ÁZIA K

Kampučia Katar Kašmír Kerasund Kmérska republika Kočin KĽDR Kvantung

Kanton Kedah Kiaučou Kišangarh Kórea Kočinčína Kuejtí Kwang-Tung

Kazachstan Kásirí Kelantan Kilíkia Kokosové ostrovy Kuvajt Kuan-Čeu-Van Kirgizsko

Kampučia

• Rozloha: 181 035 km2, hlavné mesto: Phnompenh. V roku 1863 sa stala francúzskym protektorátom a v roku 1887 súčasť Francúzskej Indočíny. V rokoch 1940-1945 bola obsadená Japonskom, v roku 1949 sa stala členom Francúzskej únie, v roku 1954 získala plnú nezávislosť a v roku 1955 vystúpila z Francúzskej únie, v rokoch 1970-1975 reakčná Kmérska republika a v roku 1975 vytvorená Demokratická Kambodža.
• Od roku 1952 definitívne známky ROYAUME DU CAMBODGE (Známka) neskôr len CAMBODGE.
• Od roku 1980 sa používa nový názov POSTES R.P. KAMPUCHEA.

Kanton (Kuang-čou)

• Juhočínske mesto s francúzskou poštou.
• V rokoch 1901-1911 vydané pretlače na známkach Francúzskej Indočíny s textom CANTON (Známka). Pošta bola zatvorená v roku 1922.

Kásirí

(Mapka)

• Jeden zo štátov Adenského protektorátu, od roku 1967 súčasť Juhojemenskej ľudovej republiky.
• Od roku 1942 vlastné známky s textom KATHIRI STATE OF SEIYUN s nadtitulom ADEN, od roku 1966 namiesto Aden je SOUTH ARABIA. V roku 1967 zmenený názov na KATHIRI STATE OF HADRAMAUT. Od roku 1968 platili tu juhojemenské známky a miestne emisie boli vyhlásené za neplatné.

Kašmír

• Indický feudálny štát na severe Indie.
• Vlastná emisná činnosť v rokoch 1866-1867 primitívne známky bez udania názvu v latinke.

Katar

(Mapka)

• Rozloha: 11 000 km2, hlavné mesto: Dauhá. Šejchát pot britskou ochranou.
• Pred zavedením vlastných známok sa používali britské známky s menovou pretlačou. Od roku 1957 známky Veľkej Británie s pretlačou QATAR, neskôr definitívne známky s rovnakým názvom. Od roku 1971 sa používa názov STATE OF QATAR.

Kazachstan

• Rozloha: 2 717 300 km2, hlavné mesto: Alma-Ata.
• Bývalá sovietska republika. Od roku 1992 pretlače na známkach Ruska a definitívne známky s textom KAZAHSTAN.

Kedah

(Mapka)

• Rozloha: 9 479 km2, hlavné mesto: Alor Star. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, do roku 1909 pod siamskou vládou, od roku 1909 britský protektorát. V roku 1941 bol okupovaný Japonskom, v roku 1943 postúpený Thajsku, v roku 1945 obsadený britskou armádou. Od roku 1948 súčasť Malajského zväzu a v rokoch 1957-1963 v nezávislej Malajskej únii.
• Pred vydaním vlastných známok platili tu známky Prielivových osád a Federovaných malajských štátov. Od roku 1912 definitívne známky s textom KEDAH, ktoré od roku 1948 majú nadtitul MALAYA, neskôr tiež MALAYSIA.
• Počas japonskej okupácie platili japonské pretlačové provizória, v rokoch 1942-1945 platili známky Thajska.

Kelantan

(Mapka)

• Rozloha: 14 882 km2, hlavné mesto: Kota Bharu. Od roku 1963 členský štát Malajskej federácie, do roku 1909 pod siamskou vládou, od roku 1909 britský protektorát. V roku 1941 bol okupovaný Japonskom, v roku 1943 postúpený Thajsku, v roku 1945 obsadený britskou armádou. Od roku 1948 súčasť Malajského zväzu a v rokoch 1957-1963 v nezávislej Malajskej únii.
• Od roku 1911 definitívne známky s textom KELANTAN, ktoré od roku 1948 majú nadtitul MALAYA, neskôr tiež MALAYSIA.
• Počas japonskej okupácie platili japonské pretlačové provizória, v rokoch 1942-1945 platili známky Thajska, v rokoch 1945-51 platili známky Prielivových osád. Vlastná emisná činnosť bola obnovená v roku 1948. (Známka)

Kerasund

Kmérska republika

• Po reakčnom prevrate v Kambodži v roku 1970, vyhlásili podľa novej ústavy republiku Khmer. V roku 1975 Khmerska republika zanikla.
• V roku 1971 nový režim vydal definitívne známky s textom REPUBLIQUE KHMERE. Celkom vyšlo 66 známok. Od roku 1975 nastúpili známky Kambodže.

Kiaučou

(Mapka)

• Čínsky prístav v roku 1897 obsadený Nemeckom a v roku 1898 prenajatý Nemecku Čínou na 99 rokov. V roku 1914 obsadený Japonskom a až v roku 1922 vrátený pod čínsku správu.
• Vlastná emisná činnosť od roku 1901 s textom KIAUTSCHOU (Známka). Predtým sa používali známky nemeckej pošty v Číne. Od roku 1914 nastúpili platnosť známky Japonske.

Kilikia

(Mapka)

• Turecké územie pri Stredozemnom mori. Rozloha: 16 161 km2, hlavné mesto: Mersin a Adana. V rokoch 1918-1921 obsadené Francúzmi, v roku 1921 vrátené Turecku.
• V roku 1919 pretlače na tureckých známkach s textom CILICIE. Po prechodnej anglo-egyptskej okupácii vychádzajú v roku 1920 opäť pretlačové provizória na tureckých a francúzskych známkach s textom OCCUPATION MILITAIRE FRANCAISE CILICIE alebo len OMF CILICIE. Od roku 1922 nastúpili známky Turecka.

Kišangarh

• Indický feudálny štát, od roku 1818 pod britským vplyvom a od roku 1947 súčasť Rádžasthánu. Rozloha: 2 168 km2, hlavné mesto: Kišangarh
• Od roku 1899 definitívne známky s textom KISHENGARH (Známka) neskôr KISHANGARH STATE. V rokoch 1948-1949 platili tu známky Rádžasthánu.

Kočin

• Indický feudálny štát, od roku 1914 britský a od roku 1949 spojený s Travankórem. Rozloha: 3 853 km2, hlavné mesto: Ernakulam.
• Od roku 1892 definitívne známky s textom COCHIN. Od roku 1949 Travankor-Kočin.

Kočinčína

• Územie obsadené Francúzskom v rokoch 1859-1867 a v roku 1887 včlenená do Francúzskej Indočíny a neskôr súčasť Vietnamu.
• V roku 1886 vyšli pretlače na známkach francúzskych kolónii spoločného vzoru s pretlačou menového údaja a písmen C CH. Od roku 1892 nastúpili platnosť známky Francúzskej Indočíny.

Kokosové ostrovy

• Rozloha: 14 km2, hlavné mesto: Home Island. Ostrovná skupina 27 atolov v Indickom oceáne. Od roku 1857 britské, od roku 1878 pod správou Cejlónu, od roku 1886 Prielivových osád, od roku 1903 Singapúru, v rokoch 1942-1945 podliehali cejlónskemu guvernérovi a od roku 1946 singapurskému guvernérovi. Od roku 1955 pod austrálskou správou.
• V roku 1963 definitívne známky s textom COCOS/KEELING/ISLANDS.

Kórea

• Zo začiatku samostatné kráľovstvo, od roku 1895 cisárstvo. Obsadená Japonskom, ktoré v roku 1876 uznalo nezávislosť Kórei, ale v roku 1907 ju premenilo na svoj protektorát a v roku 1913 ju anektovalo ako provinciu Čosen. Z japonskej okupácie sa Kórea vymanila až v roku 1945 keď bola obsadená americkými a ruskými vojskami. Z jednotlivých zón vznikli samostatné štáty. V americkej v roku 1948 Kórejská republika a zo sovietskej v roku 1948 Kórejská ľudovodemokratická republika.
• Od roku 1884 definitívne známky s textom COREAN POST, neskôr COREA, IMPERIAL COREAN POST (Známka), POSTES DE COREE, POSTES IMPERIALES DE COREE a aj bez udania názvu v latinke. V roku 1905 boli zavedené japonské známky.

Kórejská ľudovodemokratická republika

• Rozloha: 120 538 km2, hlavné mesto: Pchjongjang. Vznikol na území obsadenom sovietskou armádou v roku 1948.
• Od roku 1946 definitívne známky bez textu v latinke. V rokoch 1950-1951 keď vojská kórejskej ľudovodemokratickej republiky obsadili väčšiu časť Južnej Kórei vyšlo 9 juhokórejských známok s pretlačou vo význame Kórejská ľudovodemokratická republika.

Kuejti

(Mapka)

• Jeden zo štátov Adénskeho a od roku 1965 Juhoarabského protektorátu. Od roku 1967 súčasť Juhojemenskej ľudovej republiky. Hlavné mesto: Mukalla.
• Od roku 1942 definitívne známky s textom QU’AITI STATE OF SHIHR AND MUKALLA s nadtitulom ADEN. V roku 1955 sa názov mení na QU’AITI STATE IN HADRAMAUTH od roku 1966 s nadtitulom SOUTH ARABIA. Od roku 1968 tu platia juhojemenské známky.

Kuvajt

• Rozloha: 17 818 km2, hlavné mesto: Kuvajt. Od roku 1871 súčasť Osmanskej rýše, v roku 1899 uzavrel kuvajtský panovník s Veľkou Britániou zmluvu o ochrane a v roku 1906 sa stal Kuvajt britským protektorátom, od roku 1961 nezávislé kniežatstvo.
• Pred vydávaním vlastných známok tu platili známky Indie. Od roku 1923 vydané pretlače na indických známkach s textom KUWAIT (Známka). Definitívne známky boli vydané až v roku 1957 s rovnakým textom. Od roku 1962 s názvom STATE OF KUWAIT.

Kuan-Čeu-Van

• Juhočínsky prístav, prenajatý Francúzsku v roku 1898 na 99 rokov a pripojený k Francúzskej Indočíne. V rokoch 1942-1945 obsadený Japonskom. V roku 1946 ho Francúzsko vrátilo Číne.
• Od roku 1906 pretlače na známkach Indočíny s textom KOUANG-TCHEOU-WAN alebo KOUANG-TCHEOU, KOUANG TCHEOU neskôr aj definitívne známky. Pošta bola uzavretá v roku 1946.

Kwan-tung

• Územie na severovýchode Číny. Rozloha: 3 463 km2, hlavné mesto: Lu-ta. V rokoch 1898-1905 prenajaté Rusku potom do roku 1945 Japonské. V rokoch 1945-1952 pod spoločnou správou Japonska s ZSSR, od roku 1952 Čínske.
• Od roku 1946 pretlače na japonských a mandžutských známkach neskôr definitívne známky bez textu v latinke. Od roku 1950 čínske známky.

Kwang-tung

(Mapka)

• Čínska provincia v rokoch 1938-1945 okupovaná Japonskom. Rozloha: 231 400 km2, hlavné mesto: Kanton.
• V roku 1942 čínske známky s pretlačou v čínštine.

Kirgizsko

• Rozloha: 198 500 km2, hlavné mesto: Biškek.
• Bývalá sovietska republika. Od roku 1992 definitívne známky s textom KYRGYZSTAN.

O tvorcoch | Mapa stránok | Kontaktujte ma | ©2004 Ing. Július Fedáš