Spomienka na majstra - Herčík zostal na Slovensku

V tomto roku sme si pripomenuli nedožité 83. narodeniny legendy českej i bývalej československej známkovej grafiky - pražského Majstra - rytca Josefa Herčíka. Rytecká a výtvarná tvorba moravského rodáka z Moravského Slovácka - Uherského Brodu - patrí ako spoločensky významný odbor úžitkovej grafiky nielen do zlatého fondu českej známkovej grafiky a výtvarného umenia, ale daj do zlatého fondu českej kultúry vôbec. Svoj výrazný rukopis a umelecký zápis však zanechal aj v slovenskej známkovej grafike. Aj jeho aktívnym umeleckým pričinením jej patrí popredné miesto nielen v odbore najmenšej grafiky, ale i vo svete filatelie. Svojim celoživotným tvorivým ryteckým dielom v známkovej tvorbe sa však zaslúžil aj o celosvetové priznanie a znovu objavenie tejto grafickej techniky disciplíny vo výtvarnom umení 20. storočia. Pod Tatrami sme iste radi, že sa tak stálo aj na známkach mladej Slovenskej republiky.

Slovenská známková tvorba je dnes v zahraničí hodnotená veľmi vysoko. Jej tvorba vychádza predovšetkým z dôrazom na grafické a rytecké hodnoty. Odborníci z radov filatelie ich právom radia pre ich umeleckú úroveň - výtvarnú krásu, námetovú rôznorodosť, spôsob a kvalitu tlače k trvalým hodnotám európskej známkovej tvorby. Dôkazom toho sú už dve najvyššie ocenenia v prestížnej medzinárodnej súťaže o najkrajšiu známku sveta Grand Prix de I´Exposition WIPA udelené slovenským známkam - v rokoch 2000 - Dejiny poštového práva (20 Sk, D. Kallay, M. Činovský) a 2003 – známkový obraz – reprodukcia olejomaľby Ladislava Medňanského (1852-1919): Potok za humnami, Na brehu, 1875, zo zbierok Slovenskej národnej galérie (18 Sk, z emisného radu Umenie). Už skôr v rokoch 1995 a 1998, získali ocenenia WIPA vo Viedni - tretie miesto - známky Krajina z Terchovej (reprodukcia olejomaľby Martina Benku - v prepise Martina Činovského), resp. Ľudovít Štúr (autor Jozef Baláž, Martin Činovský).

Je v tom nielen kus symboliky, ale i jeho priznaného ryteckého majstrovstva, že bol prvým zahraničným autorom slovenskej známky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky dňa 1. 1. 1993. Iný to ani nemohol byť. Po zásluhe tak bolo ocenené nielen jeho umelecké majstrovstvo rytca a práca pre známkovú tvorbu v bývalom Československu, ale i a pri výchove a odovzdávaní štafety jeho slovenským pokračovateľom, pri budovaní tradícií slovenskej poštovej známky. Rytec "par excellence" Josef Herčík (1922-1999), lebo o ňom je reč, ako pedagóg vychoval nielen prvého slovenského rytca známok akad. maliara Doc. Martina Činovského (1953), ale ako Majster rytec spolupôsobil pri dotváraní ryteckých podôb výtvarných námetov autorov zo Slovenska ešte v podmienkach emisie českoslovesnských známok – ako J. Baláža, A. Brunovského, V. Hložníka, ale aj umelecké diela Fullu, Veinera-Kráľa, či vyobrazenie ľudovej ikony (zo zbierky Šarišského múzea v Bardejove). Je aj autorom rytiny znaku hlavného mesta SR Bratislavy. Herčíková známková tvorba je zdanlivým mostom, ktorý spája československú a českú známkovú tvorbu so slovenskou známkovou tvorbu.

Majster Josef Herčík je tak autorom tretej v poradí slovenskej známky Ružomberok - Kostol Sv. Ondreja, 5 Kčs (vydanej 31. 1. 1993), nielen ako rytec, ale aj ako autor výtvarného námetu známky, FDC a pečiatky. Ešte v tom istom roku je autorom ďalšej známky (emisné č. 6) Sväty Ján Nepomucký, 8 Sk (vydanej 13. 3. 1999), ako autor výtvarného prepisu a rytiny (podľa výtvarného návrhu Joachima Reisse) a autor výtvarného návrhu a rytec FDC a pečate. Sv. J. Nepomucký bol spovedník manželky syna Karola IV - Václava.

K jeho vrcholným dielam v slovenskej známkovej tvorbe sa radí známka vytvorená v spolupráci s národným umelcom - akad. sochárom Tiborom Bartfayom (1922), autorom výtvarného návrhu - Kráľ Svätopluk 1100. výročie umrtia, 12 Sk. Zaujímavou zhodou okolností, sa títo dvaja významní umelci a tiež rovesníci, obaja vo veku 72 rokov, stretli pri jej realizácii, pri historickom námete známej historickej osobnosti z čias Veľkej Moravy, symbolizujúcom naše spoločné dejiny. Výtvarne presvedčivé schopnosti Tibora Bartfaya - jeho virtuózne majstrovstvo sochárskej kresby a kompozičnú kreativitu - Josef Herčík kultivované a disciplinovane, ako špičkový profesionál vo svojom odbore - ryteckého majstra - rovnako umelecky pôsobivo, presne, ale aj intuitívne dotvoril spoločné dielo a vdýchol mu neopakovateľnú dobovú atmosféru.

Celkovo svoj výtvarný a rytecký rukopis Josef Herčík, až do svojej smrti v roku 1999, zanechal na deviatich slovenských známkach, keď na dvoch z nich stretol pri spolupráci so svojim žiakom a neskôr aj rytcom ašpirantom akad. maliarom Martinom Činovským, rodákom z mesta Majstra Pavla z Levoče. V rokoch 1993 – 1999 vytvoril a spolu podieľal sa na týchto známkach:

1993

Ružomberok - Kostol Sv. Ondreja, 5 Kčs, ako autor výtvarného námetu známky, FDC a pečiatky a rytec.



Sväty Ján Nepomucký, 8 Sk, autor rytiny (podľa výtvarného návrhu Joachima Reisse) a autor výtvarného návrhu a rytec FDC a pečate.

1994

Kráľ Svätopluk 1100. výročie úmrtia, 12 Sk, autor výtvarného návrhu národný umelec akad. sochár Tibor Bartfay.



1995

100. výročie organizovanej filatelie na Slovensku, 3 Sk, autor výtvarného návrhu akad. maliar Miroslav Cipár.

1997

Koloma Sokol Za cieľom, 12 Sk, ktorú vytvoril v tandeme so svojim bývalým žiakom akad. maliarom Martinom Činovským, tentoraz ako autorom grafickej úpravy známky, a tiež s akad. maliarom Jozefom Balážom, autorom výtvarného návrhu na FDC.

1998

Európa - Folklórne slávnosti - Ľudová svadba, 12 Sk, opäť v spolupráci s akad. maliarom Martinom Činovským a akad. maliarom Jozefom Balážom.



Ochrana prírody Ryby I, II, III , 4 Sk, 11 Sk, 16 Sk, priehradkový list (3 známky), autor výtvarného návrhu akad. maliar Dušan Kallay.


Majster Josef Herčík je aj autorom prvej známky samostatnej Českej republiky - Malý štátny znak, doplnený heslom Pravda víťazí - 3 Kčs (január 1993) - autorom jej výtvarného námetu aj rytcom. Prvej emisie historického významu, ktorá bola vydaná k vzniku ČR. Jeho umelecký kredit sa tak stal dostatočne známy nielen v ČR, ale aj vo svete.

Umelecké curriculum vitae:

Josef Herčík (1922-1999) - významný český grafik a rytec, autor stoviek rytín československých, českých a slovenských známok, výtvarných návrhov FDC a pečiatok, stoviek rytín pre ceniny, sa pôvodne vyučil v Českej zbrojovke nástrojárom a kovorytcom (zbrojárom) výtvarného dekóru zbraní. Výtvarný talent zdedil zrejme po svojom strýcovi – výtvarníkovi autodidaktikovi, spolu s vrodeným zmyslom pre dekoratívnosť ľudového ornamentu rozšírenom na Slovácku. S remeselnou zručnosťou svoje prvé výtvarné nápady úspešne realizoval pri výzdobe poľovníckych zbraní a umeleckých šperkov. V roku 1945 odišiel do Prahy kde sa ako rytec postupne naplno začal venovať iba ryteckým prácam vo výtvarnej grafiky. V tvorivom umeleckom prostredí na Vltave, s majstrami českého výtvarného umenia, usilovne a cieľavedome, krok za krokom rozvíjal svoj mimoriadny umelecký talent - rytca i výtvarníka. Aj ako autodidaktik ho dokázal rozvinúť, najskôr v prvej etape v oblasti svojej špecifickej domény – ryteckej grafiky v technike kovu a neskôr aj v užitkovej a voľnej grafike (výtvarne sa súkromne vzdelával u prof. Vladimíra Pukla z pražskej AVU). Podarilo sa mu tak spojiť svoju profesionálnu remeselnú priemyslovo-technickú zručnosť s výtvarným citom a eleganciou do svojbytnej novej disciplíny – rytca známkovej grafiky. Mal všetky vlastnosti, ktoré sú pre rytca nevyhnutné - talent, pracovitosť, zodpovednosť a trpezlivosť, ktoré začal čoskoro tvorivo sám ďalej rozvíjať a intuitívne zdokonaľovať v rámci možností a v prospech oceľorytiny. Hľadal nové spoje medzi umeleckým charakterom známkovej výtvarnej predlohy, tvorivým poňatím a reprodukčným vcítením sa do jej rytiny. Je autorom celej rady vzácnych umeleckých ryteckých transkripcií československých známok, hlavne zo známej a vysoko cennej emisie československej pošty "Umelecké diela na známkach " (napr. nezabudnuteľný prepis Tiziano Vecelli, zo Zámeckej obrazárne v Kroměříži a Obrazárne pražského hradu 1978), kde pri prepise výtvarných predlôh vyvinul celú škálu prostriedkov, ktoré rytecká technika poskytuje. Ako priznaný autor a spoluautor pracoval na výtvarnej koncepcii mnohých verejnosti dobre známych tematických sériách československých známok, medzi ktorými nechýba ani slovenská grafika (od roku 1971). Za svoju prácu obdržal veľa cien a najvyšších umeleckých ocenení, medzi nimi aj Grand Prix súťaže o najkrajšiu známku svet - za rytecký prepis slávnej Picassovej holubice GUERNIKY (Neapol, 1967). Ešte predtým, ako vytvoril svoje prvé štyri známkové rytiny - s leteckou tematikou, pre svetovú výstavu v Prahe - Praga 1962, a upísal sa natrvalo svojej ryteckej práci v známkovej tvorbe, venoval sa knižným ilustráciám. Už v roku 1958 získal Cenu vydavateľstva Mladej fronty za oceľorytiny k veršom A. Rimbauda (spolu s autorom výtvarných predlôh - kresieb a perokresieb Františkom Tichým). Spomeňme ešte aspoň knižné tituly - Historické zbraně palné a sečné, Fontány kašny a domovní znamení... Z jeho voľnej grafiky a tvorby knižných značiek nemožno nespomenúť, okrem prvých grafik Zátišie s rybami (suchá ihla, 1962), jeho skvôstne portrétne podobizne - skvelých majstrov českej a svetovej hudobnej histórie - Dvořak, Janáček, či Chopin a Mozart a ocenenie z medzinárodnej prehliadky grafickej tvorby Quadrienale malých grafických foriem - Ex-Libris (Banská Bystrica, 1977). Ako externý pedagóg pôsobil na VŠVU v Bratislave, kde prednášal a viedol praktickú výučbu - rytiny a ryteckých techník (ateliér knižnej ilustrácie, A. Brunovský) - nového umeleckého zamerania na tejto škole na vršku neďaleko pamätníka na Slavíne, na známej Drotárskej ceste (dnes už vyše desaťročie vedie na tejto škole špeciálny ateliér pre rytcov jeho žiak Martin Činovský). Autor prvej českej emisie historického významu, ktorá bola vydaná k vzniku ČR (1. 1. 1993) povýšil jeho umelecký kredit, ktorý sa tak stal dostatočne známy nielen v ČR, ale aj vo svete. Tento krok je významným ocenením za množstvo a kreatívnu prácu, ktorou prispel k reprezentácii vysokej kultúrnej úrovne českej filatelie a prostredníctvom nej aj k pozitívnej správe o Českej republiky do celého sveta.

"Jeho mysl splynula s věčností vesmíru" dňa 9. 7. 1999.