Známkové krajiny

Nabha

Indický zmluvný štát. Rozloha: 2 502 km2, hlavné mesto: Nabha.
Od roku 1885 pretlače na indických známkach s textom NABHA STATE. V roku 1950 nastúpili platnosť známky Indie.

Nadžd

Sultanát na Arabskom polostrove. Rozloha: 1 390 000 km2, hlavné mesto: Rijad. Od roku pod vládou Ibn Sauda, ktorý pripojil v roku 1925 Hidžaz a vytvoril kráľovstvo Nadžd a Hidžaz. V roku 1932 dostala krajina oficiálny názov Saudská Arábia.
V roku 1925 boli vydané pretlačové provizória na známkach Turecka a Hidžazu, ktoré nemajú názov v latinke. Od roku 1926 nastúpili platnosť známky Hidžaz a Nadžd.

Nachičevan

Autonómna republika Azerbajdžanu. V roku 1993 bola vydaná jedná známka s textom NAXCIVAN POCT. Poštové použitie je pochybné.

Nandgaon

Indický feudálny štát. Rozloha: 2 256 km2, hlavné mesto: Rádžnandgáon.
Od roku 1892 definitívne známky s textom FEUDATORY STATE RAJ NANDGAM C P. Od roku 1995 nastúpili platnosť indické známky.

Navanagar

Indický feudálny štát. Rozloha: 10 177 km2, hlavné mesto: Navanagar.
V rokoch 1877-1893 vyšlo 8 definitívnych známok bez udania názvu v latinke. Od roku 1895 nastúpili platnosť známky Indie.

Náhorný Karabach

V roku 1991 vyhlásil nezávislosť. Bývala autonómna oblasť v ZSSR.
Od roku 1993 definitívne známky s textom REPUBLIC OF MOUNTAINOUS KARABAKH.

Negri Sembilan

Rozloha: 6 604 km2, hlavné mesto: Seremban. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, od roku 1876 britský protektorát, od roku 1895 jeden z Federovaných malajských štátov. V rokoch 1941-1945 bol okupovaný Japonskom, v roku 1945 obsadený britskou armádou, od roku 1948 súčasť Malajského zväzu.
V roku 1891 boli vydané pretlače na známkach Prielivových osád s textom NEGRI SEMBILAN, neskôr definitívne známky s rovnakým textom a s nadtitulom MALAYA, neskôr PERSEKUTUAN TANAH MELAYU. Od roku 1965 je uvádzaný malajský názov NEGERI SEMBILAN s nadtitulom MALAYSIA. (Známka)
Známky z rokoch 1891-1899 platili len vo vnútornom styku. Od roku 1900 nastúpili známky Federovaných malajských štátov a od roku 1935 znova vlastná emisná činnosť. Od roku 1942 do roku 1945 platili známky japonskej pošty (pretlačové provizória).

Nepál

Rozloha: 140 797 km2, hlavné mesto: Káthmándú. Od roku 1923 nezávislá monarchia.
Do roku 1956 mali všetky nepálske známky platnosť len vo vnútornom styku alebo s Indiou.
Od roku 1881 definitívne známky bez názvu v latinke. Názov NEPAL sa objavuje až v roku 1949. (Známka)

Oman

Rozloha: 212 457 km2, hlavné mesto: Maskat. Samostatný sultanát. Po palácovom prevrate v roku 1970 sa zmenil názov krajiny z Maskat a Oman na Sultanát Oman.
Definitívne známky aj provizória od roku 1971 s textom SULTANATE OF OMAN v latinke a v arabčine.

Orčha

Indický feudálny štát. Rozloha: 5 177 km2, hlavné mesto: Tikamgarh.
Od roku 1900 definitívne známky s textom ORCHA, neskôr ORCHA STATE. Od roku 1950 nastúpili platnosť indické známky.

Osmanská ríša

Silný štát na území Európy, Blízkeho východu a severnej Afriky. V roku 1922 zanikla a vniklo Turecko.
Od roku 1863 definitívne známky s textom v turečtine a niekedy aj v latinke EMP. OTTOMAN, POSTES OTTOMANNES. V roku 1911 vyšli príležitostné známky s pretlačami MONASTIR, PRISTINA, SALONIQUE a USKUB pri príležitosti návštevy sultána na týchto miestach. Do prvej svetovej vojny pôsobili na území Osmanskej ríše mnohé zahraničné pošty, ktoré používali známky svojich krajín alebo známky Levanty. Od roku 1922 nastúpili známky Turecka.

Pahang

(Mapka)

Rozloha: 35 931 km2, hlavné mesto: Kuala Lipis. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, od roku 1888 britský protektorát, od roku 1895 jeden z Federovaných malajských štátov. V rokoch 1941-1945 bol okupovaný Japonskom, v roku 1945 obsadený britskou armádou, od roku 1948 súčasť Malajského zväzu.
Od roku 1890 platili známky Prielivových osád, neskôr známky Peraku s pretlačou PAHANG (Známka), neskôr definitívne známky s rovnakým textom a s nadtitulom MALAYA respektíve MALAYSIA. V rokoch 1900-1935 platili známky Federovaných malajských štátov, potom opäť vlastná emisná činnosť. Od roku 1942 do roku 1945 platili známky japonskej pošty (pretlačové provizória na známkach Pahangu). Od roku 1948 znova vlastná emisná činnosť.

Pak-Hoi

Juhočínske mesto s francúzskou poštou.
Od roku 1903 známky Francúzskej Indočíny s pretlačou PACKHOI, PAK-HOI, PAKHOI. V roku 1922 bola pošta zatvorená.

Pakistan

Rozloha: 803 942 km2, hlavné mesto: Islamabad. Pakistan vznikol v roku 1947 rozdelením Indického cisárstva na Indiu a Pakistan. V roku 1956 bola vyhlásená republika. Do roku 1971 sa skladal z dvoch oddelených republík. Východný Pakistan sa za pomoci Indie v roku 1971 oslobodil a vyhlásil nezávislosť pod názvom Bangladéš.
Od roku 1947 pretlače na indických známkach s textom PAKISTAN, neskôr definitívne známky s rovnakým textom (Známka). V roku 1956 sa ojedinelé vyskytuje text ISLAMIC REPUBLIC OF PAKISTAN.

Palestina

Rozloha: 27 100 km2, hlavné mesto: Jeruzalem. Do roku 1918 turecké územie, potom obsadené britsko-egyptskými vojskami a v roku 1920 zverený mandát Veľkej Británii, ktorý trval do roku 1948. Vtedy bol vytvorený židovský štát Izrael.
Až do vstupu Turecka do vojny platili na území Palestíny známky jednotlivých pôšt Levanty, inak turecké známky až do roku 1918. Potom platili známky vojenskej okupácie (EEF) na ktorých nie je uvedený názov krajiny. Tieto známky boli v roku 1920 pretlačené textom PALESTINE, neskôr definitívne známky s textom v angličtine, hebrejštine a arabčine. V roku 1948 na časti palestínskeho územia nastúpili izraelské známky.
V rokoch 1948-1950 pretlače na jordánskych známkach s textom PALESTINE (Známka).
Od roku 1948 do roku 1958 vyšli pretlače na egyptských známkach s textom PALESTINE (latinkou aj arabsky) a sú vydávané pre oblasť Gazy. Táto emisná činnosť pokračuje od roku 1958 na známkach Zjednotenej arabskej republiky – Egypt opäť pretlačami s textom PALESTINE, neskôr definitívne známky s textom UAR PALESTINE. Emisná činnosť do roku 1967, keď Palestínu obsadil Izrael. (Známka)

Patijala

Indický zmluvný štát pod britským vplyvom od roku 1809. Rozloha: 15 393 km2, hlavné mesto: Patijala.
Od roku 1884 pretlače na indických známkach s textom PUTTIALLA STATE, neskôr PATIALA STATE (Známka). V roku 1950 nastúpili platnosť známky Indie.

Peking

Talianska pošta na čínskom území používala talianske známky. V rokoch 1917-1919 to boli talianske známky s pretlačou PECHINO. (Známka), (Známka)

Penang

Rozloha: 1 036 km2, hlavné mesto: Penang. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, od roku 1826 súčasť Prielivových osád. V rokoch 1941-1945 bol okupovaný Japonskom, v roku 1945 obsadený britskou armádou, od roku 1948 súčasť Malajského zväzu.
Od roku 1948 definitívne známky s textom PENANG a s nadtitulom MALAYA. Od roku 1965 sa používa malajský názov PULAU PINANG s nadtitulom MALAYSIA.
Za japonskej okupácie v roku 1942 vydané pretlače na známkach Prielivových osád s textom DAI NIPPON PENANG.

Perak

(Mapka)

Rozloha: 20 668 km2, hlavné mesto: Ipoh. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, od roku 1873 britský protektorát, od roku 1895 jeden z Federovaných malajských štátov. V rokoch 1941-1945 bol okupovaný Japonskom, v roku 1945 obsadený britskou armádou, od roku 1948 súčasť Malajského zväzu.
Od roku 1878 pretlače na známkach Prielivových osád vo forme hviezdy a polmesiaca a písmeno P, neskôr PERAK (Známka), tento názov sa objavuje aj na definitívnych známkach od roku 1891 (Známka). V rokoch 1900-1935 platili známky Federovaných malajských štátov. Od roku 1935 obnovená emisná činnosť s názvom PERAK a nadtitulom MALAYA, neskôr MALAYSIA (Známka).
Od roku 1942 do roku 1945 platili známky japonskej pošty (pretlačové provizória). V rokoch 1945-1948 platili známky britskej vojenskej správy. Od roku 1948 znova vlastná emisná činnosť.

Perlis

(Mapka)

Rozloha: 803 km2, hlavné mesto: Kangar. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, do roku 1909 pod siamskou nadvládou, od roku 1909 britský protektorát. V roku 1941bol okupovaný Japonskom, v roku 1943 postúpený Thajsku a v roku 1945 obsadený britskou armádou, od roku 1948 súčasť Malajského zväzu.
Vlastná emisná činnosť od roku 1948. Definitívne známky s textom PERLIS s nadtitulom MALAYA, neskôr MALAYSIA.

Perzia

V 19. a 20. storočí bola krajina postupne rozdelená na sféru britského a ruského vplyvu. V roku 1905 vznikol konštitučný štát a v roku 1935 nahradený názov Perzia názvom Irán.
Od roku 1870 definitívne známky najskôr bez názvu v latinke, neskôr sa objavuje názov POSTE PERSANE, POSTES PERSANES. Od roku 1935 nastupujú známky Iránu.
V rokoch 1867-1923 sa na indických poštách v Perzii používali indické známky.

Portugalská India

Územie troch malých území na indickom pobreží. Rozloha: 3 953 km2, hlavné mesto: Vila Nova de Goa. Od roku 1961 súčasť Indie.
Od roku 1871 definitívne známky s textom INDIA PORT. alebo INDIA PORTUGUEZA a od roku 1946 tiež ESTADO DA INDIA a INDIA PORTUGUESA.

Portugalský Timor

Rozloha: 14 925 km2, hlavné mesto: Dili. Zámorské územie Portugalska.
V roku 1884 pretlače na známkach Macaa s textom TIMOR, neskôr definitívne známky. Od roku 1948 taktiež TIMOR PORTUGUES (Známka), neskôr TIMOR s nadtitulom REPUBLICA PORTUGUESA.

Prielivové osady

Britská kolónia na Malajskom polostrove. Rozloha: 3 716 km2, hlavné mesto: Singapur. V roku 1967 štatút korunnej kolónie a v roku 1946 bola kolónia zrušená.
Pred vlastnou emisnou činnosťou platili známky Indie, od roku 1867 pretlače na indických známkach hodnotového údaju v centoch, od roku 1868 definitívne známky s textom STRAITS SETTLEMENTS (Známka). V roku 1941 boli Prielivové osady okupované Japonskom.

Priamursko

V roku 1921 obsadili Priamursko Japonci, po odchode japonských vojsk obsadila celé územie ruská armáda.
V roku 1921 vyšla séria 24 ruských známok s pretlačou N na A/P V P a v ďalšom roku pretlače na známkach Ďalekovýchodnej republiky s textom V P P a PRIAM. ZEMSKIJ KRAJ, neskôr aj na ruských známkach a na známkach stredosibírskej Kolčakovej armády.

Púnč

Indický feudálny štát, vazalský štát Kašmíru. Rozloha: 4 214 km2, hlavné mesto: Punč.
V rokoch 1876-1894 primitívne známky bez textu v latinke. Od roku 1894 nastúpili známky Indie.

ÁZIA N-P

O tvorcoch | Mapa stránok | Kontaktujte ma | ©2004 Ing. Július Fedáš