Zberateľ: Prví muži na lietajúcich strojoch
Datum vydání: 21. 1. 2004
100 rokov od počiatkov motorového lietania
Výkony dosiahnuté historickým prvým letom motorového lietadla sú z dnešného pohľadu viac ako skromné. Let trval iba 12 sekúnd, lietadlo vzlietlo do výšky 3 m a preletelo vzdialenosť 36,5 m. A predsa je tento let zapísaný zlatými písmenami do histórie letectva ako začiatok éry motorového lietania, keď prvýkrát vzlietlo lietadlo ťažšie ako vzduch poháňané vlastným motorom. Ako je všeobecne známe, tento historický let uskutočnili bratia Wilbur Wright (1867-1912) a Orville Wrigth (1871-1946) 17. decembra 1903 s lietadlom vlastnej konštrukcie s názvom Flyer nad piesočnou plážou v Kitty Hawk v Severnej Karolíne v Spojených štátoch. Od tejto historickej udalosti v týchto dňoch uplynulo práve 100 rokov, a to je príhodný čas na uverejnenie článku so stručnou zmienkou o diele týchto priekopníkov letectva.
Najskôr o ich začiatkoch. Narodili sa ako synovia biskupa v Daytone, štát Ohio v USA. Wilbur a Orville svoje talenty orientovali na techniku, získali patričné vzdelanie a pracovali ako výborní mechanici (vyrábali bicykle). Bezprostredným podnetom na zaoberanie sa myšlienkou na zostrojenie lietadla sa pre nich stala hračka z detstva, ktorú im priniesol otec v roku 1878. Bol to akýsi "lietajúci motýlik", ktorého pôvod vraj siahal až kdesi do starej Číny. Hračka so svojimi dvoma protibežnými vrtuľkami pripomínala malú helikoptéru. Dosť na tom, že Wilbur a Orville podľa nej začali stavať modely, ale nedarilo sa im. Zamerali sa radšej na stavbu drakov, pričom dosiahli obdivuhodnú zručnosť. Bolo zjavné, že otázky lietania u nich neboli len chvíľkovým vzplanutím, ale touto problematikou sa začali zaoberať dlhodobo, intenzívne a veľmi cieľavedome. Preštudovali všetku dostupnú literatúru o lietaní. Napríklad veľmi sa zaujímali o pokusy Otta Lielienthala a neskôr, po tragickej havárii jeho klzáka pri lete z umelého kopca v Lichterfelde v roku 1896, starostlivo skúmali prečo došlo k tomuto nešťastiu. So záujmom sledovali aj ďalšie pokusy s lietaním. Azda najväčší význam pre nich malo zoznámenie sa s Octave Chanutom. Profesor Chanute bol Francúz od detstva žijúci v USA, ktorý sa intenzívne zaoberal otázkami lietania a výsledky svojich poznatkov uverejnil v roku 1888 v knihe "Pokrok v lietajúcich strojoch" (Progress in Flying Machines). Profesor Chanute sa venoval konštruovaniu klzákov najprv podľa vzoru Lilienthala, potom vyvíjal svoje vlastné typy.
Chanute jeden zo svojich klzákov predal za symbolickú cenu bratom Wrigthovcom, ktorí klzák skúšali. Najprv vypúšťali klzák bez pilota, potom s ním leteli, učili sa ho ovládať, zdokonaľovali ho a neskôr začali stavať klzáky vlastnej konštrukcie. Postupne získali mnoho poznatkov a skúseností. Okrem iného prišli na to, že závesná poloha letca (ako sa lietalo na klzákoch Lilienthala i Chanuteho) je nevhodná a bude lepšie lietať v ležatej polohe. Prišli k správnemu záveru, že je potrebné najprv urobiť klzák s dobrými letovými vlastnosťami, naučiť sa na ňom lietať a až potom ho vybaviť vhodným motorom. Preto s klzákmi vykonali veľmi mnoho pokusov. So svojim tretím klzákom absolvovali približne tisíc letov, z toho najdlhší let bol 180 m dlhý a trval 26 sekúnd.
Keď bratia Wrightovci chceli vybaviť svoje lietadlom motorom, zistili, že vhodný motor nemajú. Preto sa rozhodli, že si motor vyrobia sami. V decembri 1902 bol štvorválcový, vodou chladený motor s výkonom 8,8 kW hotový. Ďalší problém, ktorý museli vyriešiť, boli vrtule. Rozhodli sa použiť dve pomalobežné vrtule, ktoré umiestnili dozadu a od motora boli poháňané reťazovým prevodom. Hmotnosť motora a ostatného príslušenstva si vyžadovali zväčšenie a zosilnenie lietadla. Tak sa dopracovali k lietadlu Flyer, dvojplošníka s rozpätím krídiel 12,29 m, dĺžkou 6,43 m, výškou 2,81 m, nosnou plochou 46 m2 a s hmotnosťou 340 kg. Lietadlo nemalo kolesový podvozok, ale lyže a štartovalo z koľajovej dráhy ako z katapultu.
Bratia Wrigthovci neobyčajne pozorne sledovali pokusy O.Lilienthala
Prvýkrát sa s Flyer pokúsili vzlietnuť 14. decembra 1903, ale štart sa nepodaril a lietadlo sa aj čiastočne poškodilo. Vzlietli o tri dni neskôr a pri prvom lete Flyer dosiahol v úvode spomínané výkony. Uvedený deň (17. 12. 1903) však uskutočnili ešte ďalšie tri lety. Pri ich pilotovaní sa bratia striedali a rýchlo naberali prvé skúsenosti z ovládania lietadla i z jeho letových vlastností. Pri štvrtom lete ešte v ten deň sa Flyer dokázal udržať vo vzduchu už 59 sekúnd a prekonať vzdialenosť 260 metrov.
Bratia svoje lietadlo neustále vylepšovali a zdokonaľovali. V roku 1904 postavili Flyer II s výkonnejším motorom (11,7 kW), s ktorým vykonali rad úspešných letov a 20. 9. 1904 s ním Wilbur prvýkrát v histórii preletel uzavretý kruh. V roku 1905 postavili ďalší model lietadla s názvom Flyer III (niekedy aj Wright Flyer 3) s opäť výkonnejším motorom, s novými vrtuľami a zlepšeným riadením. Tento model 5. októbra 1905 dokázal preletieť vzdialenosť 33 km. Na vylepšovaní lietadla neustále pracovali. Postupne sa objavil variant so sedadlom pre cestujúceho, model "R" s kolovým podvozkom, z ktorého vzniklo závodné lietadlo "Baby Wrigth". Pribúda počet predvádzacích letov, bratia zakladajú firmu a začína záujem o licenčnú výrobu ich lietadiel. O dve verzie Flyer D prejavila záujem aj americká armáda. V tomto smere mimoriadnu aktivitu prejavili v roku 1908, keď si rozdelili pôsobnosť.
Orville predvádzal lietadlá v USA, kde uskutočnil lety v trvaní až vyše hodiny a vzal so sebou aj prvého cestujúceho. Wilbur odišiel do Európy, kde svoj let prvýkrát predviedol 8. 8. 1908 vo Francúzsku pri Le Mans. V Auvours 31. 10. 1908 letel s cestujúcim vyše 55 minút, 18. 10. 1908 dosiahol výškový rekord 110 m a rok 1908 zakončil letom v trvaní 2 hodiny 20 minút a 23 sekúnd, ktorým prekonal vzdialenosť 124,7 km. Tým vytvoril svetový vytrvalostný rekord a získal veľkú cenu Michelina (20 tisíc frankov). Wilbur začal školiť adeptov lietania, čím položil základy prvej leteckej školy v Pau.
Klzák O. Chanuteho, na ktorom lietali aj bratia Wilbur a Orville Wrigthovci
Lety bratov Wrigthovcov mali mnoho nasledovníkov a za krátky čas sa na oblohe objavili lietadlá Ellehamera, Santosa Dumonta, Ferbera, bratov Voisinových, Farmana, Lathama, Blériota a ďalších legendárnych priekopníkov letectva - "skvelých mužov na lietajúcich strojoch" - ktorí sa usilovali uskutočniť odveký sen ľudstva po lietaní. Vývoj letectva však začal napredovať takým rýchlym tempom, že v roku 1910 bratia Wrightovci sami uznali, že koncepcia ich lietadiel je už prekonaná. Pokúsili sa ju zmeniť, ale na moderné európske trendy sa im už nepodarilo nadviazať. To však nič neubralo na ich význame pre vývoj letectva.
Ako v mnohých oblastiach technického rozvoja, aj v dejinách letectva sa stretávame s rivalitou, bojom o prvenstvo a využitie výsledkov bádateľov. Stretli sa s tým aj bratia Wrightovci pri patentovaní niektorých svojich vynálezov v oblasti konštruovania lietadiel (napríklad spor o patent "krivenia krídiel", kde niečo podobného naznačil Mouillard už v roku 1881 a podobný patent prihlásil M. Boulton dokonca už v roku 1868). V histórii sa takéto veci stávali, takže ani neprekvapuje, že napríklad Smithsonian Institute až do začiatku päťdesiatych rokov odmietal uznať úspechy bratov Wrigthovcov. Pred rokmi sa aj samotné prvenstvo v motorovom lietaní stalo predmetom sporu. Pred bratmi Wrigthovcami mal motorové lety uskutočniť G. Whitehead (predtým Weisskopf), ktorý sa vysťahoval do USA a tam sa od roku 1890 zaoberal lietaním. Nadviazal na práce Lilienthala a v roku 1901 skonštruoval motorové lietadlo. Dňa 17. januára 1902 mal ním preletieť trať dlhú približne 15 km. Žiaľ, tieto Whiteheadové úspechy nie sú jednoznačne potvrdené nezávislými dobovými dokumentmi, napriek tomu sa stali predmetom sporu, kto bol vlastne prvým motorovým letcom. Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v stanovisku uverejnenom v časopise Letectví + Kosmonautika:
"Avšak i kdyby se podařilo Whiteheadovy úspěchy plně potvrdit, význam bratří Wrigthů to nijak neznižuje. Whitehead byl jen jakýmsi výkřikem v temnotách, na jeho práci nikdo nenavazoval, sám své údajné úspěchy obchodně ani konstrukčne dále nevyužil, a tak v každém případě zůstává jen historickou zajímavostí.
Naproti tomu Wrigtové na základě svých prvých úspěchů založili firmu, která přežila až do let po druhé světové válce. Jejich úspěšné lety, již v létech 1908 a 1909 byli schopni setrvat ve vzduchu až tři hodiny, ovlivnily řadu potencionálních zájemců o létání. Jimi zkonstruovaný Flyer či spíše jeho další vývojové verze byly licenčně vyráběny ve Francii a Německu, na určitou dobu výrazně ovlivnily mnohé letecké konstruktéry například v Británii, ale i v Rakousku a u nás v Čechách. Ač jejich původní koncepce letadla dosti rychle zastarala a oni sami ji brzy po roce 1910 opustili, jejich ohromný vliv v počátcích motorového létání je naprosto nepochybný."
Pri 75.výročí historického letu bratov Wrigthovcov vydalo príležitostné známky veľa krajín
Na záver uvediem jednu úsmevnú, ale aj poučnú príhodou. Jeden americký biskup sa v roku 1870 zúčastnil na slávnostnom ukončení školského roka. Vo svojom slávnostnom prejave okrem iného povedal aj nasledujúce slová: "Ľudský duch dosiahol už vrchol svojich schopností. Čo bolo možné vynájsť, je vynájdené. Technický pokrok už nemá kde pokračovať." Riaditeľ školy sa pokúsil namietať: "Azda predsa, možno za päťdesiat rokov sa ľudstvo naučí aj lietať..." Biskup sa rozčúlil: "To je rúhanie! Lietať môžu len anjeli. Keby Boh zamýšľal, aby človek lietal, dal by mu krídla!"
Ten biskup sa volal Milton Wright, otec bratov Wilbura a Orvella Wrigthovcov, priekopníkov motorového lietania.
Literatúra:
[1] Beneš P.: Svět křídel, I. diel, Orbis - Praha 1949
[2] Strejček J., Pešková M., Prokop, Vlasák V.: Léta létání, NADAS, Praha 1979
[3] Byli Wrightové první? / PeS, in: Letectví + kosmonautika č.19 / 1995, str.14
Slovenská známka vydaná k 100. výročiu letu bratov Wrigthovcov (návrh)
Zo známok s lietadlami bratov Wrightovcov: Štart bezmotorového klzáka, lietadlá s ležiacim letcom a lietadlá so sediacim letcom.
Vytištěno ze serveru https://www.infofila.cz