Zpravodaj 2/2008: Okénko k sousedům na Slovensko

Poznámka redakce: psáno pro zpravodaj z roku 2008

Rok 2007 byl vcelku bohatý na výročí narození či úmrtí našich výtvarníků, podílejících se na známkové tvorbě. V čísle 1 jsme vzpomenuli jubilanty Hollaru a nových autorů současné známkové tvorby. Dále jsme spolu s Rudolfem Fischerem zavzpomínali na Zdeňka Sklenáře a Vladimíra Kováříka. V čísle 2 stejný autor vzpomíná na Jozefa Baláže a číslo 3 věnoval pan Rudolf Fischer vzpomínce na Jindru Schmidta. V posledním čísle roku 2007 to byl prozměnu Milan Hegar. Ale rok 2007 patřil v našich vzpomínkách také Adolfu Hoffmeisterovi (článek vyšel až v prvním čísle ročníku letošního) a Vicentu Hložníkovi, kterému jsme věnovali krátkou glosu v čísle 2/2007. Použil jsem tehdy informace z textu paní Mgr Antonie Paulinyové, která hodnotila známky Vincenta Hložníka, vytvořené pro Slovenskou poštu. Zapomněla se však zmínit o tvorbě tohto umělce z doby, kdy tvořil známky pro Československo, což mě dost mrzelo. Tehdy jsem věděl, že poprosím pana Rudolfa Fischera, aby se i k tomuto autorovi vyjádřil a zavzpomínal na časy, kdy musel přemlouvat slovenské výtvarníky, aby se také zúčastnili návrhů československých známek. Pan Fischer jako obvykle vyhověl a vzpomínku napsal. Po dohodě jeho stať nejprve vyšla ve slovenském časopisu Zberatel a dnes tento článek přebíráme i s úvodníkem, který pro slovenské čtenáře napsal Peter Malík.

Okénko k sousedům na Slovensko

Jubilejné, tridsiate, Zberateľské state venujeme majstrovi grafiky, Vincentovi Hložníkovi, ktorého tvorba a osobitný výtvarný prejav sa podpísali aj pod viacero československých a neskôr aj slovenských poštových známok. Autor príspevku, Rudolf Fischer, býv. vedúci oddelenia známkovej tvorby FMS je osobou najpovolanejšou príblížiť vzťah majstra Hložníka k známkovej grafike. Ako aj autor pripomína, v roku 1997 vyšla obsiahla monografia o živote a diele V. Hložníka, pričom autor tejto vynikajúcej publikácie Ľudovít Petránsky v kontexte úžitkovej grafiky priamo známkovú grafiku bližšie nerozvádza.

Avšak úvodné myšlienky autora monografie možno chápať aj v súvislostiach so známkovou tvorbou, keď píše: „Tvorba Vincenta Hložníka vo všetkých sférach jeho činnosti sa stala nielen autoritatívnym pojmom a vyhranenou predstavou doma i vo svete, ale aj súčasťou nášho detstva, dospievania, zrelosti. Je predmetom obdivu, hrdosti, aj oporou. Problematika existencie človeka a jeho dialóg so svetom, ktorý ho obklopuje a ktorý je v ňom, sú tak podstatou i zmyslom relatívne autonómneho vývoja Hložníkovho diela – zvestovania, ktorého zásadou je sprítomniť prítomnosť. Pretože ak cnosťou iných je situovanie tvorby v polohách retrospektívy či očakávania budúceho, Hložníkove grafiky, kresby či maľby sú z hľadiska časovej dimenzie výpoveďou o tejto chvíli, ktorá svojou osudovosťou pretvára umelcovo dielo na nadčasové... Našťastie, Hložníkova tvorba je nielen zvestovaním, posolstvom, ale aj tajomstvom s povestnou ‚čiernou skrinkou‘, ktoré budú ešte dešifrovať ďalšie generácie.“

Vincent Hložník sa narodil 22. októbra 1919 vo Sveredníku pri Žiline ako najstaršie z piatich detí. Detstvo prežil v prostredí prekrásnej prírody, na lúkach pri Váhu. A v týchto chvíľach detstva začal kresliť, aby sa mu umenie stalo zmyslom života i osudom. Po štyroch rokoch žilinskej reálky sa rozhodol študovať na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe (1937) u profesora Kyselu, ktorý mu pri výbere uchádzačov povedal: „Mám rád Slovensko. Chodieval som so svojimi žiakmi do Očovej. A okrem mňa aj Cyril Bouda a Karel Svolinský.“ Štúdium Hložník ukončil v roku 1942 obhajobou práce na tému Cirkus (k tejto téme sa vrátil aj v roku 1946, reprodukcia diela je na známke Pof. 2770). Po absolvovaní školy sa usadil v Martine. Ďalšiu jeho tvorbu sprevádzajú kontakty s Petrom Matejkom, Jozefom Cincíkom, neskôr aj Jánom Mudrochom a ďalšími. Úspešne debutoval na výstave v Bratislave (125 obrazov a kresieb). V roku 1949 sa sťahuje do Žiliny, v roku 1952 sa rozhodol pre pedagogickú činnosť na Vysokej škole výtvarných mení a s celou rodinou sa presťahoval do Bratislavy. Najskôr pôsobil ako vedúci Oddelenia grafiky (predtým ho viedol Dezider Milly a zakrátko rozhodujúcou mierou prispel k založeniu a otvoreniu, dnes už legendárneho, Oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Osobnosť profesora, jeho ľudský vzťah i profesionálna náročnosť k študentom priniesla svoje ovocie (Miloš Urbásek, Albín Brunovský, Ivan Schurmann, Vladimír Gažovič, Dušan Kállay). Ale o vstupe V. Hložníka do známkovej tvorby už necháme rozprávať R. Fischera.

Redakcia Zberatela

Poznámka redakce: příspěvek Vincent Hložník – mistr grafiky zveřejníme v brzké době na Infofile