Matúš Čák Trenčiansky (1260 – 1321)

Číslo emisie: 471
Deň vydania: 12. 03. 2010
Nominálna hodnota: 0,70 €
Rozmery známky: 37,5 x 37,5 mm
Forma tlačového listu: TL
Počet známok na tlačovom liste: 35
Počet známok v sérii: 1
Autor výtvarného návrhu známky: Edita Balážová
Grafická úprava: Adrian Ferda
Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Technika tlače: Ofset
Náklad známok: 490 000 ks
Autor výtvarného návrhu FDC: Edita Balážová
Rytec FDC: Ľubomír Žalec
Návrh na pečiatku: Edita Balážová
Tlačiareň FDC: TAB, s. r. o., Bratislava
Technika tlače FDC: WAITE
Náklad FDC: 3200 ks


Nekorunovaný kráľ Horného Uhorska (dnešného Slovenska) Matúš Čák sa narodil okolo roku 1260. Jeho otec Peter a strýko Matúš zastávali počas vlády neschopného kráľa Ladislava IV. Kumánskeho palatínsky úrad, vďaka čomu veľmi rýchlo získavali rozsiahle majetky na juhozápadnom Slovensku. Ich univerzálnym dedičom sa stal mladý Matúš Čák. Začiatkom 90. rokov 13. stor. vystupoval ako verný dvoran Ondreja III., ktorý ho roku 1296 vymenoval za palatína. Vzápätí sa však Matúš za nejasných okolností zmocnil kráľovského hradu Trenčín a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Koncom 13. stor. už nekontrolovane rozširoval svoju dŕžavu. Do jeho služieb vstúpilo dobrovoľne (ale i pod tlakom) veľké množstvo šľachticov. V přemyslovsko-anjouovskom zápase o nástupníctvo najskôr podporil českého kráľoviča Václava, ktorý mu roku 1302 udelil Nitriansku a Trenčiansku župu. Koncom nasledujúceho roka však prešiel do tábora stúpencov Karola Róberta, ale ani jeho, napriek viacerým prísľubom, nikdy verejne neuznal za svojho kráľa. Karol Róbert ho napriek tomu roku 1309 vymenoval za palatína a začiatkom nasledujúceho roka aj za taverníka (správcu kráľovských dôchodkov). Keďže Matúš Čák tieto funkcie okato zneužíval vo svoj prospech, kráľ ho zosadil. V týchto časoch už Matúš vystupoval ako samostatný vládca a na svojom dvore v Trenčíne si vydržiaval rovnakých hodnostárov ako kráľ. Základom jeho moci sa stala celá sústava kamenných hradov. Vlastnil ich viac ako 60, z toho na území dnešného Slovenska 50. Matúšovo postavenie do istej miery podlomila porážka časti jeho vojska pri Rozhanovciach roku 1312. Roku 1315 však dokázal odraziť útok českého kráľa Jána Luxemburského na hrad Holíč. Neskôr však aj pre vysoký vek nevyvíjal žiadne významnejšie aktivity a za svojho dediča určil Štefana Čecha z rodu moravských Šternberkovcov. Zomrel prirodzenou smrťou 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade. Kráľovské vojsko sa postupne zmocnilo všetkých jeho hradov. Už súčasníci označovali jeho dŕžavu ako „Matúšova zem“. Jej územný rozsah sa takmer navlas zhoduje s územím patriacim k Pribinovmu Nitrianskemu kniežatstvu.

Doc. Dr. Ján Lukačka, CSc.