krôčiky pri vtedy nových známkach rodiaceho sa Československa. A na Skalicu nedá p. Šablatúra dopustiť doteraz, rád sa sem pravidelne vracia k známym, k rodine alebo za prácou na svojej chalúpke. Ale nezabúda na svojich rodákov a priateľov ani s filateliou. Dôkazom sú výstavy tvorcov poštových známok, usporiadaných v skalickej galérii a v múzeu, ktorých je iniciátorom. Tak sa Skaličania mohli zoznámiť napr. s tvorbou Eduarda Grečnera, Martina Činovského, Františka Horniaka alebo naposledy v auguste na spoločnej výstave s dielami akad. mal. Ivana Schurmanna a Vladimíra Droppu. Mnohé slovenské mestá môžu túto jeho aktivitu len závidieť.
Poštové známky začal zbierať ako žiak gymnázia. Jeho prvým učiteľom filatelie bol pán Bureš, zakladateľ skalického klubu filatelistov, ktorý malému Svaťovi poskytoval nepredané zvyšky výberov známok, ale čoskoro to mladému adeptovi filatelie nestačilo. Sám začal študovať známky podrobnejšie, začal o nich písať zistené poznatky, a tak nečudo, že ste sa mohli s jeho názormi a poznatkami o poštovej známke už v mladom veku stretnúť na stránkach vtedajších filatelistických časopisov. Neskôr svoje vysoko odborné znalosti a získané poznatky zo štúdia pravosti a fálz poštových známok zúročil pri tvorbe vynikajúceho exponátu Pozor, Falzum!, s ktorým pochodil množstvo domácich aj zahraničných výstav. Tento exponát je skutočnou školou filatelie každého, aj vyspelého filatelistu, nad listami ktorého uvidíte bádať nejedného návštevníka výstavy.
S menom Svätopluk Šablatúra sa často stretnete pri mnohých článkoch v odbornej filatelistickej tlači, Zberateľa nevynímajúc. Pravidelne publikuje svoje poznatky, získané z práce znalca a člena spoločnej komisie znalcov SČF. Ako to už býva, pri svojej znaleckej práci sa neraz dostane do sporu s inými odborníkmi na známky a zberateľmi, a tu je pán Šablatúra veru prísnym a spravodlivým posudzovateľom aj nekompromisným odborníkom, nehľadiac naľavo či napravo na osobu alebo funkciu. Tak sme sa mohli stretnúť s jeho názormi v otvorenom liste neznámemu falšovateľovi slovenských známok, či „známemu“ odborníkovi na slovenské známky, ktorý vypúšťal do sveta reparovaný lep alebo v mediálne známom „prípade Pytlíček“ voči funkcionárovi českého zväzu. Aj na Slovensku je známy ako tvrdý obhajca kvality slovenských známok a oceľotlače pri ich výrobe, tak je známe, ako sa postavil proti zmene spôsobu tlače nových slovenských známok a proti spôsobu, ako bol vybraný v konkurze ich dodávateľ. Ako publicista sa predstavil verejnosti aj knižkou Falošné Hradčany, neoceniteľnou pomôckou zberateľov klasických známok Hradčany, a ktorú dnes budete len ťažko hľadať na pultoch knižných predajcov. Je však aj vystavovateľom a odborníkom na ruské známky, jeho exponát ruských a sovietskych známok bol vystavovaný doma, a je zaujímavé, že na výstave v Moskve bol hodnotený a oceňovaný odborníkmi a ruskou verejnosťou vyššie než porotcami výstav doma, ale taký je už svet.
Rád sa drží svojich názorov, ktoré napriek výčitkám iných odborníkov niekedy až popravde tvrdohlavo presadzuje. Príkladom takéhoto postupu je jeho exponát medzivojnového Československa, v ktorom mu jurymani vytýkali nezaradenie známok niektorých emisných období československej tvorby, ktoré on nepokladal pre návštevníkov za zaujímavé.
Popri svojej náročnej práci znalca, publicistu, funkcionára zväzu a vystavovateľa si neraz nájde čas na priateľský rozhovor s kýmkoľvek na bratislavskej burze, nezabudne ani na mládež a začínajúcich zberateľov cennou radou či nejakými prebytkami.
A pretože dobre pozná slovenské pomery, s pokojom odskúša pravosť niektorých predložených známok bez nároku na honorár. To hádam nepotrebuje komentár...
A na záver jedna nefilatelistická perlička: Pán JUDr. Šablatúra bol dlhoročným pracovníkom filmu a neskôr televízie ako režisér. Jeden z jeho niekdajších filmov, na ktorom pracoval ako asistent réžie a bol nakrúcaný v Smoleniciach bol s názvom Čisté ruky. Tento film sa v rokoch, ktoré dnes pokladáme za prekonané, dostal do trezoru ako neželaný film, ktorý nemal nikto vidieť. Želaním pána Svätopluka Šablatúru je, aby všetci tí, ktorí pracujú s poštovými známkami, od ich vzniku, cez výrobu, distribúciu až po okamih, keď skončia nalepené na liste alebo sú založené v zásobníku, mali vždy čisté ruky. Doslova.
Do ďalších rokov želajú slovenskí filatelisti pánovi JUDr. Svätoplukovi Šablatúrovi veľa zdravia, úspech v jeho náročnej práci a spokojnosť nad zbierkami známok.“
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz