Zpravodaj 1/2006: Prehľad druhov papiera slovenských výplatných známok Mestá

Okénko s sousedům na Slovensko

Prehľad druhov papiera slovenských výplatných známok „Mestá“

V rokoch 1993-2003 bolo postupne vydaných 22 výplatných známok emisie „Mestá“. Väčšina z nich bola podľa potreby dotláčaná, pričom dotlač bola realizovaná na papier, ktorý v danom období Poštová tlačiareň cenín v Prahe práve používala.

Pri rotačnej tlači na strojoch Wifag sa vystriedalo viacero druhov papiera: do januára 1997 sa tlačilo na český papier (FL2, od mája 1981), od mája 1996 do októbra 1999 na švédsky papier (FLD), od februára 1998 do júna 2005 na španielsky papier (FLS) a najnovší anglický papier (FLA) začali používať vo februári 2005. Okrem týchto luminiscenčných papierov v niekoľkých výnimočných prípadoch bola rotačná tlač príležitostných známok realizovaná aj na papier bez optických prísad BP alebo s opticky zjasňujúcimi prísadami OZ.

Všetky štyri luminiscenčné papiere žiaria pod UV-lampou do žlta v rôznych odtieňoch v závislosti od zloženia a množstva luminiscenčnej prísady, spôsobe aplikácie a prítomnosti iných prímesí, hlavne optických zjasňovačov. Rozlišovanie jednotlivých druhov papiera bolo publikované a je zberateľom známe, pripomíname hlavné poznávacie znaky:
- papier FL2 (český): luminiscenčná prísada Cartax DP je zamiešaná v hmote papiera, takže predná i zadná strana žiari pod UV-lampou rovnako; lesklý lep mierne znižuje intenzitu vyžarovania zadnej strany;
- papier FLD (švédsky): luminiscenčným prípravkom je natretá predná strana, často žiari málo intenzívne (s modrými škvrnami); zadná strana je bez optických prísad; matný lep;
- papier FLS (španielsky): predná strana je natretá luminiscenčne-fosforescenčným príprav-kom, ktorý žiari aj po vypnutí UV-lampy (fosforeskuje), zadná strana je bez optických prísad; pololesklý lep;
- papier FLA (anglický): má luminiscenčný náter prednej strany, zadná strana je bez optických prísad a na dennom svetle má modrý nádych; pololesklý lep.

Český a švédsky papier majú časté rozdiely v intenzite (sile) a homogenite (rovnomernosti) luminiscencie. Český papier sa vyskytuje s prímesou optického zjasňujúceho prípravku (pod UV-lampou žiari do biela až modra). Odchýlky luminiscencie španielskeho papiera (v českej filatelistickej tlači sa hovorí o tomto papieri ako o fosforescenčnom) nie sú známe, až na prípady vynechaného náteru na okraji PL (pravdepodobne išlo o okrajové kotúče papiera). Vynechaný náter na známke – zatiaľ neoverený - je známy na jednej slovenskej príležitostnej známke.

Treba zdôrazniť, že uvedené poznávacie znaky sú spoľahlivé len u známok s lepom, pretože pri vodnom kúpeli môže dôjsť jednak k „vymytiu“ luminiscenčného prípravku alebo k „vybieleniu“ optickými zjasňovačmi. V prípade týchto slovenských výplatných známok však posudzovať papier použitých známok nemá veľký zmysel, pretože v tomto stave ide o bežné známky (dotlače mali miliónové náklady).

V tabuľke sú uvedené obdobia tlače slovenských výplatných známok „Mestá“ na rôznych papieroch. Prehľad mohol byť spracovaný vďaka zberateľom dátumov tlače, ktorí sa venujú týmto známkam systematicky. Prieskum na burzách preukázal, že najväčší záujem je o ten papier, ktorý nebol dodaný v novinkovej službe pri vydaní známky ale bol použitý až v niektorej dotlači a na poštách už nie je dostupný. Konkrétne ide o papier FLD známok 4 Sk Nová Baňa (70), 6 Sk Senica (95) a tiež 1 Sk Dubnica nad Váhom (16), 2 Sk Nitra (60) a 3 Sk Banská Bystrica (45), ktorý väčšina špecializovaných zberateľov v čase, keď bol na poštách celkom bežný „nezachytila“.

V súčasnom období „nastupuje“ papier FLA a „končí“ papier FLS, čo znamená, že v budúcnosti podobne vzácny môže byť papier FLS, ktorý tlačiareň prestala používať.


autor Ing. Miroslav Gerec

Děkuji panu Gerecovi za tento příspěvek, který se stal po delší době článkem, o které je mezi českými sběrateli slovenských známek zájem. Mají-li slovenští kolegové také přehledy o perforačních rámcích použitých u těchto známek, rádi bychom se s nimi co nejdříve také seznámili.


Dovolím si tento přehled doplnit o zajímavosti. Ne každý sběratel ví, že se na vzniku těchto slovenských výplatních známek podíleli také tři čeští rytci. Když byl pro rok 1993 navržen a schválen emisní plán známek pro Československo, nikdo tehdy nepředpokládal, že dojde k rozdělení tak brzy. Byly proto některé známky zpracovávány jako emise Československa i s navrženými autory pro jejich výtvarné řešení. Můžeme proto pozorovat shodu u známky Rožumberok s naší výplatní známkou Český Krumlov od Josefa Herčíka. Ten obě známky navrhnul i vyryl. Druhým autorem další slovenské výplatní známky je také Čech, Jiří Bouda. Ten se podílel na našich známkách Městská architektura. Protože mezi návrhy českých měst bylo i město Košice, přešla tato známka do emisního plánu Slovenska po rozdělení. Změnil se jen název a nominální hodnota. Pan Bouda kromě výtvarného návrhu také známku vyryl. Posledním českým rytcem, podílejícím se na slovenské známce emise „Mestá“ je Martin Srb. Stalo se tak v roce 2001. Autorská dvojice D.Grečner a M.Srb připravila známku velmi jemných kontur, na které navázali slovenští rytci, hlavně R. Cigánik a A.Feke. Další dva rytci F.Horniak a M.Činovský vtiskly slovenským výplatkám takový tvrdší nádech. Toto je můj subjektivní dojem a nemusíte s ním souhlasit.

autor poznámky J.Fronc