Zberateľ: Lovná zver 1966

V súčasných diskusiách o problematike tlače slovenských známok sa možno obzrieť aj do obdobia rokov 1964 až 1967, keď bolo ofsetom vytlačených 6 emisií známok bývalého Československa s námetmi fauny a flóry (Pof.1401-1406 Lesné a záhradné vtáctvo, Pof. 1474-1479 Horské vtáctvo, Pof.1517-1522 Majstrovstvá sveta v rybolovnej technike, Pof.1567-1573 Lovná zver, Pof.1587-1593 Vodné vtáctvo a Pof.1630-1635 Kvety botanických záhrad). Možno konštatovať, že tieto emisie boli zberateľsky príťažlivé a dali priestor na špecializované aj študijné zbieranie, keď v troch emisiách sú známky v dvoch typoch, ďalšie zaujímavosti vyplynuli priamo z výrobného postupu a použitej tlačovej techniky netradičných výrobcov známok. A v neposlednom rade sú to odchýlky, ktoré vznikli pri perforácii známok riadkovým a hrebeňovým perforačným zariadením.

Emisiu Lovná zver 1966 (Pof. 1567-1573) možno nazvať aj „slovenskou“, pretože výtvarný návrh pochádza z dielne majstra Jozefa Baláža a známku pripravila a vytlačila Slovenská kartografia v Bratislave.

Emisia má 7 hodnôt (30h, 40h, 60h, 80h, 1Kčs, 1,20 Kčs a 2Kčs), na hodnote 80h rozlišujeme dva známe a medzi zberateľmi populárne typy známok, ktoré vznikli v štádiu prípravy tlače, keď pri rozmnožovaní základnej zostavy sa správny latinský názov Lepus europaeus dostal len do 5. a 10. stĺpca (II. typ) a v ostatných stĺpcoch je tento názov uvedený nesprávne (Lepus europaens). Zberateľsky hodnotnejšie sú spojené typy pochádzajúce zo stredu priehradkového listu (II.+I.typ).

Ďalšie zberateľsky významné rozdiely vznikli pri perforovaní tlačových hárkov. Použité bolo hrebeňové zúbkovanie, ktorým sa jedným úderom perforuje známka z troch strán. Preto na perforovanie známok zo všetkých strán sú potrebné vždy dva po sebe nasledujúce údery perforačného zariadenia. Pri tomto spôsobe perforovania známok sa vyskytujú termíny, ktoré sú špecifické práve tomuto výrobnému postupu. Sú to „predĺžený hrebeň“, „skrátený hrebeň“ a „obrátený hrebeň“. Treba zároveň pripomenúť, že od Londýnskeho vydania 1945 až táto emisia spôsobom perforácie vzbudila záujem zberateľov (a to aj napriek tomu, že hrebeňové zúbkovanie bolo dovtedy použité aj na ďalších emisiách) a zvýšenú frekvenciu uvedených pojmov.

Podobne ako na hárkoch Londýnskeho vydania hodnôt 5h, 1,50Kč a neskôr aj 20h bolo zistené obrátene postupujúce hrebeňové zúbkovanie (teda hárky týchto hodnôt boli do perforačného zariadenia vložené obrátene), obrátený postup perforačného hrebeňa emisie Lovná zver 1966 sa vyskytuje na známkach 30h, 80h a 1,20Kčs. Potiaľ je teda možná istá paralela, avšak spôsob jednoznačného určenia smeru postupu perforačného hrebeňa je pri oboch emisiách rozdielny a vyplýva z použitej tlačovej techniky.

Tlačová forma známok Londýnskeho vydania obsahovala 2 x 200 ZP (umiestnených vedľa seba) a perforačný hrebeň prvým úderom perforoval z troch strán spodný rad známok a posledným úderom horný rad známok a horný okraj hárka. Teda okraje hárka sú jednoznačným určením smeru normálneho postupu perforačného hrebeňa. Neperforovaný horný okraj a perforovaný spodný okraj zasa preukazujú jeho obrátený postup (opačne vložený hárok do perforačného zariadenia). Takto zaužívaná skúsenosť s určovaním smeru postupu hrebeňového zúbkovania sa mnohokrát aplikovala a ešte sa aplikuje aj v súvislosti s emisiou Lovná zver 1966. Tu je však situácia iná, pretože použitá tlačová technika a samotná tlačová forma vyžaduje aj ďalšie kritériá určovania smeru postupu perforačného hrebeňa.



Obr.1 - Schéma rozrezania TL: a - rozrezanie na dva tlačové polhárky, b - rozrezanie po perforovaní na dva PL

Zásadný rozdiel je v tom, že tlačový hárok, ktorý obsahoval štyri časti po 50 známkach (hodnota 2 Kčs len dve časti), bol najprv horizontálne (vzhľadom na postup tlače) rozrezaný na dva tlačové polhárky po 2x 50 známok (obr.1a), ktoré sa vložili do perforačného zariadenia, pričom bolo operforované aj medzihárčie, v ktorého mieste bol každý polhárok rozrezaný na dva priehradkové listy s 50 kusmi známok (obr.1b).



Obr. 2 - Štvorblok 80h zajac bez perforácie na spodnom okraji. Neperforovaný spodný okraj - jednoznačný dôkaz o smere postupu perforačného hrebeňa (zdola nahor)

Preto jednoznačný smer postupu perforačného hrebeňa je len v prípade neperforovaného okraja PL. Na identifikáciu smeru postupu perforačného hrebeňa (ak sú okraje perforované alebo ak ide o známky bez okrajov) je rozhodujúca vzájomná poloha perforačných otvorov dvoch po sebe idúcich úderov. Práve skutočnosť, že perforačné zariadenie pracuje s istou definovanou presnosťou (teda s možnosťou výskytu nepresnosti), umožňuje vo viacerých prípadoch zistiť smer postupu perforačného hrebeňa.

Na obrázku č.3 zo vzájomnej polohy perforačných otvorov vidieť, že napriek perforovanému hornému okraju, smer postupu perforačného hrebeňa je zhora nadol. Známka jednoznačne pochádza z horného radu spodnej 50-kusovej časti tlačového hárku. Zároveň možno konštatovať, že ide o skrátený úder perforačného hrebeňa.



Obr.3 - Štvorblok 80h zajac s perforáciou na hornom okraji. Perforácia na hornom okraji môže viesť k domnienke, že smer postupu perforačného hrebeňa je zdola nahor, avšak zo vzájomnej polohy perforačných otvorov dvoch po sebe nasledujúcich úderov (detail) vyplýva, že smer jeho postupu je zhora nadol

Na ďalšom obrázku (č.4) hodnoty 80h vidieť, že vzdialenosť posledného otvoru jedného úderu a prvého radu otvorov ďalšieho úderu je väčšia ako vzdialenosť otvorov jedného úderu (pri úplne dokonalej práci stroja by mali byť vzdialenosti rovnaké). V tomto prípade ide o predĺžený úder perforačného zariadenia alebo jednoduchšie, o predĺžený hrebeň.



Obr.4 - Väčšiu vzdialenosť otvorov medzi dvoma údermi perforačného hrebeňa nazývame aj predĺžený hrebeň

V prípade, ak sú vzdialenosti otvorov dvoch po sebe idúcich úderov na pohľad rovnaké, je rozlíšenie obtiažnejšie a zastávam názor, že je to zberateľsky neúnosné. Týmto som zároveň, v súvislosti s katalógovými údajmi k emisii Lovná zver 1966, chcel upozorniť na skutočnosť, že perforovaný horný okraj známok 30h a 80h nie je dôkazom smeru postupu perforačného hrebeňa zdola nahor a perforovaný pravý okraj známky 1,20 Kčs nie je dôkaz jeho postupu zľava doprava. Je to len nevyhnutná, ale nepostačujúca podmienka smeru postupu perforačného zariadenia, pretože tieto známky môžu pochádzať práve z rozrezaných častí tlačového polhárka. Preto treba zároveň sledovať aj vzájomnú polohu perforačných otvorov dvoch po sebe nasledujúcich úderov perforačného hrebeňa. V prípadoch obráteného postupu hrebeňového zúbkovania preto do zbierok, prípadne do exponátov, treba zaradiť len také známky alebo časti priehradkovových listov, ktoré preukázateľne a bez použitia ďalších špeciálnych pomôcok spĺňajú všetky kritériá rozlíšenia.





Obr.5 (vľavo) - Štvorblok 1,20 Kčs medveď bez perforácie na ľavom okraji. Neperforovaný ľavý okraj - jednoznačný dôkaz o smere postupu perforačného hrebeňa (zľava doprava)
Obr.6 (vpravo) - Štvorblok 1,20 Kčs medveď s perforáciou na pravom okraji. Perforácia na pravom okraji môže viesť k domnienke, že smer postupu perforačného hrebeňa je zľava doprava, avšak zo vzájomnej polohy perforačných otvorov dvoch po sebe nasledujúcich úderov (detail) vyplýva, že smer jeho postupu je sprava doľava

Literatúra:

[1] Specializovaná příručka pro zběratele poštovních známek, ČESKOSLOVENSKO 1945-1992, Pofis 2004

[2] Peter Malík: Lovná zver 1966 a problematika hrebeňového zúbkovania, Katalóg Mestskej filatelistickej výstavy Bratislava-Praha 1984

Peter Malík

---