Dostal som modrú knižku

Táto veta by mala pred niekoľkými desaťročiami úplne iný obsah ako ten, o ktorom budú nasledujúce riadky. Znamenala by, že mladý osemnásťročný muž dostal od vojenských lekárov pre mnohých vytúžený preukaz, ktorý oslobodzuje od nástupu na dvojročnú vojenskú prezenčnú službu v armáde. Tá bola pokladaná oficiálne za „čestnú“ povinnosť, ale mnohí sa jej snažili vyhnúť, lebo ju pokladali za zbytočnú stratu času, prerušenie zamestnania a poniektorí, žiaľ, aj za možnosť straty života. Viacerí „vojnu“ odporúčali, lebo sa niektorým zišla na to, aby sa naučili disciplíne a poriadku. (Ja som sa napr. naučil ukladať osobné veci do skrine do „komínka“, čo odo mňa moja mama, pravdupovediac, márne vyžadovala) a získal som vodičský preukaz).


Ale vrátim sa k názvu príspevku. Nedávno som získal pekný darček. V modrej farbe brožovanú knižku Zdeňka Jindru Životní příběh Karla Čapka, ktorá v predvianočnom čase pre mňa znamenala príjemné čítanie o významnej osobnosti českého kultúrneho života, spisovateľa K. Čapka. Autor preštudoval veľké množstvo dostupnej literatúry, aby čitateľa verne a podrobne zoznámil s detstvom, školským aj študijným obdobím Karla Čapka, s jeho prvotnými umeleckými a profesijnými začiatkami. Možno je šťastím autora, že sa tieto začiatky viažu na Úpice, kde sám Z. Jindra ako autor býva a toto prostredie dokonale pozná.

Aj keď knižka sa podľa názvu volá Životní příběh Karla Čapka, s uvedením obdobia rokov 1890-1920 treba povedať, že čitateľ sa dozvie veľa zo spoločného života Karla Čapka s jeho bratom, maliarom Josefom Čapkom, a tak to je vlastne autorov bonus čitateľom tejto pútavej knižky.

A pretože je Zdeněk Jindra aj zanieteným filatelistom a pozorným sledovateľom toho, čo sa aj teraz v spoločnosti deje okolo nás, venuje niektoré časti knihy aj vzniku Československej republiky 28. októbra 1918. S tým súvisí aj vydanie prvých známok, legendárnych Hradčian Alfonsa Muchu na pozadí príbehu a svedectva oboch bratov Čapkovcov. (Tieto časti, rozšírené o príjazd prezidenta T. G. Masaryka do Prahy, som si dovolil prečítaním využiť s deťmi v mojom krúžku mladých filatelistov v čase spomenutých výročí). A ešte budem v krúžku aj pokračovať filatelistickou dokumentáciou zhotovenia nástenky s propagačným miniexponátom osobností,  udalostí, miest a krajín spomínaných v knižke spoločne so životom Karla a Josefa Čapkovcov.

Záverom iba dve poznámky. Prvá sa týka vyjadrenia autora v doslove knižky, že bude pokračovať 2. dielom do roku 1945. Myslím, že sa môžeme tešiť na pokračovanie, aj keď zákonite musí končiť smutným obdobím rokov 1938 smrťou Karla Čapka a v roku 1945 úmrtím Josefa Čapka v koncentračnom tábore.

Moja druhá poznámka sa týka zaujímavej (ne)spojitosti jednej okolnosti svetového spisovateľovho diela R.U.R. s vynálezom slovensko(amerického) vynálezcu rezofonickej gitary Jána (Johna) Dopyeru, ktorú nazval slovenským a  slovansky znejúcim menom dobro. Dobro je vlastne gitara s kovovým rezonátorom, vydávajúca zvláštny zvuk, patentovaná v USA, ktorú využívajú mnohí hudobníci americkej a svetovej  hudobnej scény folku, country a blues. V Trnave sa na počesť J. Dopyeru, ktorý žil pred vysťahovaním v Dolnej Krupej neďaleko Trnavy, koncom min. storočia konal každoročne medzinárodný hudobný festival Dobrofest za účasti najlepších svetových hráčov na dobro.

Kým slovo robot bolo medzinárodne prijaté a svetovo uznané, takže ho nájdeme spolu s Karlom Čapkom v každom slovníku a v encyklopédiách, Johna Dopyeru, rodáka zo Šaštína - Stráže, aj s jeho dobrom budeme hľadať márne. Nenájdeme ho takmer v žiadnej, ani v slovenskej encyklopédii. Ešte šťastie, že Slovenská pošta vydala v r. 2001 túto rezofonickú gitaru s pozadím mapy USA a notovým záznamom na príležitostnej poštovej známke podľa návrhu R. Bruna v rytine B. Šneidra.

Životní příběh Karla Čapka - I. díl (1890-1920) k zakoupení v eshopu.