Drevoryt Hospodárstva a veda veľkého formátu

Skúšobná tlač (ZT) HaV pochádza zo zbierky významného rakúskeho zberateľa Gerharda Hanaceka (Obr.1) a bola dražená v aukcii etablovanej aukčnej spoločnosti ako súčasť impozantnej zbierky [3], ktorá získala prestížne svetové ocenenia. Pri dôslednejšej kontrole však vo mne vzbudila pochybnosti o jej správnom označení. Preto na nasledujúcich stranách uvediem niekoľko porovnaní  detailov tejto tzv. drevorytiny (Obr.2.).



V monografii [1] na str. 375 je uvedená fotografia otlačku drevorytu HaV (Obr.3) vo veľkom formáte. V literatúre [2] pána Žampacha je tiež zobrazený otlačok drevorytu (Obr.4.).



„Podľa prvej varianty prevodu do čiar bol zhotovený štočok z drevorytu o rozmeroch 39,5x33 mm. Jeho otlačky zrejme slúžili ako náhľady k posúdeniu. Sú známe otlačky z tohto štočku v čiernej farbe na kriedovom papieri. Z tejto veľkej ZT bol odvodený fotomechanickou cestou základný kovový štočok vo formáte známky. Vo veľkých zbierkach domácich a zahraničných zberateľov sa nachádzajú ZT tohto štočka v svetlo modrej a svetlo hnedej farbe vo forme malého aršíka v protichodnej polohe alebo jednotlivo vystrihnuté z aršíka, prípadne aj skusmo zúbkované Řz 11 1/2.“ [2]

Tak, ako uvádza autor na aukciách a medzi zberateľmi, sa skutočne vyskytujú menšie formáty ZT tzv. drevorytín realizovaných kníhtlačou v hnedej a modrej farbe. Na (Obr. 5,6) uvádzam niekoľko príkladov týchto menších formátov.




Na nasledujúcich zväčšených fotografiách môžeme porovnať detaily čiernej ZT väčšieho formátu z Ex Hanacek a ZT menšieho formátu v hnedej farbe:



Na detailoch (Obr.7.) je viditeľný nesúlad šrafovania ľavej stuhy, pravého ramena košele, spodnej ľavej časti knihy, pravého stehna nohy a čepele meča.

Porovnanie typov úpravy:

Porovnanie typov úpravy:


Úprava čiernotlače (Obr. 8.) z exponátu nie je identická s tzv. malými formátmi drevorytov.



Typickým znakom drevorytu je aj hrúbka písmen POŠTA ČESKOSLOVENSKÁ. Má byť použité tzv. úzke písmo. Na porovnávanom čiernotlačovom exponáte (Obr. 9.) sa písmo odlišuje v jednotlivých detailoch písmen. Písmeno P by malo mať krátku čiarku pod oblúčikom a pravý dolný roh známky nie je na čiernotlači pred ukončením zvislej časti prehnutý dovnútra. Tieto viaceré porovnania jednotlivých detailov obrazu, úpravy, písma a aj samotného prevedenia, dokumentujú významné rozdiely v kresbe ZT z Ex Hanacek a ostatných ZT drevorytov.

Väčší formát drevorytu z monografie na obrázku č. 3, aj napriek nie vysokej kvalite jej zobrazenia v dobovej literatúre, tiež spĺňa v porovnaní s dostupnými hnedými a modrými ZT atribúty zhody.

Z týchto dôkazov môžem vyvodiť záver, že položka z Ex Hanacek, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude otlačkom štočku veľkého formátu drevorytu.

Pán Žampach v literatúre [2] uvádza, že v rovnakom formáte 39,5 x 33 mm bola zhotovená okrem drevorytu aj základná rytina pre kníhtlač v druhej variante prevodu do čiar s hodnotovou číslicou 100 a taktiež bez podpisu autora: “Velmi zdařilou knihtiskovou rytinu proved (dle vlastního vyjádření) Jaroslav Goldschmied, který po roztržce rytce Eduarda Karla s vedením tiskárny Unie nastoupil na jeho místo. Jen ve velkých sbírkach čs. známek se ojediněle setkávame s perfektními otisky z této vynikajíci rytiny [2]. Tento zverejnený otlačok medirytiny viac korešponduje s exponátom pána Hanaceka. K jednoznačnému posúdeniu by však bolo potrebné ich detailnejšie porovnanie. Taktiež otázka autorstva tejto rytiny J.G. je zahalená nejasnosťami, ktoré popisujem v článku “Známy neznámy rytec”.

Sám považujem ikonickú zbierku pána Hanaceka za výnimočný exponát kníhtlačového obdobia ČSR I. Táto položka bola uvádzaná ako „Probendruck vom Holzschnitt in schwartz auf kreidepapier, format 39,5x33 mm, nur 2 stuck bekannt“- ukážka čiernotlače drevorytu vo formáte 39,5x33 mm, známe sú iba 2 kusy. Ak je skutočne pravdou, že existovali iba dva veľké formáty týchto drevorytov a jedným z nich mal byť práve tento z exponátu tohto významného zberateľa a druhý je zobrazený v monografii, tak potom už len ostáva konštatovať, že drevoryt z monografie bude pravdepodobne unikát.

MC

[1] Karásek J., Michele A., Svoboda B. – Monografie československých známek Díl II., Praha, 1971
[2] Žampach F., Karásek J., Pittermann P, - HaV 1920, Brno, 1988
[3] Exponát - Gerhard Hanacek, Tschechoslowakei 1920-1923, Die Freimarkenausgaben in Buchdruck, Austria