Ach ten nešťastný copyright

Na Slovensku začal nový operátor. Aby informoval záujemcov o svojej stratégii podnikania, vydal časopis v ktorom priniesol rad článkov o sebe a aj ďalšie informácie z príbuzných oblastí. Ja som tento časopis-informátor (názov neuvádzam) našiel v hale pošty a videl som ho aj v čakárni u lekára. Siahol som po jednom výtlačku a zbežne prelistoval. Vnútorné 3 – 4 strany ma milo prekvapili, lebo na dvoch stranách bola podrobná informácia popredného slovenského zberateľa-filatelistu a publicistu o vzácnych vydaniach slovenských známok, ktoré majú buď odlišnú perforáciu (mali rámcové obrátené zúbkovanie), alebo pri ich výrobe neboli vytlačené s nominálnou hodnotou. Boli tam tiež uvedené niektoré vydania poštových lístkov s priesvitkou a s odlišnosťami v polohe priesvitky. Predpokladám že takáto informácia asi záujemcov o nového operátora moc nezaujíma.

S radosťou som však kvitoval ďalšie dve strany, lebo tam bola história našej známky, zobrazené Hradčany, Pošta českých skautů ve službách Národní vlády a aj Modrý a Červený Mauritius. No to bude výborné, to využijem v krúžku s mojimi mladými filatelistami! Potešil som sa zbytočne – vysvetlím prečo. Zaumienil som si, že dvojstranu okopírujem, aby ju každý člen KMF dostal. Ale chyba lávky! V tiráži na druhej strane som našiel copyrigt so známym písmenom c v krúžku. A ešte k tomu aj podrobné písomné upozornenie, že „žiadnu časť textu nemožno použiť kopírovaním, ukladaním v médiách , rozširovať rozmnožovaním akoukoĺvek formou, elektronicky, “ alebo tak akosi, presne si formuláciu nepamätám.

Napísal som však slušne do redakcie na uvedenej adrese čo mienim urobiť s obsahom článku a preto ich prosím, či budú ochotní súhlasiť s tým, aby som si článok okopíroval, že to nebude inak zneužité atď. Odpoveď som do dneška nedostal. Pomohol som si potom obrázkami z viacerých katalógov, nášho Pofisu, niekoľkých Michelov a zopár známkami Hradčian aj s príslušnými celistvosťami. Na krúžok som musel prísť napokon s batohom, ktorý bol o pár kg ťažší ako inokedy, veď poznáte akú má Michel asi hmotnosť, keď mi nestačil na kolovanie jeden ks, ale chcel som aby deti pracovali aspoň v skupinkách.

Pritom ma ešte napadlo: Ktovie či sa redakcia „unúvala“ a na uverejnenie obrázkov vzácnych známok žiadala o súhlas poštu alebo vydavateľa katalógov so zverejnením. Domnievam sa, že veru nie. Ale to už je vedľajšie, svoje som si vybavil, tému s deťmi som prebral a nabudúce uvidím, čo si z toho zapamätali. A to je pre dnes všetko.