Jozef Džubák - doddie – rozhovor o filatelii a Hradčanech
Datum vydání: 19. 3. 2013
Dnes čtenářům Infofily přinášíme zajímavý rozhovor s Jozefem Džubákem. Na internetovém diskuzním portálu Sberatel.com je znám jako doddie. Aktivně se účastní diskuze na portálu Sberatel.com a publikuje i zajímavé články o Hradčanech.
Řekni prosím čtenářům něco o sobě.
Pracujem ako žinostník v mediálnej oblasti. Mám 46 rokov a žijem v Malackách. Okrem filatelie sa venujem miestopisu, histórii, turistike a mám rád kvalitnú hudbu.
Začneme tedy od tvých filatelistických začátků. Kdy jsi se dostal ke sbírání známek?
V podstate to, že budem zbierať známky nebolo mojim rozhodnutím. Ako malý chlapec sa moja stará mam rozhodla, že budem zbierať známky. Mohol som mať vtedy asi 6 rokov a musím úprimne priznať, že mi to vtedy bolo jedno. Skôr to bolo o tom, že moja stará mama mi do zásobníkov zbierala známky, ktoré som si raz za čas pozrel. Samozrejme to boli všetko bežné námety vydávané v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Na základnej škole som však zistil, že známky zbiera skoro každý spolužiak a preto, lebo som chcel zapadnúť medzi nich, som sa o známky začal zaujímať. Samozrejme to boli klasické výmeny, aké pozná skoro každý. Čím bola známka farebnejšia, tým bola vzácnejšia. Po čase som sa zapísal do KMF v Rožňave, kde som objavil čaro filatelie. V klube bolo niekoľko chlapcov, ktorým učarovali „staré známky“ a tak som tomuto čaru podľahol aj ja a začal som zbierať európsku klasiku. Určite sa v tomto momente viacerí zberatelia pousmejú, ale v tej dobe to boli zázračné roky hľadania „vzácností“ vo výberových zošitoch a snenia o známkovom poklade ukrytom niekde na starej povale. Veľkým prínosom pre mňa bola skutočnosť, že som bol veľmi slabý z chémie. Je to paradox, ale aj vďaka chémii som objavil krásu „starých“ známok. Môj sused, aktívny numizmatik, totiž študoval chémiu v Brne a ponúkol mi, že ma bude doučovať. Aby ma motivoval, za každú správne urobenú domácu úlohu som od neho dostal balíček známok. Šlo o bežné európske známky vydávane do roku 1945. Samozrejme to bola pre mňa nesmierna motivácia. Tak sa stalo, že som to nakoniec z chémie vytiahol na dvojku. Z knižnice som si požičal starý katalóg Zumstein a zahĺbil sa do známok Európy prvej polovice 20. storočia. O rok nato sa mi podarilo získať starý „pofisácky“ album známok ČSR I. Odvtedy sa známky ČSR I. stali mojou celoživotnou láskou.
Kdo byl tvým filatelistickým vzorem či učitelem?
S veľkou úctou a uznaním spomínam na človeka, ktorému môžem ďakovať za všetko, čo ma spojilo s filateliou. V Dome pionierov v Rožňave viedol v tej dobe KMF pán Štefan Harviščák, človek stále usmievavý a prívetivý. S obrovskou dávkou nadšenia a trpezlivosti sa s nami delil o svoje vedomosti. Je to on, komu v podstate môžem ďakovať za všetko, čo sa týkalo mojich filatelistických začiatkov.
Vybral jsi si pro naše sběratele tak oblíbené Hradčany. Proč zrovna je a jakým způsobem vytváříš sbírku?
Z ČSR I. to boli práve Hradčany, ktoré sa stali mojou láskou na prvý pohľad. Na jednej strane ma fascinuje krása secesie, ktorá sa u našich prvých československých známok spojila s menom velikána českej secesie, Alfonsom Muchom. Na druhej strane to bola obrovská paleta možností špecializácie v rámci československej klasiky. Hradčany ponúkajú množstvo rôznych doskových vád, zúbkovaní, farebných odtieňov atď. Skoro každá známka tejto emisie v sebe nosí nejaký príbeh. Z niektorých celistvostí je možno vyčítať kus vtedajšej poprevratovej histórie. Je to veľmi zaujímavé obdobie vytvárania našej spoločnej štátnosti a Hradčany sú veľmi pútavým sprievodcom tohto obdobia. Odvtedy, čo som sa začal venovať známkam ČSR I. som vždy zvádzal boj so zásobníkmi a albumami. Zásobníkov nikdy nebolo dosť a albumové listy boli pre moje potreby vždy málo špecializované. Počas tých rokov som vymýšľal kvantum spôsobov spracovania mojej zbierky a vďaka možnostiam, ktoré nám poskytuje súčasnosť som tento problém definitívne vyriešil. Zbierku si budujem podľa svojho gusta a všetky albumové listy si vyrábam sám.
Jedná se tedy o rozsáhlou specializaci a studijní práci. Tvým cílem jsou tedy i rekonstrukce tiskových desek a jiné chuťovky?
Jednoznačne sa jedná o rozsiahlu špecializáciu a štúdium. Čo sa týka mojej zbierky venujem sa aj zostavovaniu rekonštrukcií TD emisie Hradčany. Ak by som mohol načrtnúť systém spracovania mojej zbierky, tak to u každej nominálnej hodnoty vyzerá asi takto: všeobecné informácie o danej hodnote, druhy použitého papiera, farebné odtiene, ak sú, tak druhy zúbkovania a ich zaujímavosti, poštové použitie danej hodnoty, spoločné výrazné doskové vady a prípadné retuše, typológia, výrazné doskové vady a prípadné retuše charakteristické pre jednotlivé tlačové dosky a samotné rekonštrukcie tlačových dosiek. Aj keď sa jedná o pomerne náročnú prácu, odmenou sú vždy nové poznatky a výsledný efekt uložený na albumových listoch.
Účastníš se i aktivně diskuzního fóra Sberatel.com. Jaký máš na tento projekt názor?
Pamätám sa na dobu, keď filatelisti v Československu aktívne spolupracovali a prinášali tak prospech celej filatelistickej pospolitosti. Bohužiaľ sa táto spolupráca z filatelistického života akosi vytráca. Väčšina zberateľov úpenlivo stráži iba to svoje a konštruktívna diskusia z bežného zberateľského života akosi mizne. Ľudia sú viac uzavretí do seba a vďaka počítačom a internetu sa často utiekajú do virtuálneho sveta. Tento projekt vnímam veľmi pozitívne, lebo dokázal zberateľom i odborníkom poskytnúť priestor na publikovanie a výmenu názorov. Osobne si myslím, že pre širokú verejnosť je to prínos obzvlášť vtedy, ak sa im do rúk dostane nejaký materiál po zberateľovi, s ktorým si nevedia rady. V tejto oblasti je tento projekt jedinečný práve tým, že laikom nezištne poskytuje objektívne a reálne informácie.
Co by podle tebe nemělo scházet v žádné knihovně pravého filatelisty a co je Tvá sběratelská bible?
V každom prípade by tam nemali chýbať katalógy, aby sa filatelista dokázal zorientovať v oblasti, ktorá je predmetom jeho zberateľského záujmu a potom je to filatelistická literatúra danej oblasti. Čo sa týka mojej „zberateľskej Biblie“, tá má veľa dielov a mnoho tisíc strán. Volá sa Monografie československých známek. Osobne si však veľmi cením Hirschovu a Franěkou publikáciu Československé známky, ktorá bola vydaná v roku 1935, Novotného Speciální příručku pro sběratele československých známek, tzv. katalóg Merkur i Hamrove a Škaloudové Rukoväte. Musím povedať, že toho je oveľa viac, ale rozpisovať to tu, by nemalo význam. Myslím si, že dobrej literatúry a zdrojov informácií nie je nikdy dosť.
Tvůj nejsilnější zážitek z výstav? Který exponát tě osobně nejvíce zaujal a proč?
Možno to bude znieť banálne, lebo tu nebudem ospevovať nejaký konkrétny exponát. Zažil som krásny moment na výstave Praha 1998. Pozeral som si exponát ČSR I. pri vedľajšom paneli stál starý otec s vnúčikom. Starý otec načiahol ruku k panelu o hovorí vnúčikovi: „Vidíš Honzíku, tohle je aršík „Kde domov můj“. Byl vydán hodně dávno. V té době jsem začal sbírat známky...“ Čo sa týka exponátov, zaujme ma každý exponát, z ktorého nevyžaruje iba to, že daný vystavovateľ má len tučné a bezodné konto v banke, ale cítiť z neho roky aktívnej zberateľskej práce a skúmania. Okrem exponátov ČSR I. si obzvlášť rád pozriem exponáty z oblasti poštovej histórie. Veľmi často sú to práve tieto exponáty, ktoré dokážu z bežných celistvostí a dokladov poštovej prevádzky urobiť výnimočné poklady.
Jaký máš názor na organizovanou a mládežnickou filatelii. Jsi členem ZSF?
Mám to šťastie, že som členom Klubu filatelistov v Malackách a musím povedať, že je to jeden z mála klubov na Slovensku, v ktorom prebieha čulý život nezameraný iba na tzv. „novinkovú službu“. Od apríla do mája bude mať náš klub v Malackách propagačnú výstavu. Trikrát ročne usporadúvame v Malackách zberateľské burzy, ktoré sa tešia značnému záujmu tak zberateľov, ako aj širokej verejnosti. Mladých filatelistov je však aj u nás v klube iba ako šafránu. Myslím si, že mládež všeobecne nemá záujem o záľuby, ktoré sú spojené so štúdiom a vzdelávaním. Nová doba so sebou priniesla nové „hodnoty“, ktorým terajšia mládež prepadla. Dnešná mládež je verným odrazom súčasného povrchného braku, ktorý je často prezentovaný ako moderná kultúra. Nie som členom ZSF. Dôvod je veľmi jednoduchý. V oblasti môjho zberateľského záujmu mi ZSF nemá čo ponúknuť. Som však tzv. prispievajúcim členom KF v Malackách a členom Slovenskej filatelistickej akadémie (SFA).
Kterých sběratelů si nejvíce vážíš, s kým se přátelíš a kdo je pro tebe vzorem ohledně sběratelství?
Zberateľov, ktorých si vážim je viacero, súčasne by som mohol povedať aj to, že sú, resp. niektorí boli aj mojimi vzormi. Veľmi si vážim dlhoročnú prácu a hĺbku odborných vedomostí Dušana Evinica, MUDr. Juraja Pálku, Janka Marenčíka, Júliusa Píšu i košických perfinárov i mravenčiu prácu Michala Kiššimona. Mojim dlhoročným blízkym priateľom bol aj Ing. Stanislav Jošth, ktorý však už nie je medzi nami. Spomedzi aktívnych členov diskusného fóra Infofily si vážim pána Jaroslava Michalíka. Roky aktívne spolupracujem aj s mojim priateľom Zoltánom Kovácsom, ktorý má môj obdiv, čo sa týka intenzity a úrovne samovzdelávania.
Co říkáš na poslední nález Vejprtského padělku (nálezce blazek007), který byl publikován na www.sberatel.com?
Svoj názor som napísal aj stránkach diskusného fóra, no využijem príležitosť danú týmto rozhovorom, aby ho zopakoval. Osobne si myslím, že nie je namieste, myslieť si, že sa v balíčkových materiáloch už nedá nič objaviť. Skôr si myslím, že sa doba pohla niekam inam, a vďaka tomu, že sú zdroje informácií oveľa dostupnejšie, ako v minulosti, je možné pri poctivom štúdiu nájsť celkom zaujímavé veci. Napr., ak pred 25 rokmi niekto nemal knihu Padělky čs. známek vydanú v roku 1963, ktorá sa okrem iného v tej dobe predávala v cenovej relácii 800 - 1000.- Kčs, tak mal skoro mizivú šancu určiť, či sa u 300 ha. známky jedná o vejprtské falzum alebo nie. Ďalšou skutočnosťou je, že väčšina zberateľov mala zafixovaný u hodnoty 300 hal. kontr. znak A v ...NSKÁ bez dĺžňa. Práve tento identifikačný znak poštová pečiatka na náleze tak krásne zakrýva. Takže, ak aj balíčky, v ktorých sa táto známka nachádzala, niekto prezrel, vďaka tomu, že mu chýbali ďalšie informácie, známku prehliadol. Osobne som pánovi Michalíkovi zablahoželal, ale musím dodať ešte jednu zaujímavosť. Dúfam len, že sa na mňa nenahnevá. Keď som bol naposledny u neho niekedy koncom roka povedal mi: „A výte co, našel jsem známku, která vypadá jako „Wejprtské falsum“ no nebyl jsem si jist, tak jsem ji dal stranou a teď nevím kde je. Doufám, že jsem ji náhodou nezamíchal do balíčků na prodej...“ Ja už len dodávam, že chvála bohu nie...
Z jakého filatelistického přírůstku jsi měl v životě největší radost?
Nesmiernu radosť som mal vtedy, keď sa mi podarilo získať do zbierky ústrižok so zmiešanou frankatúrou rakúskych súbežných známok a známkou Hradčany 10 hal. s pečiatkou Praha 1 - 18. 12. 1918. Dovtedy to bolo, iba mojim zbožným prianím mať raz v zbierke poštové použitie z prvého dňa platnosti prvých československých známok a toto prianie sa stalo realitou.
Prírastkov, ktoré mi priebežne pribúdajú do zbierky je veľa. Teším sa z každej známky celiny či celistvosti, ktorá prispeje k jej rozšíreniu. Veľkú radosť som mal aj napríklad z celistvosti, na ktorej je použitá strihaná známka 15 hal. zo VI. TD. Jedná sa o výnimočný doklad poštového použitia týchto známok, ktorý sa tiež vyskytuje veľmi vzácne.
Kterých znalců si nejvíce vážíš?
Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Vážim si každého znalca, ktorý má ku skúmanej a posudzovanej známke korektný prístup a využije všetky svoje znalosti a technické možnosti v prospech toho, aby známku správne posúdil a v prípade ak sa mýlil, dokáže si svoju chybu priznať.
Jaký máš pohled na znalectví u nás (ČR i SR) a co by se mohlo zlepšit k lepšímu?
Čo sa týka známok ČSR I. osobne si myslím, že v tejto oblasti jestvujú dve línie a to línia investorov a línia zberateľov. Línia investorov je odkázaná na odborné znalosti znalcov, lebo často sama nemá dostatok odborných znalostí na to, aby dokázala posúdiť pravosť materiálu a títo kupujú skôr so zámerom dobre investovať svoje finančné zdroje. Línii zberateľov však súčasná doba stále viac praje. Zdroje informácií sú prostredníctvom rôznych kanálov stále viac prístupné, rozvoj počítačových technológií, kvalitných scanerov a digitálnych mikroskopov zberateľom veľmi uľahčuje posúdenie pravosti skúmaného materiálu. V takých prípadoch, ak má zberateľ dostatok informácií a technickej zručnosti, dokáže si svoj materiál posúdiť sám a znalec je potom iba osobou, ktorá mu jeho výsledok oficiálne potvrdí. Keďže nie som aktívnym členom zväzu nevidím do jeho práce, ani systému výberu zväzových znalcov. Myslím si, že ak majú zväzy v tomto smere nejaké problémy, mali by ich v prvom rade riešiť ich funkcionári.
Setkal jsi se s padělky či podvody ve filatelii a jak navrhuješ, aby se proti nim bojovalo?
Falzifikáty a podvody boli vo filatelii vždy prítomné. Keď sa pozrieme do minulosti, v ktoromkoľvek časovom období nájdeme nejakú aféru či kauzu, ktorá medzi zberateľmi rezonovala. Všetky kauzy a podvody sa vždy točia okolo rýchleho zisku a ľudskej ješitnosti. Ak mám pri kúpe akejkoľvek položky čo i len semienko pochybnosti o jej pravosti, tak si ju nekúpim. Nekúpim si ju ani vtedy, ak by dané políčko v albume ostalo ďalších 20 rokov prázdne. Toto je moje nepísané pravidlo, ktorým sa riadim. Samozrejme ma občas zarazí, ak sa v materiáloch známych zberateľov či obchodníkov stretnem so známkami, ktoré sú na prvý pohľad jasnými falzifikátmi a napriek tomu ich predajca deklaruje ako pravé. Je to o to prekvapujúcejšie, keď viem, že ide o ľudí, ktorí majú kedykoľvek na stole materiál v závratných čiastkach, z čoho jasne vyplýva, že na ich predaj nie sú odkázaní.
Jaké máš plány do budoucna a chceš něco vzkázat našim čtenářům?
Čo sa týka Hradčan, tak tam je to jasné. Je to záľuba na celý život, ktorej výsledkom nikdy nebude výrok „ konečne mám všetko“. Okrem Hradčan sa ešte venujem poštovej histórii. Konkrétne zbieram poštové doklady, celistvosti a celiny západného Abova a venujem sa poštovej histórii mestečka Moldava nad Bodvou, kde som dlho žil. Keďže dostupného materiálu je málo, je to beh na dlhú trať. Verím však tomu, že raz príde deň, keď bude tento exponát hotový a bude môcť byť v Moldave nad Bodvou vystavený.
Děkujeme za rozhovor a vyslovujeme mnohé díky a podporu při další práci pro Infofilu.
Za redakci Infofila.cz - Zdeněk Jindra
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz