Rozhovor Pavlíny Ondrejkové se slovenským vystavovatelem Dr. Vojtěchem Jankovičem

Datum vydání: 30. 8. 2010

---

Mohl byste se nám pane Jankoviči trochu představit?

Narodil som sa a zatiaľ celý život prežívam v Bratislave. Tu som chodil do školy, tu som trávil mladosť a tu pracujem. A tu sa v podstate celý život venujem filatelii. Akurát na ročnej vojenskej službe som bol na Morave – v Mikulove.
Vyštudoval som matematicko-fyzikálnu fakultu UK a najskôr som pôsobil priamo na fakulte ako VŠ učiteľ, vedecký pracovník, neskôr som pracoval vo viacerých IT firmách pri vývoji softvéru a informačných systémov. V súčasnosti pracujem pre renomovanú tréningovú spoločnosť zameranú na vzdelávanie dospelých. Mám jednu manželku (bývalá cyklistka) a jednu dcéru (plavkyňa a možno triatlonistka), s ktorými radi športujeme, ku filatelii však pozitívny vzťah nemajú. Našťastie k bicyklu áno...

Naše mladé čtenáře a asi nejenom je, by zajímalo, jak a kdy jste se začal zabývat filatelií.

Moje zbieranie začalo zhruba pred 35 rokmi, kedy som začal chodiť do filatelistického krúžku. Viedli nás skúsení vedúci, takže nás čoskoro smerovali k zbieraniu nejakej témy alebo štátu/krajiny. Ja som si vybral šport, čo bola dosť široká téma, tak ma "prinútili" vybrať si niečo užšie. Prirodzená voľba padla na futbal. Od toho ma vedúci odhovorili - veľmi rozumne, lebo futbal bol medzi zberateľmi veľmi obľúbený, čo značilo, že ho zbiera veľa ľudí a teda sa ťažšie dostanem k zaujímavým materiálom. A súčasne tento záujem zvyšuje cenu materiálov, čo tiež nie je najvhodnejšia konštelácia pre začínajúceho zberateľa. Tak som sa snažil poobzerať po ničom inom. Prirodzenou voľbou bola cyklistika, pretože bolo naporúdzi dosť veľa známok a pečiatok k Pretekom mieru a Okolo Slovenska. Postupne som sa tomu začal viac venovať a čoskoro som sa venoval len tomuto námetu a bicykel a všetko okolo neho sa stal mojou celoživotnou záľubou – zbieram aj odznaky, pohľadnice, staré dokumenty a pod.

Svoj exponát vystavujem od roku 1978 a postupne som ho niekoľkokrát pracoval, stále je však venovaný bicyklu a všetkému čo s tým súvisí. Pôvodne len športovo orientovaný exponát sa zmenil na prehľad všetkých oblastí v ktorých sa bicykel používa, pričom športové využitie zaberá len malú časť. Súvisí to so snahou prinášať čo najkvalitnejšie a tým pádom aj staršie filatelistické doklady. Takže dnes mám kapitolu venovanú histórii a vývoju bicykla a bicyklového príslušenstva, použitiu bicykla v bežnom živote ako osobného a nákladného dopravného prostriedku, v poštovníctve na doručovanie pošty a súrnych správ, v súťažnom aj rekreačnom športe, v turistika a dokonca aj v armáde. Ako mládežník som začínal s malou striebornou medailou a v podstate ako mládežník som ani viac ako veľkú striebornú nikdy nezískal. Bral som to ako úspech, lebo som musel zvyšovať počet plôch a dokázal som sa udržovať stále na úrovni malá/veľká strieborná. Prechod medzi dospelých nebol ľahký, objavili sa nejaké postriebrené, dokonca jedno potvrdenie o účasti (bez medaile), ale nerobil som si z toho ťažkú hlavu. Exponát som stále dopĺňal a postupne sa objavili aj vyššie ocenenia najskôr na národnej úrovni a potom aj na medzinárodnej úrovni. .



Co všechno, kromě materiálů o kolech, ještě sbíráte?

Popri zbieraní materiálov o bicykloch som sa nevenoval prakticky ničomu inému, čo mi umožnilo sústrediť sa na budovanie exponátu a šetriť si peniaze na skvosty do svojej zbierky. Vďaka svojej profesii mám malú zbierku známok a celistvostí s námetom matematika a počítače, tiež ma zaujíma námet rekreačné lyžovanie. Medzičasom som sa začal venovať aj teritoriálnej filatelii, konkrétne emisii USA Washingtons-Franklins z rokov 1908 – 1921. Je to však len také platonické zbieranie zaujímavých materiálov, moje zameranie stále smeruje hlavne ku bicyklu. Na druhej strane je to však dôležité a pomáha mi to, lebo rozvoj námetového zberateľa nie je možný ak nepozná aj ostatné filatelistické odbory. A v poslednom čase ma zaujíma poštová história – doklady súčasnej poštovej prevádzky, najmä OVS, strojové pečiatky a ďalšie zaujímavosti súvisiace so zmenami a automatizáciou spracovania pošty.

Váš exponát ,, My Life as a Bicycle‘‘ získal na výstavě Antverpia 2010 VZ za 95 bodů, k čemuž moc gratuluji. V čem se liší tento exponát od toho, který můžeme vidět na Exponetu – Světy pedálů? A kde bychom popřípadě mohli váš zlatý exponát vidět?

Ďakujem za gratuláciu, také vysoké bodové hodnotenie príjemne prekvapilo aj mňa. V súčasnosti tento exponát možno vidieť len na výstavách – najbližšie som ho prihlásil na INDIPEX 2011 v Indii a plánujem aj na PHILANIPPON 2011 v Japonsku a ak všetko pôjde podľa plánu pokúsim sa ho vystaviť na jeseň 2011 na národnej česko-slovenskej výstave vo Vysokom Mýte (zatiaľ v štádiu príprav).

Od verzie vystavenej na Exponete (myslím z roku 2005) sa líši dosť výrazne, prakticky nezostal kameň na kameni – za 5 rokov sa mi podarilo získať mnoho nových dokladov a zmenil som koncept aj formu prezentácie. A hlavne som zmenil formát výstavných listov: z pôvodného formáty Pofis som prešiel na ležatý formát A3. Dôvodom je potreba umiestniť aj rozmernejšie materiály a umiestniť na jeden list viac súvisiacich filatelistických dokladov a rozpovedať „príbeh“ do väčšej hĺbky. Myslím, že exponát, najmä námetový, treba vnímať nie ako hotové dielo, ale ako stále sa vyvíjajúce dielko, ktoré nikdy nie je hotové, vždy sa nájde nejaký nový zaujímavý doklad alebo nová s mojim námetom súvisiaca oblasť. A v tom je krása námetového zbierania.

Máte ještě doma rozpracovány i jiné exponáty?

Ako som uviedol, mám rozpracovaný exponát USA Washingtons-Franklins z rokov 1908 – 1921, ktorý som kedysi vystavoval ako mládežník. Neviem, či sa ku tomu ešte niekedy odhodlám, v teritoriálnej filatelii sú potrebné dosť vysoké finančné investície, najmä ak ide o zahraničnú známkovú oblasť. A v hlave nosím ešte zopár menších exponátov, väčšinou jednorámových zameraných na poštovú históriu a súčasnú poštovú prevádzku.

Když jsem začala pracovat na svém exponátu, tak jsem se inspirovala na různých výstavách a také třeba na stránkách AAPE - American Association of Philatelic Exhibitors a exponátech Phillipa J. Stagera, ale třeba také Automobil pana Horáka. Jaký exponát by byl tím inspirujícím pro vás?

Musím sa priznať, že nebol žiadny exponát, ktorý by som mohol považovať za inšpiráciu. Internet ani iné zdroje neboli, tak som chodil na všetky dostupné výstavy a tam poriadne študoval námetové a mnohokrát aj iné exponáty. Jeden ma inšpiroval plánom, iný názvom, iný prezentáciou alebo textami, ale takmer každý nejakým materiálom, ktorý by sa mi hodil. Chodil som a ešte stále chodím s poznámkovým blokom a zapisujem si (a ak mi dovolia aj fotím) materiály a potom ich hľadám a dopĺňam do svojej zbierky a exponátu.
Bol tu však predsa len jeden, ktorý bol akousi výzvou, ktorá ma nútila neustále napredovať a pokúsiť sa dostať na jeho úroveň, čo sa mi podarilo až po takmer 20 rokoch. Bol to exponát Petra Osuského Za slávu športu venovaný histórii a rozvoju olympijských hier. Moderne poňatý s bohatými odbornými znalosťami problematiky olympizmu a s vynikajúcim materiálom.

Na výstavě London 2010 jste působil jako Národní komisař. Jaká to byla zkušenost a co jazyková výbava?

Na výstave London 2010 Festival of Stamps som pôsobil ako národný komisár a súčasne ako kandidát na medzinárodného porotcu FIP. Obe funkcie som zvládol úspešne a tak som pred niekoľkými týždňami dostal certifikát medzinárodného porotcu FIP pre námetovú filateliu. Spolu s veľkou zlatou medailou v Antverpách to bolo akési zavŕšenie mojej doterajšej filatelistickej „kariéry“.
A čo sa týka jazykovej výbavy, angličtina je na medzinárodnej úrovni samozrejmosťou, najmä ak ste v Londýne. Bez nej sa nezaobídete, treba plynulo hovoriť, nadväzovať kontakty, získavať informácie, písať texty v exponáte a študovať texty v iných exponátoch ako inšpiráciu. Našťastie s týmto nemám problém, dobre mi padlo, že som sa počas školských rokov až tak veľmi neulieval a angličtinu som mal v podstate rád. Vďačím za to aj mojej profesii, kde je angličtina nutnosťou pri programovaní, pri štúdiu literatúry i pri vyhľadávaní na internete. Súčasná generácia to má podstatne jednoduchšie, nemusí riešiť dilemu, ktorý jazyk si vybrať – angličtina je už v podstate štandardom, tak niet je čo riešiť. Len sa trochu prinútiť (a potom z toho celý život profitovať).

Co filatelie na Slovensku. Máte trochu času posledovat i mládežníky a jejich díla?

Slovenskú filateliu sledujem, dokonca som predseda Komisie námetovej filatelie ZSF a snažím sa pritiahnuť a motivovať ďalších zberateľov a odovzdávať svoje skúsenosti. Preložil som do slovenčiny populárno-náučnú knihu Známky a čaro filatelie a práve teraz prekladám do angličtiny monografiu o vynikajúcom rytcovi známok Františkovi Horniakovi. Založil som internetový filatelistický portál www.postoveznamky.sk venovaný aktuálnej známkovej tvorbe a filatelistickým podujatiam a obsahuje aj odborná časť venovanú rôznym oblastiam filatelie. Verím, že zaujme nielen dospelých ale aj mládežníkov a pomôže im zorientovať sa a nájsť si svoju oblasť filatelistického záujmu.
Apropo, mládežnícka filatelia na Slovensku – žiaľ má klesajúcu tendenciu, v podstate máme len zopár exponátov a len jeden-dva dosahujú medzinárodnú úroveň. Ale hlavne nevidím u nás žiadnych skutočne zanietených, ktorý sa zbieraniu známok venujú hlbšie. Súvisí to jednak so všeobecným poklesom záujmu o filateliu a jednak s tým, že práca s mladými nie je jednoduchá a my dospelí sa jej nevenujeme dostatočne intenzívne. Myslím, že medzi mladými je dostatok takých, ktorých by filatelia zaujala, nemajú však možnosť ako sa ku nej dostať, resp. nemá im kto podať pomocnú ruku. Aj preto si cením každého mladého záujemcu, ktorý sa pre filateliu nadchne a má záujem dozvedieť sa niečo nové.

Můžete nám říct, kde se s vámi můžeme ještě letos (semináře, setkání) třeba potkat? Co Dobříš?

V roku 2010 som mal prednášku o námetovej filatelii zameranú na filatelistické znalosti v námetovom exponáte na výstave London 2010. Podobný obsah bude mať aj môj príspevok na Dňoch filatelie Slovenska v Ružomberku 25. 9. 2010 a ak organizátori budú mať záujem môžem pripraviť seminár alebo prezentáciu aj na výstave v Dobříši, kde budem pôsobiť ako námetový porotca. To by tento rok malo byť všetko, verím, že na budúci toho bude viac a hlavne, že sa nám podarí pripraviť zaujímavý námetový seminár na spomínanej výstave vo Vysokom Mýte.

Co byste na závěr vzkázal našim mladým filatelistům?

Necítim sa povolaný na veľké vyhlásenia. Pre mňa je filatelia oblasť, v ktorej som našiel miesto pre sebarealizáciu, miesto, kde som mohol hľadať a nachádzať, miesto, kde som mohol prezentovať, čo som vytvoril, miesto, kde som našiel mnoho priateľov, miesto, kde som sa naučil vnímať krásu a pochopil, že známka je niečo viac ako farebný papierik na obálke alebo pohľadnici. Nikdy som do filatelie nešiel s tým, že budem tvoriť exponát, ktorý bude získavať medaily, to prišlo až časom, postupne, keď moja zbierka spontánne rástla a bol to dôsledok môjho zanietenia a vytrvalosti. Takže ak by som predsa len mal niečo odkázať, tak asi toto: Nesnažte sa zbierať známky za účelom finančného zbohatnutia alebo získania ocenení a medailí za svoj exponát. Nájdite si oblasť, ktorá vás zaujíma a snažte sa ju spoznávať a popri tom hľadať filatelistické doklady. Sám pre seba, so svojim pohľadom na vec. Nikam sa neponáhľajte, každý máme vlastné tempo, ktoré nám vyhovuje. A ak bude vaša zbierka dostatočne bohatá, skúste urobiť exponát – nie je to ľahké ale určite to stojí za to!

A na záver ešte jedna rada – nič netreba preháňať: Keď bežný chalan pozve dievča k sebe domov, že jej ukáže zbierku známok, asi všetci vieme na čo myslí. Filatelista sa jej tu zbierku skutočne snaží ukázať.... :-)



Za naše čtenáře vám mnohokrát děkuji za rozhovor a do další – nejenom filatelistické práce, vám přeji mnoho zdraví a štěstí.
A Vás milí mládežníci bych ráda upozornila na výše uvedený portál www.postoveznamky.sk , který založil a provozuje pan Jankovič, kde můžete nalézt informace a odborné články z různých oblastí filatelie.

---

Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz