Faridkot
- Indický štát, od roku 1886 zmluvný,
pod britským vplyvom od roku 1809. Rozloha: 1 585 km2, hlavné mesto: Farídkót.
- Od roku 1878 definitívne známky
bez názvu v latinke. Od roku 1887 pretlače na indických známkach
FARIDKOT STATE. Od roku 1901 nastúpili známky Indie.
Federované malajské štáty
(Mapka)
- Veľká Británia vytvorila zlúčením Peraku, Selangoru,
Negri Sembilanu, Pahangu a Sungei Ujongu Federované malajské štáty.
Rozloha: 71 608 km2, hlavné mesto: Kuala Lumpur.
- Až do roku 1899 platili známky jednotlivých štátov.
V roku 1900 vydané pretlače na známkach Negri Sembilanu a Peraku s
textom FEDERATED MALAY STATES (Známka),
neskôr definitívne známky s rovnakým textom. Od roku 1935 nastúpili
platnosť známky jednotlivých štátov
Filipíny
- Rozloha: 297 413 km2, hlavné mesto: Quazon City (Manila).
Do roku 1898 španielska, od roku 1899 nadvláda americká, v rokoch
1941-1944 japonská okupácia, v roku 1943 vyhlásená bábková republika,
od roku 1946 nezávislá.
- Do roku 1872 tu platili známky Španielskych kolónii
bez udania názvu (Známka). V roku
1872 vydané známky s textom FILIPINAS. V rokoch 1898-1899
definitívne známky revolúčnej vlády s rovnakým textom. Po americkom
obsadení v roku 1899 pretlače na amerických známkach s textom PHILIPPINES
(Známka), neskôr
definitívne známky s textom PHILIPPINE ISLANDS a
s dodatkom UNITED STATES OF AMERICA. Od roku 1935
keď Filipíny dostali širokú autonómiu sa mení názov krajiny na COMMONWEALTH
OF THE PHILIPPINES.
- Počas japonskej okupácie vyšli známky s textom v
japončine neskôr aj v latinke PILIPINAS, REPUBLIKA NG PILIPINAS.
Od roku 1946 po získaní nezávislosti sa objavuje názov PHILIPPINES,
REPUBLIC OF THE PHILIPPINES a od roku 1962 PILIPINAS
výnimočne aj FILIPINAS.
Formosa
- Ostrov pri čínskom pobreží. Rozloha: 35 970 km2,
hlavné mesto: Tchaj-pej. Do roku 1895 čínsky, v rokoch 1895-1945 Japonský,
po roku 1945 opät čínsky, od roku 1949 Tchaj-wan.
- V roku 1887 vydaná lokálna emisia s textom FORMOSA
CHINA (Známka), neskôr známky
bez udania názvu krajiny v latinke. V rokoch 1895-1945 platili
známky Japonská a od roku 1945 Tchaj-wan.
Francúzska India
- Zvyšok francúzskych kolónii v Indii. Rozloha: 513 km2.
- Pred zavedením vlastných známok tu platili v rokoch
1854-1892 známky Indické. Od roku 1892 definitívne známky s textom
ETABLISSEMENTS DE L’INDE, neskôr ETABLISSEMENTS
FRANCAIS DANS L’INDE. Od roku 1954 nastúpili platnosť indické známky.
Francúzska Indočína
- Rozloha: 740 000 km2, hlavné mesto: Hanoj.
- Od roku 1889 známky s textom INDO-CHINE.
Od roku 1951 známky jednotlivých štátov (Vietnam, Kambodža, Laos).
Fudžajra
(Mapka)
- Rozloha: 1 175 km2, hlavné mesto: Fudžajra. Jeden
zo štátov zmluvného Ománu.
- Vlastná emisná činnost od roku 1964 ked vyšli definitívne
známky s textom FUJEIRA. Od roku 1972 nastúpili platnosť
známky Spojených arabských emirátov.
Gruzínsko
- Rozloha: 86 458 km2, hlavné mesto: Po odtrhnutí kaukazských
republík od Ruska bolo vytvorené Gruzínsko, ktoré uzatvorilo zmluvu
s Tureckom a bolo obsadené tureckými vojskami neskôr anglickými vojskami.
Po oslobodení celého územia Červenou armádou bola v roku 1921 vytvorená
sovietska republika, ktorá sa spojila s Arménskom, Azerbajdžanom a
vytvorili Zakaukazskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku
v roku 1922, ktorá sa od roku 1922 stala súčasťou ZSSR.
- V roku 1919 vydané definitívne známky s textom LA
GEORGIE, REPUBLIQUE GEORGIENNE, počas sovietskej republiky
nie je uvedený názov v latinke. Od roku 1923 nastúpili platnosť známky
Zakaukazska a od roku 1924 ZSSR.
- V roku 1991 sa osamostatnilo a vyhlásilo nezávislosť.
Od roku 1993 definitívne známky s textom GEORGIA.
Gvalijor
- Indický zmluvný štát. Rozloha: 68 291 km2, hlavné mesto: Gvalijar.
- V roku 1885 vydané pretlače na indických známkach
s textom GWALIOR (Známka).
Od roku 1950 nastúpili platnosť známky Indie.
Hajdarabád
- Indický feudálny štát do roku 1948 pod britským vplyvom.
- Od roku 1869 definitívne známky bez názvu v latinke.
Názov v latinke sa objavuje až v roku 1946 HYDERABAD
alebo THE NIZAM’S GOVERNMENT POSTAGE. Od roku 1950
nastúpili platnosť známky Indie.
Hataj
- Bývalý sandžak. Rozloha: 260 km2, hlavné mesto: Iskenderun.
V rokoch 1920-1938 súčast francúzskej Sýrie, v roku 1938 republika
Hatay a v roku 1939 včlenená do Turecka.
- V rokoch 1919-1939 tu platili známky Sýrie,
v roku 1938 Alexandretty. Vlastná emisná činnost v roku 1939 ked vyšli
pretlače na tureckých známkach s textom HATAY DEVLETI
neskôr definitívne známky s rovnakým textom. Ešte v roku 1939 nastúpili
platnosť turecké známky.
Hidžáz
- Kráľovstvo na Arabskom polostrove. Rozloha: 472 000
km2, hlavné mesto: Mekka. Vyhlásená nezávislosť v roku 1916, v roku
1925 obsadený Nadždom, s ktorým v roku 1932 splynul a vytvoril Saudskú
Arábiu.
- V roku 1916 definitívne známky ornamentného riešenia
bez udania názvu krajiny v latinke. Od roku 1926 nastúpili platnosť
známky Hidžáz a Nadžd.
Hidžaz a Nadžd
- V roku 1926 definitívne známky ornamentného riešenia,
ktoré neskôr majú uvedený názov v latinke HEJAZ & NEJD
alebo HEDJAZ & NEDJDE. Emisná činnost do roku
1932, ked sa názov zmenil na Saudskú Arábiu. Od roku 1934 nastúpili
platnosť známky Saudskej Arábie.
Hoi-Hao
- Mesto na severnom pobreží čínskeho ostrova Chaj-nan
s francúzskou poštou.
- V roku 1901 vydané pretlače na známkach Francúzskej
Indočíny s textom HOI-HAO. Poštový úrad bol uzavretý
v roku 1922. (Známka)
Holandská India
- Holandská kolónia vo Východoindickom súostroví v
rokoch 1942-1945 obsadená Japonskom. V roku 1948 premenovaná na Indonéziu.
- Od roku 1864 definitívne známky s textom NED.
INDIE alebo NEDERLANDSCHE-INDIE (Známka).
Od roku 1908 vychádzajú na známkach Holandskej Indie pretlače pre
Javu a s textom BUITEN BENZIT, čo znamená holandská
država okrem Javi. V rokoch 1942-1945 počas japonskej okupácii platili
japonské známky a známky malajských štátov.
Holkar
- Indický feudálny štát pod britským vplyvom (tiež
Indaur). Rozloha: 25 728 km2, hlavné mesto: Indaur.
- V roku 1886 definitívne známky s textom HOLKAR
STATE. Od roku 1904 viz Indaur.
Hongkong
- Rozloha: 1 034 km2, hlavné mesto: Victoria. Od roku
1842 britský a od roku 1898 prenajatý na dobu 99 rokov Veľkej Británii.
- V rokoch 1941-1945 obsadený Japoncami. V roku 1997
pričlenený k Číne so zvláštnymi výsadami.
- Od roku 1862 definitívne známky s textom
HONGKONG (Známka). Od roku
1997 dvojjazyčný text v anglictine a v čínštine.
Počas japonskej okupácie platili len Japonské známky.
Horná Jafa
- Jeden zo štátov Adenského, od roku 1965 Juhoarabského
protektorátu. Od roku 1967 súčasť Juhojemenskej ľudovej republiky.
Rozloha: 1 550 km2, hlavné mesto: Hiljan.
- Emisná činnost od 30.9.1967. Vydané definitívne známky
s textom STATE OF UPPER YAFA. Od roku 1968 nastúpili
platnosť juhojemenské známky.
- V dobe vydávania známok nebol v Hornej Jafe prítomný
žiaden poštový úrad. Je sporné či zaradiť Hornú Jafu medzi známkové krajiny.
Horská republika
- Vznikla dekrétom z roku 1921 na území bývalej ruskej
Tereckej oblasti ako autonómna republika v rámci RSFSR. V roku 1924 bola zrušená.
- V roku 1921 vydané 3 známky s pretlačou päťcípej
hviezdy a textom G.S.S.R.
Chej-Lung-Tiang a Kirin
- Čínska provincia v severnom Mandžutsku. Rozloha: 552 525 km2.
- Od roku 1927 vydané pretlače na čínskych známkach s textom čínštine.
Che-Nan
- Čínska provincia v rokoch 1938-1945 obsadená Japoncami.
Rozloha: 167 000 km2, hlavné mesto: Ceng-cou.
- V roku 1941 vyšli pretlače na čínskych známkach vo
význame Pre Che-nan uvedený v čínštine.
Che-Pej
- Čínska provincia v rokoch 1938-1945 obsadená Japoncami.
Rozloha: 202 700 km2, hlavné mesto: Tientsin.
- V roku 1941 vyšli pretlače na čínskych známkach vo
význame Pre Hopei uvedený v ínštine.
Chorezm
- Ludová sovietska republika s hlavným mestom Chiva.
Od roku 1923 socialistická, v roku 1924 splynula s Uzbeckou SSR.
V roku 1922 vyšli 2 známky.
Chor Fakkan
(Mapka)
- Dependencia Šardžy na východe Arabského polostrova.
- V roku 1965 vydané pretlače na známkach Šardžy s
textom KHOR FAKKAN. Pochybná poštová funkcia. Známky
vydávané asi do roku 1969.
