Andrej Žarnov

V Univerzitnej knižnici Bratislava bola 16. decembra 2008 uvádzaná publikácia, venovaná životu a dielu slovenského básnika Andreja Žarnova.

Jeho meno budete márne hľadať v minulých, aj súčasných encyklopédiách. Vytratil sa z nich nezaslúžene. Kto bol Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík?

Narodil sa 19. novembra 1905 v Kuklove, kde vychodil základnú školu, študoval v Skalici a maturoval na gymnáziu v Trnave. Vyštudoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v r. 1931. V roku 1939 bol ako 35 ročný menovaný univerzitným profesorom patologickej anatómie. Koncom apríla v roku 1943 bol prof. František Šubík vymenovaný za člena medzinárodnej komisie Červeného kríža, ktorá vyšetrovala masové hroby v Katyňskom lese neďaleko Smolenska. Žarnov, za svoju správu o týchto zločinoch na poľských dôstojníkoch, spáchaných sovietskou NKVD niesol represívne dôsledky po celý svoj budúci život. Po skončení vojny bol väznený, na čas stratil zamestnanie, pracoval ako patológ v trnavskej nemocnici, nakoniec v r. 1952 emigroval. Zomrel v USA 16. marca 1982.

Svoje prvé básne začal Andrej Žarnov uverejňovať v r. 1922-1923 v mariánskom časopise Kráľovná svätého ruženca. Pre jeho kresťanský svetonázor ho literárni kritici zaraďujú ku katolíckej moderne Rudolfa Dilonga, ale on do tejto skupiny slovenských básnikov nepatril. O zameraní jeho tvorby si urobíme úsudok z názvov niekoľkých básní zo zbierky Stráž pri Morave, vydanej v r. 1925. Obsahuje napr. básne : Jeruzalem, Na Golgote, Zmŕtvychstanie a iné. Básnická zbierka bola dokonca predmetom diskusií v československom parlamente a za obranu Žarnova sa postavil poslanec A. Hlinka. Časť nákladu bola zhabaná. Ďalšie básnické zbierky vydal v rokoch 1929 (Brázda cez úhory), 1932 (Hlas krvi), 1940 (Štít), 1941 (Mŕtvy), potom v zahraničnom exile v r. 1963 Zdravica sv. Cyrilovi a Metodovi, v Ríme r. 1978 Presievač piesku, v r. 2003 Nedopoviem slovom. V roku 2007 vyšlo jeho súborné dielo Môj domov jediný.

Svojou tvorbou sa Žarnov celkovo radí medzi predstaviteľov slovenskej národne exponovanej lyriky. S Andrejom Hlinkom, ako vedúcim delegácie sa zúčastnil zájazdu za slovenskými krajanmi v Amerike. Tu napísal: …kto chce vlasť opravdive milovať, ten nech ide do cudziny a tam to skúsi, neraz sa mi zacnie po domove, neraz si zaspievam Schneiderovu „Hoj vlasť moja, ty zem drahá, ja zo srdca ťa milujem!“ Koľko svätých tónov, koľko horúcich citov, koľko vznešenosti a duševnej nádhery v tej piesni!..

Verše Andreja Žarnova zdobia pamätnú tabuľu bratislavského študentského domova Svoradov, ktorú r. 1995 odhalil arcibiskup Ján Sokol. Žarnov bol i prekladateľom, o.i. preložil Sofoklovu Antigonu, Dante Alighieriho Peklo, Jána Hollého originálnym spôsobom preložil do modernej slovenčiny. Preložil tiež výber básní Andrzeja Jawieńa (Karola Wojtylu) pod názvom Profily. Príležitostná poštová pečiatka, ktorá sa používala pri predstavení zborníka Andreja Žarnova, vydaného občianskym združením Libri Historiae , predstavuje Žarnovov portrét od Jozefa Cincíka, tvorcu slovenských poštových známok, čo jej filatelisticky tematickú hodnotu pre zberateľov ešte viac povyšuje.