Autor známok Mikuláš Klimčák - doyen slovenského výtvarného umenia - oslávil už svoje 93. narodeniny

Popredný slovenský výtvarník, akad. maliar Mikuláš Klimčák (1921), osobnosť ostatného polstoročia slovenského výtvarného umenia a kultúry oslávil v meste na Dunaji, v Bratislave - 16. novembra už svoje 93. narodeniny. Filatelistická verejnosť na obidvoch brehoch rieky Moravy ho pozná aj ako rešpektovaného autora slovenských poštových známok.

V roku 2005, keď Mikuláš Klimčák oslávil svoje vtedy "iba" 84. narodeniny, sme uverejnily obsiahly umelecký medailón venovaný známemu výtvarníkov.

Máme za to, že jeho pamätníci, ale aj noví mladí filatelisti si ho znovu a radi prečítajú (doteraz dosiahol 6666 prezretí)

---

Svojim rozsiahlym dielom zasiahol takmer do všetkých oblastí výtvarnej tvorby. Len prosté vymenovanie jeho diel by zabralo niekoľko webových stránok. Preto neprekvapuje, že medzi nimi nemôže chýbať ani populárna a umelecky čoraz viac priznaná známková grafika. Jeho meno je tiež takmer synonymom pojmu slovenská ikonografia.

Preto ani jeho premiérová poštová známka - VIANOCE 1997 - nemohla byť iná, jej výtvarný návrh spĺňa všetky atribúty výtvarného prejavu ktorým sú predovšetkým ikony charakteristické. Navyše i symbolickým námetom emisie / Jeho najsilnejším zdrojom inšpirácie je duchovná sféra a viera v dobro . / bol duchovný motív, významné sviatky kresťanskej cirkvi na celom svete - V i a n o c e - Roždestvo - Weinnachten - Christmas - Noael - Navidad - a najvzácnejšie sviatky roka v rodinách - vyvrcholenie celého roka - Štedrý večer pri rozsvietenom stromčeku - symbolu Vianoc, betléme s jasličkami a plnom darčekov pre deti a dospelých - je najkrajšou udalosťou roka / Aj preto v známkových emisiách na celom svete nechýbajú každoročne v závere roka "Vianoce"./. Pozoruhodný je ešte jeden údaj o autorovi známky Vianoce 1997. Vytvoril ju v premiére v pomerne neskorom veku - v neskutočných 76 rokov. Jej autor, bratislavský akademický maliar Mikuláš K l i m č á k /1921/ so svojím pozoruhodným počinom takto len dokázal, že začínať nie je nikdy neskoro a platí to aj vo výtvarnom umení a známkovej grafike. Autor zverenej úlohy sa zhostil priam excelentne. Ním vytvorené "Vianoce" patria k doteraz najhodnotnejším slovenským známkam s vianočným motívom - nielen zvoleným výtvarným námetom, maliarskou dokonalosťou ale i celkovou novou a netradičnou ikonografickou kompozíciou. Obraz a posolstvo Vianoc je zašifrované do farebných kódov línií a plôch. Podľa odborníkov - výtvarných kritikov, filatelistov ako aj najpočetnejšej a najobjektívnejšej laickej verejnosti. Je len samozrejme, že Majster Klimčák bol tým najpovolanejším autorom, ktorý dal výtvarnú podobu aj známkovej emisii - MEDZINÁRODNÝ ROK STARŠÍCH ĽUDÍ. Aj pre jeho známkovú tvorbu je charakteristická umelecká vyzrelosť, profesionálna zručnosť a pohotovosť.

Poštové známky vytvorené akad. maliarom Mikulášom Klimčákom, aj keď ich je "zatiaľ" poskromnejšie / veríme, že ešte nepovedal svoje posledné slovo /, sa medzi filatelistami nestratili / autorovým rukopisom ich iste obohatili /, rovnako ako samotný výtvarník medzi tvorcami slovenskej známkovej grafiky :.

1997
Dátum vydania - 3. november / e. č. 137/ : Vianoce 1997 - Narodenie v Betleheme, 3 Sk.
Na známke sa objavili všetky tradičné výtvarné symboly týchto sviatkov narodenia Ježiša Krista. Obraz a posolstvo Vianoc je zašifrované do farebných kódov línií a plôch. Inklinoval k ikonopisnej maľbe, v ktorej výtvarný znak, ako symbol je posolstvom, výpoveďou i odkazom / symbolikou farieb a individualizáciou postáv /. Zvolil smelší rukopis s novými kresbovými i symbolickými prvkami..
Vytvoril aj výtvarný návrh na FDC a návrh pečate s domicilom Humenné, rodiskom výtvarníka, má dátum 3.11.1997.
Autorom všetkých ryteckých transkripcií bol rytec akad. maliar Martin Činovský. Bola doplnená aj o carte maximum.



1999
Dátum vydania - 15. júna / e. č. 182 / : Medzinárodný rok starších ľudí, 5 Sk.
Na známke sa objavila symbolická kresba rúk troch generácii.



Ako výtvarný návrh na FDC zvolil symbolickú kresbu - hojdacie kreslo, ktoré je iste aj symbolickým motívom jesene života generácie, ktorá prežila svetovú vojnu a všetky povojnové útrapy. Hojdacie kreslo, jeho pohodu si určite zaslúži...

Autorom ryteckého prepisu je žiak Doc. Martina Činovského - Arnold Fekete.

Keď v roku 1996 oslavoval umelec 75. narodeniny urobil súpis toho, čo by ešte ako výtvarník rád vytvoril, odvtedy uplynulo už takmer desať rokov a on aj keď úlohy zo spomenutého obdobia už dávno splnil má ešte toľko veľa nových nenaplnených umeleckých plánov... / M.K : Mám mnoho myšlienok a nápadov. Mám mnoho škíc, ktoré čakajú na realizáciu./ . Výrazná umelecká osobnosť súčasného výtvarného umenia na Slovensku si iste zaslúži aj viac pozornosti, aby sa tak aj filatelisti v Čechách dozvedeli o ňom aspoň o niečo viac, ako je len krátke umelecké curriculum vitae. Tak teda :

V novembri oslávil svoje akad. maliar Mikuláš Klimčák - bard súčasného výtvarného umenia na Slovensku svoje krásne a požehnané 84. narodeniny. Narodil sa na východnom Slovensku v Humennom, v rodine umeleckého rezbára a stolára. Otec mu bol nielen vzorom, ale aj prvým učiteľom. Študoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1943-45 a od roku 1945-48 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, na Oddelení grafiky a oddelení monumentálnej maľby / prof. F. Tichý, prof. J. Novák/. Svojim rozsiahlym dielom zasiahol temer do všetkých oblastí výtvarnej tvorby.



Jeho úspešná a bohatá celoživotná všestranná výtvarná tvorba zahŕňa okrem komornej maľby a grafiky hlavne monumentálno-dekoratívne nástenné a tabuľové maľby, ikonografie, mozaiky, intarzie, sgrafitá, štukolustrá, gobelíny, vitráže, art protisy, ale aj sochárske plastiky - drevené a kovové a tvorbu pre architektúru. Jeho tvorbu, už od začiatkov charakterizovala kresťanská náboženská orientácia. A zostal jej verný po celý svoj umelecký život až doteraz. Po ukončení štúdia sa vracia do Humenného, ako jeden z prvých akademický vzdelaných výtvarníkov na východnom Slovensku - odborne pripravených a programovo zameraných monumentalistov. kde ako výtvarník zanechal svoj rukopis na viacerých renovovaných interiéroch kostolíkov v regióne, ale i na Spiši / rezidencia biskupa J. Vojtaščáka /. V roku 1950 sa presťahoval do Bratislavy, kde žije a tvorí doteraz. V kontexte slovenského výtvarného umenia je jeho dielo od šesťdesiatych rokov ojedinelé svojim programovým zacielením na cyrilometodský odkaz a na historickú tematiku. Oživuje v ňom nielen dedičstvo byzantskej kultúry - naše písomníctvo, ale aj históriu slovenského národa k národnej emancipácii a štátnosti / M.K.: Kto nepozná svoje dejiny - stráca vlastnú identitu /. Vytvoril epopeju o veľkej a slávnej histórii našich predkov a pričinil sa i o očistu pošľapaných hodnôt kresťanstva. Nezostáva ľahostajný ani k ľudovej tradícii / Jánošík / a k našej súčasnosti / M.K.: Živý národ - zrkadlo dejín /. Zaujíma ho život, rodina, poézia, hudba, tanec, ale aj rozvoj vedy a techniky prenikajúci až do vesmíru. Preto v jeho tvorbe nachádzame nielen známy monumentálny gobelín Slovensko, ale aj filozoficky hlboko precítené motívy zo života, rodiny, poézie a lásky stvárnené v známych dielach - Rodina, Človek - syn Slnka a Zeme, Za hlasom melódie, Radosť, Milenci... či výjavy za zahraničných ciest - Na bazári v Buchare a Samarkande, Predavači korenia, Uzbecká rodina / o obraz prejavil záujem aj bývalý prezident SR R. Šuster, no obraz dodnes zdobí ateliér výtvarníka, na poslednom poschodí domu, pred stúpaním do kopca na Kolibu.../, Na pláži... portréty najbližších rodinných príslušníkov... Väčšinu jeho diel mohli priaznivci umenia vidieť aj na vlastné oči na početných autorských výstavách Mikuláša Klimčáka, keď patrí k najvystavovanejším výtvarníkom u nás, už od jeho prvej výstavy v roku 1961, ktorú pripravil k svojej štyridsiatke / túto započatú vzácnu tradíciu dodržiava dodnes pri svojich okrúhlych životných jubileách.../. Ako maliar je skôr filozofom, ako pozorovateľom. Predmetom jeho tvorby je preto idea, myšlienka, predstava, zážitok, báseň, symbol, pretlmočenie, neznámeho posolstva, odkaz, dar, láska.

Venuje sa aj monumentálno-dekoratívnej tvorbe, ako priznaný majster vitráže, sakrálnej a svetskej architektúry / ako prvý u nás v asymetrickej farebnej vitráži využil konštrukciu, resp. mrežu vitráže ako výtvarný spolu komponent s využitím výtvarnej hodnoty priesvitných plôch / aj gobelíny / Byzantská misia, resp. príchod Cyrila a Metóda na Veľkú Moravu, ktorý je umiestnený na Bratislavskom hrade a má rozmery 6x3 m /.

Celé jeho tvorivé obdobie v tejto oblasti je bytostné späté so snahou riešiť spojením monumentálnej maliarskej tvorby a architektúry životné prostredie.

Absolvoval viacero individuálnych študijno-umelckých pobytov - so zameraním na štúdium sakrálneho umenie / Taliansko /, umeleckého odkazu Byzancie / Rumunsko / a po stopách vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metóda a ich žiakov / Bulharsko, Taliansko, Turecko, Grécko /, Kanade, USA a bývalej Juhoslávii a ZSSR / najviac navštevovaný skvost ruskej histórie Zlatý okruh /, Poľsku a Maďarsku, ale aj v Egypte, Anglicku, Dánsku, Kanade a USA.. Najčastejšie sa vracal do greckého Solúna / Thessaloniki / ku koreňom našej kultúry. Keď v roku 1966 oslavoval umelec 75. narodeniny urobil súpis toho, čo by ešte ako výtvarník rád vytvoril, odvtedy uplynulo desať rokov a Mikuláš Klimčák má ešte toľko veľa nových umeleckých plánov...Usporiadal desiatky samostatných výstav po celom Slovensku /od rodného Zemplína - Humenné, Trebišov, Medzilaborce, Vranov, od Košíc až po Bratislavu/, v Čechách a v zahraničí - od Užhorodu až po Moskvu, Nemecka, Talianska, Maďarska, Bulharska, Turecka až po USA. Kritika sa stále vracia k jeho vlaňajším výstavám v Košiciach a v Moskve.

Výtvarné dielo tvorí nie ako pozorovateľ, ale skôr ako bádateľ ľudského života a jeho podstaty vo vzťahu k sebe, k človeku, k svetu a k Bohu. Jeho prístupom k tvorbe je najskôr sebapoznanie, meditácia, analýza predmetu bádania, jeho vyhodnotenie a konečne syntéza - výsledok jeho poznania ako odkaz a posolstvo pre súčasnosť a budúcnosť. Výtvarnú inšpiráciu čerpá zo súčasného života, z tradícii národa a jeho dávnej histórie.

Keď sa venoval téme veľkého jubilea roku 2000 a nového Milénia pripravil a vydal v poslednom roku starého Milénia vo vlastnom náklade reprezentačné bohato ilustrované vydanie Konštantína Filozofa P r o g l a s, básnického Predspevu staroslovienskeho prekladu evanjelia / v slovenskom preklade básnika Viliama Turčányho /, ktoré si zo Slovenska odniesla nejedna vysoká a vzácna zahraničná návšteva ako dar prezidenta Slovenskej republiky.

A čo viedlo Mikuláša Klimčáka k takémuto nevšednému, pozoruhodnému a vzácnemu počinu ?:

- Oslava písma a slova, Proglas, aj keď je to teologicko-filozoficko-literárne dielo, je to veľkolepá báseň, napísaná v IX. storočí, je to jedinečné dielo európskeho významu, ktorú sv. Cyril napísal ako predhovor k prekladu evanjelií, v našej reči a našim písmom v čase, keď iné národy ešte nemali vlastné písomníctvo, existovalo len grécke a latinské. Je porovnateľná s najdokonalejšími dielami najstaršej literatúry sveta. Text graficky pôsobivého vydania majstrovsky, priam bravúrne prebásnil básnik Viliam Turčány. Chcel som poukázať aj na až ornamentálnu krásu písma, ktorú pre nás solúnski bratia vytvorili. Toto dielo na Slovensku sa žiadalo a zaslúžilo si uzrieť svetlo sveta už dávno. Súčasne Proglas po prvý raz bol vydaný v slovenčine, v hlaholike a v anglinčine súčasne.

Možno čitateľov záujmu aj odpovede na nasledujúce otázky týkajúce sa jeho tvorby.

Ako ste sa stali výtvarníkom?

- Rád som kreslil už od detstva. Výtvarný talent som zdedil asi po otcovi. Po skončení základnej školy som najprv ukončil dvojročnú obchodnú školu, po nej trojročnú nábytkársku priemyslovku, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia akad. maliar Chovan, ktorý vybadal môj výtvarný talent a začal sa mi viac venovať aj mimo vyučovania. Po maturite som nastúpil na SVŠT v Bratislave, dva roky som študoval na oddelení kreslenia a maľovania a štúdium som potom dokončil už na VŠUP v Prahe u profesorov Tichého a Nováka, na oddelení monumentálnej maľby..

Vo vašej všestrannej maľbe dominuje aj cyrilometodský motív. Čo vás k tomu najviac inšpirovalo. Hovorí sa, že vaša účasť pamätnej výstave v Brne v roku 1963 pri oslavách 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metóda na Veľkú Moravu?

- Vo svojej tvorbe sa venujem takmer výlučne len osobnostiam z besprostredného okruhu sv. Cyrila a sv. Metóda. Spomínaná celoštátna výstava bola venovaná len archeologickým výkopávkam - zbrane, šperky a písomníctvo. Ja som vystavovateľom aj napriek tomu ponúkol svoje škice a námety z tohoto obdobia. Keď ich prijali priamo v Brne som namaľoval veľký obraz 606 x 328 cm, temperou na plátne, ktorý bol neskôr podkladom k utkaniu gobelínu Knieža Rastislav víta byzantskú misiu, ktorý sa nachádza v Bratislave na hrade / gobelín bol utkaný vo Valašskom Meziřičí, päť tkáčok ho zvládlo za dva a pol roka, pozn. red. /.

Ako ste sa dostali k ikonografii :

- Ikonogarfia je predovšetkým mysticko-meditatívna záležitosť. Dôraz sa v nej kladie na obsah a nie na formu. Obsah je primárny. Forma nemusí byť akademická, v ikonografii sa toleruje. V ikonografii sa však používajú aj texty, ktoré je treba ovládať. Štúdiu tejto problematiky som venoval veľkú pozornosť a veľa času, najmä počas študijných ciest po stopách sv. Cyrila a sv. Metóda v Bulharsku, Rumunsku, Grécku, Juhoslávii,Turecku a Taliansku, ale aj na Ukrajine a Rusku. Výtvarník - ikonograf však musí byť v prvom rade predovšetkým veriacim a žiť podľa toho čo tvorí. Hlásil som sa aj hlásim sa ku kresťanstvu. Je to moje osobné presvedčenie. Preto som nikdy nepatril k výtvarníkom, ktorí boli uprednostňovaní, či už výtvarnými objednávkami a oceneniami.

A k poštovej známke ?

- Aj známka je umelecké dielo, aj keď miniatúrne. Preto by nemala byť - jej výtvarný návrh - problémom pre žiadneho výtvarníka. A Vianoce, to je hádam tá najkrajšia téma. Robil som ju rád. Jej výtvarný návrh má aj podobu farebnej litografie. Rád a vďačne som ju venoval svojim priateľom.

Vo vašom ateliéri vidím aj portréty.

- Nevenujem sa im. Výnimočne som namaľoval portréty najbližších rodinných príslušníkov - matky, sestry Magdalény a brata Jána...

Veľa sa hovorilo o vašej minuloročnej výstave v Moskve.

- Ruská metropola bola spolu s St. Peterburgom vždy centrom ruskej kultúry. A aj zostala. Takou je aj v súčasnosti. Umenie bolo v Rusku tesne späté so životom ľudu. Výstava sa stretla aj tentoraz s veľkou pozornosťou. Našiel som tam vďačné a umenia znalé publikum. Ikonografia, staroruská ikonomaľba patrí k starej ruskej kultúre už od čias mnícha Rubľova, po víťazstve na Kulikovom poli. Andrej Rubľov mal prorodzene veľký vplyv na svojich zástupcov, Dionýziosa a ďalších, ktorý sa prejavoval v Moskve i v Novgorode, cez celé XV. storočie , ba aj neskôr.

Aké je Vaše životné krédo?

- Cieľom každého človeka by malo byť šťastným a robiť šťastným aj iných. Človek, ktorý chce byť šťastný iba sám je egoista a je tak vlastne nešťastný. Chcem byť užitočným našej spoločnosti a ľuďom pomáhať a radšej dávať ako brať.

Máte nejaký recept na to ako sa dožiť vysokého veku

- Nemám. Len sa snažím dodržiavať základnú životosprávu. V jedle sa neobmedzujem. Okrem mäsa zjem aj múčne jedla a sladkosti, ovocie. Zaujímal som sa aj o indickú filozofiu a jej niektoré zásady som si osvojil.

Umenie sa mu stálo zmyslom života. Majster Klimčák zostal slobodný - rozhodol celý svoj život plne zasvätiť umeniu. Umenie si vyžaduje absolútnu slobodu a nezávislosť v tvorbe, ale aj veľkú zodpovednosť a obetu. Literu tohoto tvrdenia naplnil do posledného písmena.

Dovolíme si zacitovať aspoň dva z jeho známych citátov o umení :

- Byť umelcom znamená lepšie milovať viacej dávať a pravdivo hovoriť.
- Tvoriť je blaho a blaho je radosť. Šťastným byť je umenie a byť umelcom je veľké šťastie..


Ďakujem Vám za prijatie vo Vašom ateliéri ako aj za odpovede na otázky.
Súčasne Majstre prijmite srdečne blahoželanie k Vašim narodeninám od filatelistov na obidvoch brehoch Moravy ...