Doporučený list zaslaný do Užhorodu 9 dní po pripojení Zakarpatskej Ukrajiny k ČSR

Po skončení I. svetovej vojny, a po rozpade Rakúsko – uhorskej monarchie ešte niekoľko mesiacov (rokov) trvalo kým sa vytvorili definitívne hranice novovzniknutých štátnych útvarov.

Národná rada Karpatských Rusínov v Spojených štátoch amerických pod vedením amerického právnika rusínskeho pôvodu Gregorija Žatkoviča dohodla s Masarykom pričlenenie k Česko-Slovensku.

Spojenci súhlasili s pričlením územia k ČSR, pretože sa ČSR ukázala byť najstabilnejším a hospodársky najsilnejším štátom oblasti, čo bolo pre viacnárodnostné a zaostalé Podkarpatsko vtedy dôležité. Potom, čo česko-slovenské vojská oblasť v roku 1919 obsadili (dovtedy bolo územie okupované Rumunskom a neskôr opäť Maďarskom), odhlasovala Ústredná národná rada Karpatských Rusínov v Užhorode 8.mája 1919 pričlenenie k Česko-Slovensku. Keď potom ČSR videlo rozsah zaostalosti regiónu, začalo odmietať jeho pričlenenie. Bolo však neskoro, lebo pri rokovaniach k Saintgermainskej zmluve spojenci ČSR prakticky donútili územie pripojiť. Saintgermainskou zmluvou z 10.septembra 1919 teda Podkarpatsko pripadlo Česko-Slovensku a na Parížskej mierovej konferencii pribudla úloha poskytnúť územiu autonómiu.

Úradníci čs. pošty o dianí v Paríži asi boli veľmi rýchlo informovaní. Totiž už 19.septembra 1919 (teda 9 dní po pričlenení) na hlavnej pošte v Bratislave prijali list, ktorého adresátom bol Mlyn v Užhorode.

Na obálke je ešte uhorská R – nálepka „Pozsony 1“ a známka Pofis 18 (75 h), čo zodpovedá výške poštovného za doporučený list v tuzemku v II. TO ( od 15.05.1919 do 14.03.1920) a to 25h za list a 50h príplatok za doporenú zásielku.