Juraj Jánošík - Alegória slovenského národa na poštových známkach

Minulý rok uplynulo 333 rokov od narodenia človeka, ktorý sa vďaka svojmu životnému príbehu stal legendou (obr. 1.). Pripomeňme si v krátkosti túto osobnosť aj v kontexte jej zobrazenia na poštových známkach.

Obr. 1. Legenda či mýtus

Jánošík sa narodil v roku 1688 pri obci Terchová, uvádza sa mesiac január alebo máj. Vo veku asi osemnástich rokov sa pridal ku kuruckým vojakom poznávať nové kraje a slobodu bez poddanských povinností. Zaradený do strážneho oddielu spoznal Tomáša Uhorčíka, s ktorým sa spriatelil a neskôr po úteku založili zbojnícku družinu. So skupinou spoločne zbíjali a Jánošík sa po jeho odchode stal kapitánom tejto zbojníckej družiny. Obidvoch napokon chytili v Klenovci.

Žaloba prokurátora znela: „Obžalovaný počas troch rokov istým diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon a jeho zákazy a pokuty, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov, chodil po okolitých slávnych stoliciach: Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej a iných, áno aj v Sliezsku, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym, lúpežníckym spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných, a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno i raniť a mordovať...“. Stoličný súd vyniesol rozsudok: „Poneváč predepsaný Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo ...... Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.“

Mladý zbojník, vo veku dvadsaťpäť rokov, bol popravený 18. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. V deň jeho smrti sa zrodila jedna z najväčších legiend histórie Slovenska. Storočia plynuli a národ si vytvoril mýtus o nespravodlivo a kruto popravenom zbojníkovi. O mladom odvážnom mužovi, ktorý si vzal valašku, odišiel do lesa a stal sa slobodným.

Mýtus o odvážnom zbojníkovi vyhovoval slovenskej spoločnosti v každej dobe. Neprekážal kapitalistom, fašistom, komunistom ani demokratom. Dokonca neprekážal ani tradičnej slovenskej kresťanskej tradícií aj napriek tomu, že hrdina porušoval sväté prikázanie. Jeho príbeh sa veľmi podobá príbehu božieho syna. Mladý muž, ktorý podľa legendy chudobným rozdával bol odsúdený mocnými jeho doby ku krutej smrti. Juro Jánošík sa stal symbolom boja proti nespravodlivosti. Vznikli povesti, piesne, zobrazovali ho ľudové výtvarné diela. Zbojníctvo sa neskôr stalo synonymom túžby po odplate utláčaného ľudu. Na bohatú ľudovú slovesnosť nadviazali neskôr aj štúrovci, ktorí ho glorifikovali. Stal sa nesmrteľným karpatským zbojníckym kapitánom.

Od zavedenia prvých rakúskych poštových známok na našom území v roku 1850 sa z pochopiteľných dôvodov obraz Jánošíka na žiadnej známke neobjavil. Po vzniku Československej republiky, v období medzi svetovými vojnami, sa opäť Jánošíkovi nedostalo pocty byť zobrazený na poštovej známke. V období Slovenského štátu v septembri roku 1939. bola vydaná známka Drevorúbač (obr. 2.) zo série s názvom Ľudové motívy. Známka bola vyhotovená podľa návrhu Martina Benku, z jeho edície Slovenský mýtus. Na obraze je postava, ktorá nápadne pripomína Jánošíka. Keďže táto postava drží v ruke pílu a v pozadí je pár spílených guľatín dreva nemôžme túto známku zaradiť medzi jeho oficiálne zobrazenia. Ďalším zobrazením od Martina Benku bol poštová známka z roku 1943 štúdia k obrazu „Odolnosť“ (k.č.97). Neskôr zobrazená aj na známke Umenie v roku 1973 (pof.2055). Ani toto zobrazenie horala nie je dokázateľne Jurajom Jánošíkom. Jeho postava sa objavuje prvý krát až na poštovej známke k 250. výročiu jeho úmrtia (obr. 3.). Opäť podľa návrhu Martina Benku s heslom Bojovník za práva ľudu. Známka bola vydaná v roku 1963 pod názvom Kultúrne osobnosti a udalosti a jej rytcom bol Ján Mráček.

V tom istom roku ju nasledovali Jánošík a horní chlapci maľba na skle (obr. 4.) k 25.výročiu založenia UNICEFu v roku 1971 a série České a slovenské ľudové umenie (obr. 5.) podľa návrhu Karola Svolinského, vyrytá Ladislavom Jirkom. Ďalšími poštovými známkami Československa s jeho vyobrazením boli známky z roku 1978 (obr. 6. a 7.), zo série Slovenská keramika, podľa návrhu Jozefa Baláža a rytín Josefa Herčíka a Jána Mráčeka.

Slovenská pošta za obdobie svojej samostatnosti na túto legendárnu postavu pozabudla. Jediným jeho vyobrazením, resp. skôr pripomienkou na storočnicu filmu o jeho živote bolo vydanie poštovej známky z mája 1996 (obr. 8.). Na známke je portrét herca národného umelca Paľa Bielika (obr. 9.) v titulnej úlohe filmu režiséra Martina Friča z roku 1936. Známka s kupónom boli vytlačené rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou.

K tematike Jánošíka bola poľskou poštou vydaná v októbri roku 1986 poštová známka (obr. 10.). Známkou s názvom Legendy Polskie - Tatranská legenda o Jánošíkovi si aj naši severný susedia pripomenuli slávneho karpatského zbojníckeho kapitána. Zdá sa, že význam tejto osobnosti, ktorá bola tradične slovenská dokážu oceniť aj v zahraničí.

Obr.10. Známka Poczta Polska (Nr.K. 2908 / 10886

Pripomínaním si významných postav našej histórie aj známkovou tvorbou, rozvíjame nielen národne povedomie ale poukazujeme aj na kultúrne dedičstvo národa. Ak túto historickú povinnosť nebudeme vykonávať s plnou vážnosťou, môže sa nám stať, že jedného dňa zistíme, že Jánošík je symbolom odvahy a slobody iného národa. Slovenská história nemá veľa historických postav, ktoré žiadna doba nedokázala skompromitovať a ich presah je nadčasový. Juraj Jánošík je práve jednou z nich. On nemusel ako mnoho iných významných slovenských osobností odísť do zahraničia, preto aby sa stal doma slávnym. Stal sa symbolom odvahy, vzdoru a jednou z mála alegórií slobody slovenského národa. Kritici poukazujú na to, že ani nevieme ako Jánošík v skutočnosti vyzeral. Myslím si, že jeho skutočná podoba nie je pre nás tak dôležitá ako jeho životný príbeh a jeho posolstvo. Stačí sa vybrať do Terchovej (obr. 11), kde na malom návrší dňom a nocou stráži svoj rodný chotár. Zosobnený v monumentálnej a dnes už kultovej soche od akademického sochára Jána Kulicha. Ak sa pozrieme na poštové známky, ktoré sú zobrazené v tomto článku, s výnimkou Martina Benku z pred šesťdesiatich rokov, nie som si istý či vhodne reprezentujú jeho príspevok do dejín slovenského národa. Jánošík žil a ostal s nami už 333 rokov. Zamyslime sa nad tým, o koľkých osobnostiach súčasnosti alebo minulých desaťročí budú vedieť naši potomkovia o 333 rokov. Som ale presvedčený, že meno Jura Jánošíka budú stále poznať. Možno práve jeho postavou by sa mohli inšpirovať zodpovední za emisné plány poštových známok Slovenska a pripraviť známku, ktorá by dôstojne reprezentovala jedného z najväčších Slovákov všetkých čias...

Obr. 11. Monument v obci Terchová