Filatelisti, filokartisti a maximafilisti

Tieto tri skupiny zberateľov majú vzájomne niečo spoločné. Prvá skupina sa zaujíma v prvom rade o poštovú známku, druhá o pohľadnice a tretia skupina o jedno aj druhé. Avšak aj filatelisti okrem známok zbierajú i pohľadnice, a tak sú čiastočne aj filokartistami. Ich konanie a činnosť s predmetom spoločného záujmu sú rozdielne. Pritom je zaujímavé, že niektorí í mienkotvorní filatelisti ešte predčasom tvrdili na webe alebo na facebooku, že filatelisti pohľadnice nezbierajú, lebo nie sú filatelistickým materiálom. A to ešte v čase, keď neboli zostavené predpisy  či pokyny na tvorbu exponátov pohľadníc, už sa dávno aktívni organizátori výstav poštových známok v Nitre, Trenčíne alebo v Košiciach postarali o ich spestrenie aj vystavovaním pohľadníc. Tiež si dovolím tvrdiť, že nepravdivé tvrdenie o nezbieraní pohľadníc filatelistami neplatilo ani na samotného pisateľa, lebo pozitívne viem, že žiaden filatelista sa „neodhodil“ od pohľadu či kúpy vhodnej historickej alebo súčasnej pohľadnice svojho mesta a či bydliska, najmä ak nebola precenená, ale sa mu kúpa a jej zisk zdali cenovo výhodné.

Filatelisti najčastejšie svoje známky ako novinky vkladajú do zásobníkov, menšia časť si ich vkladá na albumové listy pomocou havidiek alebo nálepiek, ak sú známky poštovo použité. Poniektorí hľadajú celistvosti s použitými známkami, snažiac sa tak o sizyfovsky namáhavú prácu priblížiť sa ku generálnej zbierke. Tiež sú nadšenci, ktorí poctivo zmývajú známky zo skartu, robia z nich 100kusové balíčky známok, pravda, prv na nich systematicky hľadajú „doskové“ chyby v podobe náhodných čiarok, bodiek, odtieňov farieb a farebných škvŕn. A potom sa často čudujú, že katalógy všetky tieto nedostatky neuvádzajú, lebo sa zameriavajú pri niektorej známke na 1 - 2 takéto výrazné zaujímavosti. Mne sa raz jeden takýto špecialista sťažoval, že pri jednej konkrétnej známke katalóg uvádza jedinú doskovú (zrejme markantnú) chybu a on na známke našiel cca 80 takýchto chýb. Ale preto je filatelia vôbec krásnym koníčkom, že svojou špecializáciou vie zaujať toľkých zberateľov, len si vybrať tú pre neho správnu oblasť. Ďalšiu osobitnú skupinu tvoria tí filatelisti, ktorí hľadajú jednoznámkové frankatúry, čo sa im však darí len pri určitých skupinách vydaných známok. Pravda, sú aj takí, ktorí si známky ponechávajú v obálkach (v duchu zásady – čo je v obálke, to je upratané) alebo starostlivo ukladajú známky v škatuliach od bonboniér, ako sa hovorí „na lepšie časy“, teda na neskôr, kedy sa rozhodnú, čo s tým urobia ďalej. Či možno v núdznych časoch nenájdu výhodného kupca na svoje prebytky materiálu, keď ich deti majú diametrálne odlišné záujmy a predmet činnosti, ako sú tie farebné papieriky, ktorými sú poštové známky v zásobníkoch. Vcelku percentuálne malú časť z poštových známok tvoria filatelistické exponáty s využitím ďalšieho filatelistického materiálu.

Maximafilisti spájajú filateliu s pohľadnicami, hľadajú pre jednoduchosť vyjadrenia ich vzájomný obrazový súlad. Pracujú často s perspektívou neskoršieho, očakávaného budúceho využitia svojho materiálu. Dúfajú, že v niektorých prípadoch svoje materiály v podobe obrazov miest, významných osôb, inštitúcií a budov, zvierat, kvetov, stromov a iných predmetov sa dočkajú zobrazenia týchto artefaktov na poštových známkach. Ako príklad posledného tvrdenia uvádzam vytvorenie aktuálnej analogickej pohľadnice učiteľa národov, pedagóga J. A. Komenského s príležitostnou známkou nedávnej storočnice Komenského univerzity v Bratislave. Pohľadnica je síce z Mladej Boleslavi a na reverze so známkou prezidenta E. Beneša a príležitostnou pečiatkou znovu odhalenia pomníka J. A. Komenského 28.3.1946 (výročie jeho narodenia, ktorý každoročne slávime ako Deň učiteľov).


Kartu z ktorejsi výmennej burzy som si odložil, dúfajúc v jej neskoršie využitie na zhotovenie korektnej analogickej pohľadnice. Dočkal som sa v minulom roku 2019 vydania poštovej známky aj vhodnej poštovej príležitostnej pečiatky. A koniec koncov, pokladám túto CM aj pre mňa za zaujímavé „tirnavikum“, lebo v Trnave bola pred rokmi Pedagogická fakulta UK a tiež existujú niektoré tvrdenia, že Komenský navštívil Trnavu. V záhrade Západoslovenského múzea bola aj socha tohto svetoznámeho pedagóga a Učiteľa národov. Dokonca Odbor školstva ONV oceňoval na Deň učiteľov tých najlepších pedagógov plaketou J. A. Komenského. A posledná zaujímavosť - prof. Jozef Šimončič zistil neobyčajnú zhodnú časovú súvislosť medzi existenciou Trnavskej univerzity a založením Univerzity Komenského. Trnavská univerzita, založená r. 1635 kardinálom Petrom Pazmáňom, bola zrušená Máriou Teréziou v roku 1777, teda jestvovala 142 rokov. A práve toľko rokov, 142, trvalo, než na Slovensku v roku 1919 opäť vznikla v Bratislave ďalšia univerzita – Univerzita Komenského.)