G.P.Čudesova - Rod Romanovcov a Peterburg. Dve storočia spolu.

Galina Pavlovna Čudesova, doktorka ekonomických vied a profesorka, členka Zväzu filatelistov Sankt Peterburgu je našim čitateľom dobre známa ako publicistka v oblasti maximafilie, zberateľka a vystavovateľka. Mali sme možnosť zoznámiť sa už prv s jej jedinečným dielom Peterburg a maximafilia ako príkladu a či námetu na napísanie podobného diela predstavujúceho v prípade dostatku vhodného materiálu (známok a pohľadníc) niektoré naše mesto alebo i Slovensko (1). Autorka bola po zásluhe v triede literatúry a maximafilie ocenená na výstavách Filexpo Perm 2012, Indonesia 2102, Indipex 2011, Philanippon 2012 a IPHILA v novembri 2011. Jej kvalitné publikačné materiály o CM preberajú mnohé domáce (rozumej ruské) a zahraničné odborné časopisy.       Od kolegu som dostal nedávno na prečítanie a prehliadku nové dielo G. P. Čudesovej uvedenej v titule. Kniha má 250 strán historického charakteru doplnené vyše 230 CM zo zbierky autorky. Sú vo farbe, čo umocňuje nespornú kvalitu diela i keď tlač obrázkov niekoľkých pohľadníc nie je práve ostrá.

Obsah diela začína predslovom histórie  rodu od r. 1613 zakladateľom Michailom Fjodorovičom Romanovom  a zameriava sa na Peterburg ( Petrohrad aj Leningrad, nazvaný aj Benátky severu) počas nasledujúcich storočí ilustráciami vydaných pohľadníc o samotnom rode Romanovcov, architektúre mesta, kultúre a života veľkomesta.

Je pochopiteľné, že 1. kapitolu autorka venuje zakladateľovi mesta Petrovi I. viacerými variantmi CM so známkami, pohľadnicami, obrazmi a sochami  tohto ruského cára a nezabúda ani na jeho cestu a pobyt v Holandsku. (Spoluautorkou tejto časti publikácie o živote Petra I. v Holandsku je M. Djakonova).

Čitateľ prehliadkou výberu pohľadníc s budovami a palácmi Petrohradu získa dôkaz o kráse mesta na Neve pod holým nebom, o prístave, o Petropavlovskej pevnosti aj o Nevskom prospekte, ktorým sa vydavatelia pohľadníc turistom pravidelne venujú. Podstatnú časť venuje aj panovníčke, slávnej Kataríne I. a jej nasledovníčkam, ku ktorým boli zamerané početné vydania známok. Autorka k nim získala vhodné pohľadnice a príležitostné poštové pečiatky, prípadne aj denné ručné poštové pečiatky býv. Sovietskeho zväzu alebo súčasného Ruska.

Pri prechádzaní nedávnou históriou Petrohradu (či Leningradu) možno prekvapí, že v knižke nie sú CM so "zakladateľom Sovietskeho zväzu a vodcom proletariátu" V. I. Leninom, ktorého meno nieslo mesto dlhé roky. Iba jedna analogická pohľadnica Leningradského múzea má známku, na ktorej je V. I. Lenin ako vedľajší motív. I keď chápem, že zámerom autorky bolo podľa názvu publikácie mesto a rod Romanovcov, ale  z histórie je predsa známe, že s Romanovcami, aspoň s tými poslednými - s cárom Mikulášom II. a jeho rodinou mal Lenin niečo spoločné, najmä s ich zavraždením  v Jekaterinburgu, keďže ich poprava po októbrovej revolúcii sa uskutočnila podľa tvrdenia Leninových najbližších spolupracovníkov aj zachovaných historických dokumentov na jeho priamy rozkaz. (Alebo to potvrzuje fakt, že niektoré témy sú v súčasnom Rusku ešte stále tabuizované?)
Je to zdanlivo vedľajšie, ale s Leninom súvisí aj Zimný palác, Smoľnyj atď. Túto časť autorka v spojitosti s Leninom obišla, pritom dejepis nedávnych desaťročí im venoval (nezaslúžene?) veľa miesta. Písať o romantike "bielych nocí", sklápacích mostov na Neve, o spisovateľoch a básnikoch žijúcich v meste aj o hrdinstve obyvateľov mesta-hrdinu počas trojročnej blokády Nemcami v II. svetovej vojne je menej kontroverzné aj filatelisticky a spoločensky príťažlivejšie.
Ešte sa zmienim o niektorých publikovaných CM, zhotovených podľa môjho názoru nie celkom korektne. Podľa noriem FIP pre tvorbu analogických pohľadníc nie sú vhodné na zhotovenie CM pohľadnice s viacerými zábermi (v podobe zvislých pásov alebo tzv. okienkové pohľadnice), z ktorých iba jedna časť má zhodný námet so známkou. Podobne sa nedá súhlasiť so zhotovením takých CM, na ktorých sú  nalepené vystrihnuté známky, v Rusku a v býv.  Sovietskom zväze hojne používaných celín, teda "kartočiek" alebo "markirovaných konvertov". Neviem, ako by naši porotcovia posudzovali hoci len v otvorenej triede exponát našich hradov a zámkov, v ktorom by trónila známka napr. Bratislavského hradu alebo Devína vystrihnutá z poštového lístka. Predpokladám, že naši filatelisti poznajú  zásadu, že celina má ostať neporušená vcelku a ak je z nej známka  vystrihnutá, tak je škoda dvojnásobná. (Aj keď autorka vysvetľuje, že ruské predpisy vystrihovanie známok z celín umožňujú). I napriek týmto posledným niekoľkým riadkom možno publikáciu Galiny Čudesovej hodnotiť ako vydarené dielo, ktoré si môže so záujmom prečítať nielen zberateľ - maximafilista, ale aj historik či záujemca o umenie.

Mgr. Ján Mička

   (1) Ako  príklad možno uviesť dielo MVDr. J. Molnára a W. Schmidta - Slovensko, krajina histórie, kultúry a prírodných krás v maximafilii, ktorej koncepcia encyklopedického charakteru spracovania údajov je síce odlišná od publikácie G. Čudesovej, čo však nič neuberá na jej jedinečnosti vydania v oblasti filatelistickej literatúry.