Ich bin Seizinger, rytec jednej z najkrajších známok všetkých čias

Posledné číslo (č.185/2021) časopisu The Czechoslovak Philatelic Society of Great Britain, v decembri minulého roku zverejnilo v anglickom jazyku článok, ktorý som nazval „Krásy Slovenska z rúk Karla Seizingera“. Jeho originálny názov je „Slovakia’s Beauty as Captured by the Engraver Karl Seizinger“. Článok bol zverejnený v tlačenej forme tohto globálneho časopisu a bude voľne prístupný pre čitateľov na internetovej stránke až budúci mesiac. Ak budete mať záujem, môžete si ho v originálnej verzii potom prečítať na https://czechout.org/pages/issue-list.htm. Článok opisuje všetky poštové známky z obdobia ČSR I s krajinnými námetmi z územia Slovenska. Dokumentuje zobrazené miesto na známke, jeho názov, autora námetu, štatistiky a ďalšie zaujímavosti. V článku na základe prepočtov poukazujem na prísny teritoriálny prístup ku krajinným námetom, ktorý bol v tom čase dodržiavaný a priniesol množstvo nezabudnuteľných zobrazení prírody, hradov a miest z územia Slovenska. Počet zobrazení Vysokých Tatier sa dokonca vyrovnal počtu zobrazení Hradčian. Napriek tomu, že populácia Slovenska bola v tom čase iba 21 % obyvateľstva Československa, vďaka teritoriálnemu prístupu bol až 32% podiel krajinných námetov z územia Slovenska. Myslím si, že článok zaujme nielen zberateľov tohto známkového obdobia ale aj pozitívne propaguje Slovensko a jeho krásy. Článok sa začína a končí nasledujúcimi frázami. „Niektorí ľudia nazývajú Československo neúspešným trianonským experimentom a pre iných, je toto uzavreté filatelistické obdobie krajinou, v ktorej prežili krásne roky svojho života.... Pretože, to čo nám zanechali dvadsiate a tridsiate roky dvadsiatého storočia a Seizingerová dvanásťročná práca, navždy ostane v spomienkach nielen tých, ktorí majú v rodnom liste napísané - narodený v Československu.” Keďže zjednocujúcim prvkom všetkých týchto známok bol ich rytec, rozhodol som sa pre čitateľov portálu Infofila.cz napísať voľné pokračovanie venované práve jemu ....

Životným príbehom rytca Karla Fridricha Wilhelma Seizingera (obr. 1) sa zaoberalo množstvo autorov a jeho tvorba a dielo už bolo v minulosti podrobne zdokumentované. Na jeho príbeh v reáliach zložitej doby v ktorej žil, by som sa chcel pozrieť z iného uhla pohľadu.

Obr. 1. Portrét rytca na poštovej známke - Pof.2626

Pôvodom nemecký rytec Karel Seizinger dostal ponuku od Československej národnej banky a v roku 1924 sa presťahoval z Fínska do Prahy. [5] Pracoval nielen ako rytec bankoviek, už o dva roky po príchode vytvoril sériu poštových známok Hrady, krajiny a mestá (Pof. 209 – 224). Táto jeho prvá práca ho okamžite katapultovala medzi ryteckú elitu. Nasledujúcich desať rokov bezkonkurenčne kraľoval a pokračoval v rytí všetkých emitovaných výplatných známok ČSR I. Až v roku 1934 sa k nemu pridal Bohumil Heinz a do vypuknutia druhej svetovej vojny, iba oni dvaja pripravovali rytiny pre všetky československé výplatné poštové známky. Za obdobie rokov 1924 až 1938 Seizinger vyhotovil dielo oceľorytín, ktoré sú považované za jedny z najlepších v histórií tvorby poštových známok na našom území. Zhotovil kolekciu šiestich desiatok známok s obrazmi krajín, miest, hradov, portrétov, historických a pamätných udalostí. Nižšie je vyobrazených niekoľko príkladov jeho diel. Svoju ryteckú tvorbu začal úspešnou sériou známok Hrady, krajiny a mestá. Zobrazený je (obr. 2.) návrh známky s vyobrazením hradu Karlštejn, ktorá bola vydaná 1.6.1926. V jeho tvorbe sa vyskytovali okrem obrazov krajín aj portréty významných osobností ako prezidenta T.G.Masaryka, spoluzakladateľa hnutia Sokol Miroslava Tyrša a hudobného skladateľa Bedřicha Smetanu (obr. 3.). Posledným jeho dielom, ktoré dokončil pred svojím odchodom z Československa bol aršík pre výstavu PRAGA 1938 (obr. 4.).

Obr. 2. Kalštejn -Pof.212,214,215

Obr. 3. Portrét Bedřicha Smetanu - Pof. 275

Obr. 4. Výstava poštových známok Praga 1938 [4]

Pof. A342/343

S manželkou a synom býval v Prahe v blízkosti svojho pracoviska. Jeho syn Hans navštevoval gymnázium a keďže mal nemecké občianstvo, bol odvedený do armády ihneď na začiatku 2.svetovej vojny. Zomrel v prvý deň útoku na Poľsko. [5] Na jeseň roku 1938 odišiel Seizinger pred prichádzajúcim nacizmom najprv do Belehradu a po obsadení Juhoslávie a vyhlásení nezávislosti Chorvátska následne do Záhrebu. Práve tu sa dostal ku svojej životnej príležitosti. Vrcholom jeho práce bol v septembri roku 1943 aršík k 3. filatelistickej výstave známok, zobrazujúci kostol Svätej Márie a Cisterciánsky kláštor v Záhrebe (obr. 5.). Vo veku 54 rokov vyhotovil rytinu, podľa návrhu chorvátskeho maliara Vladimíra Kirina, zachytávajúcu atmosféru 17.storočia. [3] Sám rytec už v čase keď pracoval na tejto známke si uvedomoval, že pracuje na vrcholnom diele svojej ryteckej kariéry. V súčasnosti je táto známka kritikmi a odborníkmi považovaná za jednu z najkrajších poštových známok všetkých čias. [5] ......................... (pokračovanie v ďalšej časti)

Literatúra:

[1] Karel Seizinger - Filatelie, poštovní známky, známka, magazín o filatelii - Infofila.cz

[2] Zpravodaj 3/2007: Tajemství šifry Jindry S. - Infofila.cz - Formát pro tisk - Filatelie, poštovní známky, známka, magazín o filatelii - Infofila.cz

[3] German Postal History and More (pvoller.net)

[4] Marko Jiří, Filatelistický exponát: PŘÍBĚH ARŠÍKU PRAGA 1938 (exponet.info)

[5] Zadarski filatelist, Oni su „Dizanirali“ hrvatske marke 1918 – 1919, 1941 – 1945 (III), Karl Seizinger, Prosinac 2011