Britské spoločenstvo národov – British Commonwealth

V 19. storočí, počas takzvanej viktoriánskej éry, sa vďaka najlepšej organizácii spoločnosti stalo Anglicko najvyspelejšou priemyselnou krajinou sveta. Súbežne s tým, približne v rokoch 1815 až 1914, prebehla expanzia britského impéria. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny žilo v ňom cez štyristo miliónov ľudí, ktorí obývali územie veľké takmer tridsať miliónov km štvorcových, čo je jedna pätina suchého povrchu zeme. Nad britskou ríšou slnko doslova nezapadalo. Od roku 1876 do roku 1947 mali britskí panovníci titul Rex et Imperátor. Napriek silnejúcej snahe o štátnu suverenitu domíniá a kolónie v dôsledku prirodzených, historicky podložených sympatií všestranne podporovali materskú krajinu v prvej i v druhej svetovej vojne.

V roku 1926 nadobudla úplná samostatnosť domínií oficiálnu podobu, z doterajšieho impéria sa stal Commonwealth čiže Britské spoločenstvo národov. Kanada, Austrália, Nový Zéland a Južná Afrika získali vlastnú samosprávu, rovnocennú britskej vláde, i keď naďalej ostávali verné korune. V októbri 1931 vstúpil do Buckinghamského paláca bosý, len pláteným pruhom látky ovinutý Mamátmá Gándhí, aby vypil s kráľom Jurajom V. a s kráľovnou šálku čaju. Zdvorilo, ale pevne kráľovi oznámil, že India musí získať nezávislosť a že súhlasí s účasťou v Britskom spoločenstve národov, nie však ako porobená súčasť impéria. V roku 1947 prebehlo odovzdanie moci nezávislej Indii, Barme a Pakistanu. Po druhej svetovej vojne Anglicko stratilo svoju koloniálnu ríšu. Odvtedy je v podstate samo Spojené kráľovstvo satelitným štátom existenčne závislým od USA a jeho veľmocenské postavenie, ak o ňom vôbec môžeme hovoriť, je umelo vytvorená diplomatická fikcia. Roky 1947 až 1980 možno nazvať obdobím ústupu od impéria. Zväzky vo vnútri spoločenstva nadobudli skôr formálny charakter i keď majú aj významné praktické aspekty, ako napr. obchod. Nie, British Empire už neexistuje, svetová ríša sa rozpadla na jednotlivé súčasti. Anglicko stratilo koloniálnu ríšu, ale zostala mu priazeň bývalých kolónií. Vďaka jazyku, kultúre, hudbe, úlohe v dejinách a živej symbióze s vlastnými tradíciami svetová verejnosť vníma vlasť Angličanov ako superveľmoc „honoris causa“.

Známková tvorba, ktorá je v širšom zmysle považovaná za súčasť kultúry, mala do roku 1930 v britskom impériu väčšinou dosť stereotypný, klasický charakter portrétnych emisií. Potom však, akoby v protiklade k postupujúcemu rozpadu ríše, prevládli v oblasti anglických kolónií obrázkové emisie oceľotlačových známok s rozmanitými námetmi i s relatívne vysokou výtvarnou hodnotou, ktoré už majú nielen poštový účel ale zrejme aj propagačný charakter. Časť súdobej filatelistickej verejnosti ich považovala za gýčovité. Oceľotlač tohoto typu však následne dominovala známkovej tvorbe Britského spoločenstva národov približne do roku 1960 a filatelisti si na ňu postupne zvykli. Série majú väčšinou 10 až 15 kusov a podávajú celkový informatívny obraz o jednotlivých známkových zemiach. Vytlačené boli v londýnskych tlačiarňach Waterlow, B. W., alebo De La Rue, za agentúrnej realizácie Crown Agents, London. Ich námetmi bývajú napr. mapy, erby, prírodné scenérie, stavby, lode, história, flóra, fauna, ľudia pri práci, ľudové umenie, atď. Obrazy známok väčšinou doplňuje portrét anglického panovníka spravidla v ovále. Ďalšia obdobná výplatná séria bola pre príslušnú kolóniu vydaná až o niekoľko rokov, čo možno z dnešného hľadiska iste považovať za skutočne striedmu emisnú činnosť. Vyskytujú sa aj kratšie príležitostné série alebo spoločné vydania – British Commonwealth Omnibus Issues. Prvé z nich bolo vydané k striebornému výročiu panovania kráľa Juraja V. v roku 1935 a pozostáva celkom z 250 kusov známok zo 60 známkových zemí. Najpočetnejšie, čo do množstva známok 310 kusov, bolo vydané k 75. výročiu Svetovej poštovej únie (U.P.U). v roku 1949. Sú vydávané doteraz, ale počet zúčastnených známkových zemí už býva podstatne menší.

Oceľotlač bola v šesťdesiatych rokov minulého storočia vystriedaná postupne hĺbkotlačou a ofsetom. V dôsledku obchodno-filatelistických záujmov je v súčasnosti počet ročne vydaných známok viacerých bývalých kolónií, dnes so štatútom pridružených autonómnych štátov Veľkej Británie alebo korunných kolónií, väčší než bol predtým spolu za prvých 100 rokov. Katalóg Stanley Gibbbons pre British Commonwealth, ktorý je mimochodom vydávaný už 106 rokov a bol ešte v roku 1950 len malou útlou knižočkou formátu A5, dnes má i pri nižšom percente vyobrazených známok a menších obrazoch známok viac dielov formátu A4 s cca 2000 stranami. Aj pojem kolónia už málokde obstojí. Známková tvorba oblasti bývalých anglických kolónií v posledných desaťročiach pozostáva hlavne z vydávania vlastných známok s všeobecnými, propagačnými alebo spoločnými námetmi pre niekoľko desiatok ostrovov. Príslušnosť k Commonwealthu býva prezentovaná siluetou hlavy terajšej anglickej kráľovnej Alžbety II. alebo iniciálami EIIR a korunkou.

Ak niektorá krajina spoločenstva nastúpi na cestu vyššieho stupňa samostatnosti s odlišným štýlom známkovej tvorby, je zvyčajne čo do počtu, medzi „kolóniami“ nahradená niektorým dovtedy v podstate neznámym ostrovom, ktorý získal oprávnenie vydávať vlastné známky. Takýchto ostrovov a ostrovčekov je ešte veľmi veľa, takže rezervy v tomto smere sú ešte značné.

Nemôžeme však vylúčiť, že príde doba, keď si i tieto známky získajú širšie uznanie filatelistov.