Cyrilo-metodské motívy na poštových známkach

V jubilejnom, 20. roku vzniku Slovenskej pošty, a.s.,  pri spoločensky a kultúrne významnom jubileu 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu bola vydaná reprezentatívna publikácia Cyrilo-metodské motívy na poštových známkach. Publikácia veľkého formátu osloví nielen zberateľov poštových známok, ale aj širokú verejnosť. Slovenská pošta k jubilejnému výročiu sv. Cyrila a Metoda vydala spolu s Bulharskom, Vatikánom a Českou republikou hárček s poštovou známkou oboch svätcov, venovanou tomuto výročiu. Známku navrhol akad. maliar prof. Dušan Kállay, známy autor návrhov mnohých slovenských ocenených poštových známok doma aj v zahraničí. Poštová známka Bratislavský hrad vydaná v roku 2007 na základe pri príležitosti 1100. výročia prvej písomnej zmienky o Bratislave získala v roku 2009 ocenenia najkrajšia známka sveta.

Prvým príspevkom knihy je historické rozprávanie prof. Matúša Kučeru o živote Konštantína a Metoda od ich narodenia až po uskutočnenie kultúrnej a kresťanskej misie na Veľkú Moravu v roku 863.

Ďalšiu časť publikácie napísal Mgr. Martin Vančo, PhD. Vo svojom príspevku sa venuje námetu sv. Cyrila a Metoda na platidlách a poštových známkach Slovenska a Československa. Opisuje históriu udržiavania tradície cyrilo-metodských osláv od čias panovania Márie Terézie, osvieteneckého pôsobenia bernolákovcov, národného obrodenia a založenia Matice slovenskej. Pokračuje priblížením cyrilo-metodskej tradície v 1. ČSR vrátane Pribinových slávností r. 1933 v Nitre a obdobím Slovenského štátu 1939 – 1945, kedy sa veľkomoravské tradície objavili na štátnych ceninách podľa návrhov a predlôh Jozefa Cincíka, neskôr Martina Benku a Ľudovíta Fullu.

Cyrilo-metodská tradícia počas socialistického Československa priamo nepokračovala. Tieto tradície sa vládnuca strana snažila na poštových známkach nahradiť najskôr pražským biskupom sv. Vojtechom a neskôr husitskou tradíciou, Veľká Morava dostala príležitosť najmä v súvislosti s archeologickými vykopávkami v Mikulčiciach. Až po roku 1989 sa situácia zmenila po rozpade federácie a vytvorení samostatných republík. Na základe zachovaných historických archívnych dokumentov a faktov sa mohli znovu objaviť významné osobnosti našej minulosti na platidlách a poštových známkach, čo dokumentujú reprodukcie ich návrhov.

V samostatnej kapitole prof. Dušan Kállay, akad. mal., ako autor emisie k 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu opisuje svoje pocity pri tvorbe návrhu poštovej známky a vyznáva sa k svojmu vzťahu k historickým témam a ich obrazovému stvárneniu, v ktorom zdôrazňuje významný literárno-filozofický odkaz cyrilo-metodskej misie.

Z pohľadu odborníka – námetového filatelistu popisuje MVDr. Milan Šajgalík chronologický súpis vydaných poštových známok, obálok 1. dňa FDC a ostatných filatelistických materiálov v súvislosti s cyrilo-metodským motívom. Dokumentuje na známkach, poštových pečiatkach, na obálkach a poštových lístkoch zobrazené historické osobnosti, pamätné miesta Veľkej Moravy súvisiace s pôsobením solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda. Neobmedzuje sa iba na naše materiály, ale pochopiteľne nachádza súvislosti aj na poštových materiáloch štátov Vatikán, Grécko, Bulharsko, Srbsko, Čierna Hora, Macedónia, Nemecko a iné. A práve v tejto súvislosti musí priaznivec regionálnej histórie Trnavy ľutovať, že sa v knižke popri iných poštových známkach a príležitostných poštových pečiatkach opomenul velikán slovenskej literatúry básnik Ján Hollý s dielom Cyrillo-Metodiada aj s príležitostnou poštovou pečiatkou a analogickou pohľadnicou, keďže v Maduniciach sa v r. 2000 pri vydaní známky Ján Hollý uskutočnila jej inaugurácia. Na druhej strane sa náš regionálny zberateľ poteší, že je tu obraz aj známka najstaršej stavebnej pamiatky, kostolíka sv. Margity Antiochijskej z Kopčian neďaleko Holíča alebo pri spomienke na odkaz cyrilo-metodskej tradície je uvedená Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave a tiež známky, venované 25. výročiu založenia Slovenskej cirkevnej provincie v Trnave v roku 1977 pápežom Pavlom VI. Nechýbajú tu veľkomoravské hradiská a kostolec Ducové a Moravany. Nášmu čitateľovi však iste bude chýbať aspoň spomenutie v časti o monumentálnych realizáciách súsoší a pamätníkov dielo Wiliama Schiffera Sv. Cyril a Metod, ktoré je pred spomínanou univerzitou a ktorého originál je pred Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktoré uvedené je. Možno tento drobný nedostatok bude napravený v ďalšom vydaní (?) knižky. Dňa 12. októbra t. r. sa bude v Trnave používať aj príležitostná poštová pečiatka s obrazom Schifferovho súsošia sv. Cyrila a Metoda.

Pozitívom publikácie sú veľkoplošné zobrazenia návrhov poštových známok s veľkomoravskou tematikou našich popredných umelcov. Zaujímavosťou je aj označenie kapitol knihy písmenami a číslicami z hlaholiky, ktoré takto čitateľovi približujú veľkomoravské obdobie. Drobným nedostatkom v poštovníckej a filatelistickej terminológii je na s. 85, kde je na poštovej celistvosti propagácia cyrilometodských osláv na Velehrade v roku 1936, pričom text chybne uvádza odtlačok výplatného stroja pošty Praha 25, ale v skutočnosti ide o strojovú pečiatku vo fialovej farbe.

V závere knihy je reprodukovaných niekoľko prác nitrianskych žiakov z úspešnej výtvarnej súťaže „Sv. Cyril a Metod očami detí“ s príspevkom o poznatkoch učiteliek a detí z akcie.

Význam publikácie nielen v jubilejnom roku kresťanskej misie sv. Cyrila a Metoda pre svoj obsah aj grafické spracovanie pokračuje v zámere vydávať kvalitnú odbornú (nielen filatelistickú) literatúru, spomeniem predošlé knižky – monografie F. Horniak a R. Cigánik. Preto po nej siahne nielen zberateľ – filatelista, numizmatik, prípadne i záujemca o históriu a výtvarné umenie. Kto si ju kúpi, neoľutuje, lebo je v nej aj pozornosť – bonbónik v podobe poštového hárčeka známky Sv. Cyril a Metod, ktorý je unikátny tým, že nemá perforáciu.