Tvorivosť filatelistov po 2.

Možno ste videli vynikajúcu humornú scénku Vladimíra Dvořáka s Jiřinou Bohdalovou o učiteľke Lídlovej. Nakrúcanie scénky sa muselo viackrát opakovať a vždy s novým záberom kamery na klapku, ktorá označovala poradie záberu. Dovolil som si aj ja použiť tento prvok pri popisovaní aktivity filatelistov – zberateľov analogických pohľadníc.

V prvom rade ma k napísaniu príspevku podnietil darček od kolegu J. Tomandla v podobe CM Henri Rousseau so známkou Ja, portrét, krajina 1890 z vlastníctva Národnej galérie Praha. CM bola zhotovená počas Svetovej výstavy PRAGA 1968 s príležitostnou pečiatkou svetovej výstavy dňa 22. 6. 1967 z pohľadnice vydanej nakladateľstvom KLU s vlastnou podobizňou maliara. CM je nádherná, poteší sa jej každý zberateľ. Je tematicky viac využiteľná, lebo motívov je na nej dosť: umenie, osobnosti, loď, vlajky, prístav, most, balón, oblaky atď. Ale predsa – jej veľkosť, lineárne cca o 3 - 4 cm presahuje rozmery bežnej komerčnej pohľadnice, ktoré požadujú predpisy FIP pre tvorbu analogických pohľadníc. Takúto „nadbytočnosť“ veľkosti jej však odpúšťam.

V mojej zbierke analogických pohľadníc nie je takáto CM jediná. Pretože filatelisti často pri tvorbe CM, ak majú vhodnú poštovú známku, nemajú na výber . Uvediem niekoľko príkladov: Slovenská pošta vydala známku Krásnohorského Podhradia s mauzóleom Francisky Andrássyovej neďaleko hradu Krásna Hôrka v nominálnej hodnote 1,15 eura. Obec, resp. príslušné turistické centrum dalo vyhotoviť okienkovú pohľadnicu s formátom A5 nepochybne príťažlivú pre turistov a návštevníkov hradu a obce, ale spôsobujúcej problémy už pri frankovaní zásielky alebo pri samotnej poštovej preprave. Pretože neviem si predstaviť, že adresát dostane túto pohľadnicu nepoškodenú, nepokrčenú.



Zberateľ CM oželie nie malú sumu za známku aj pohľadnicu, pričom pri zhotovení takejto „nepredpisovej“ CM si myslí a dúfa, že je to iba „zatiaľ“- teraz, veď čo keď sa situácia a filatelistické predpisy v budúcnosti zmenia? Príklad na voľakedajšie odmietanie známok s perfinom a ich neskoršie uznanie za plnohodnotný filatelistický materiál asi nie je jediný. Takže možno sa v budúcnosti dočkajú naši nasledovníci aj rehabilitácie „okienkových“ pohľadníc.

Ďalším príkladom väčšej CM v mojej zbierke je pohľadnica so slovenským spisovateľom, národným buditeľom a spisovateľom Michalom Hodžom. Regionálne kultúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši dalo vyrobiť tieto pohľadnice takisto s väčším formátom. Naposledy spomeniem posledný prípad peknej, ale nepredpisovej pohľadnice, ktorú organizátori pripravili k inaugurácii známky Alfonsa Muchu Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia! Filatelisti, ktorí nepochybne spolupracovali pri organizácii piešťanského podujatia, nemali zrejme najväčšiu váhu v argumentoch na prípravu materiálov, ak získaný sponzor chcel vydať reprezentatívnu vec. A to sa mu aj podarilo. Ale na škodu veci - keď zhotovená CM s vyššou sumou na zaplatenie známky tak klesla na nižšiu úroveň filatelistického suveníru. Opäť môžem iba potichu poznamenať: Dokedy? A tak zatiaľ ostane v zásobníku dovtedy, kým ju po rokoch neobjaví budúci céemkár, až kým ju doba neprehodnotí.