Hradčany 500 halierov – hnedá

Identifikácia známok s I. typom špirály pochádzajúcich z TD II.

Podnetom napísania tohto článku bol omylom overený spojený typ špirál (STs) na ústrižku poštovej poukážky, ktorý bol predávaný na jednom aukčnom portáli, ale aj skutočnosť, že som sa v uplynulých rokoch na burzách viackrát stretol s nesprávne určeným I. typom špirály u hodnoty 500 halierov. Viem, že odbornej literatúry je nedostatok a aj v dostupných zdrojoch sú vyobrazenia nepresné a skreslené, čo sťažuje identifikáciu, preto je zámerom tohto článku priniesť zberateľom ČSR I. podľa možnosti komplexnú informáciu, ktorá by im bola nápomocná pri presnom určení známkových polí s I. typom špirály u hodnoty 500 halierov.

Na úvod niekoľko skutočností.

V základnom typovom rozlíšení väčšiny známok V. kresby emisie Hradčany sa vyskytujú známky s dvoma typmi špirály. Jedná sa konkrétne o známky 5. hal. - modrozelená, 15. hal. tehlovočervená, 25. hal. fialová, 75 hal. – šedozelená a 500 hal. hnedá.


Na niektorých tlačových doskách (TD) sa však vyskytujú oba typy špirál súčasne a tieto následne v páskach či blokoch tvoria tzv. spojené typy špirál (STs).

Jednou z najzaujímavejších hore uvedených známok je práve hodnota 500 hal. – hnedá, ktorá bola tlačená z dvoch TD (TD I. , TD II.). Kým všetkých 100 známok TD I. má I. typ špirály, u TD II. má 98 známok II. typ špirály a iba 2 známky sú I. typu. Pre ilustráciu uvádzam umiestnenie týchto známok v archu:


Pečiatkované známky I. typu špirály z TD I. patria medzi bežné známky a ich cena je zanedbateľná. Pečiatkované známky s I. typom špirály pochádzajúce z TD II. majú už oveľa vyšší cenový záznam. O čistých známkach už ani nehovoriac, tam je podľa mojej mienky uvádzaná cena iba informatívna, lebo tieto známky sú predmetom predaja v aukciách.

Podstatou tohto príspevku však nieje cena známok. Pre tento účel slúžia katalógy. Ja by som sa chcel zamerať na identifikáciu známok s I. typom špirály pochádzajúcich z TD II.

Ako som už uviedol. Na TD II. je 98 ZP známok s II. typom špirály a 2 známky s I. typom špirály, ktoré sa nachádzajú na známkových poliach (ZP) 32 a 35.

Identifikačné znaky známok s I. typom špirály pochádzajúcich z TD II.


a) - horný roh číslice 5 sa dotýka okraja hodnotového štítku
- v dolnej časti prvej nuly je zárez klinovitého tvaru
b) - vryp do rámu nad pravou hornou rohovou špirálou
- vybiehajúci pravý horný roh
c) - vybiehajúci ľavý horný roh
d) - charakteristické zoskupenie bodov nad chrámom


a) - horný roh číslice 5 sa dotýka okraja hodnotového štítku s charakteristickou deformáciou
- obe nuly majú v hornej časti farebné výbežky
b) - pri ľavej strane tretej veže dva lúče nad sebou s dvoma bodmi nad horným lúčom
c) - vryp do druhej veže z pravej strany
- charakteristické zoskupenie bodov nad chrámom

Súčasne by som chcel zberateľov upozorniť na fakt, že podkladom pre výrobu TD II. bola TD I. Niektoré kontrolné znaky ZP 35 sa u známok TD I. a TD II. zhodujú, preto sa stáva, že pri identifikácii ZP 35, je známka pochádzajúca z I. TD omylom určená ako známka z TD II.

Dúfam, že nasledujúce porovnanie poslúži zberateľom v presnom určení ZP 35 z TD II.

U oboch známok sa nachádzajú identické, resp. podobné kontrolné znaky:

- horný roh číslice 5 sa dotýka okraja hodnotového štítku
s charakteristickou deformáciou (u TD I. je forma deformácie odlišná)
- obe nuly majú v hornej časti farebné výbežky (u TD I. sú výbežky na nulách menej výrazné)
- pri ľavej strane tretej veže dva lúče nad sebou (u TD I. je nad horným lúčom iba jeden bod)
- vryp do druhej veže sprava (u TD I. je vryp menej výrazný)

Známka pochádzajúca z 35 ZP tlačená z TD I. sa odlišuje v nasledujúcich detailoch.


Popis odlišností uvádzam v nasledujúcej tabuľke.

ZP35 TD I.
Písmeno M v MUCHA má kratšie nôžky
a písmeno A má ľavú nôžku kratšiu
Pravý horný roh známky otupený (skosený)
Zoskupenie bodov nad chrámom odlišné

ZP 35 TD II.
MUCHA bez zjavných poškodení a deformácií
Pravý horný roh bez skosenia s miernou deformáciou
Charakteristické zoskupenie bodov
nad chrámom pre toto ZP.

Dúfam, že uvedené skutočnosti budú zberateľom známok našej niekdajšej spoločnej vlasti nápomocné pri identifikácii a obohatia tak svoje zbierky o cenné nálezy. Ani uvedené skutočnosti však nevylučujú fakt, že je najlepšie sa so svojimi nálezmi obrátiť na zväzových znalcov, ktorí nález potvrdia, alebo vyvrátia.

Použitá literatúra:
Ing. Jan Karásek – Hradčany (1986)
Hamr, Škaloud – Rukověť pro sběratele Hradčan (1998)
www.knihtisk.org